Zobraziť galériu

Kia Niro HEV Premium
Zdroj: jh

Kia Niro druhej generácie je väčšia a dizajnovo mimoriadne špecifická.

Prvá generácia bola typickým crossoverom vyčnievajúcim zo segmentu B, nové Niro je už celkom zreteľne automobilom segmentu C. Jeho dĺžka presahuje viacero modelov typu SUV – napríklad Škodu Karoq, zároveň tiež značne presahuje dĺžku modelu Volkswagen Golf. So svetlou výškou 160 mm – rovnako ako minulá generácia, nepatrí ani medzi SUV, ani medzi hatchbacky. Je to skrátka typický crossover, ktorý ponúka posed, priestor i jazdné vlastnosti na pol ceste medzi hatchbackom a SUV. Keby som veľmi chcel, môžem ho nazvať zvýšené kombi. Ale nenazvem, lebo veď načo.

Svetlá výška hovorí jasne – toto auto v teréne nemá čo robiť a patrí akurát tak do sveta zvýšených obrubníkov, či nespevnených, no predsa aspoň mierne udržiavaných vozoviek. Jeho revírom je cesta. Najlepšie cesta v meste a v jeho okolí, no práve vďaka svetlej výške a celkovej „nížke“ vozidla, sa vôbec nebojí diaľnice. Neponúkne taký vysoký posed ako SUV, no predsa nesedíte na zemi, vidíte vpred adekvátne a na diaľnici máte spotrebu poľahky o liter nižšiu ako hocikto v SUV.

Auto na 4,4 metra dĺžky ponúka priestrannú kabínu – po dĺžke. Vodič, spolujazdec i pasažieri vzadu môžu svoje hnáty pohodlne uložiť a nemusia sa obávať nejakého útlaku. Horšie by to bolo v pripade osadenia pätice cestujúcich, lebo aj keď je Niro dlhé, nie je zrovna široké. To je plusom pri parkovaní a pri obavách z odrenín od susedných vozidiel, nie je to výhoda, ak chcete voziť vzadu tri deti v sedačkách. Skrátka – štvormiestne auto, núdzovo päťmiestne. V tomto je zapojený aj batožinový priestor. Je ho dosť, ale kabína vozidla skrátka nie je taká vysoká ako pri SUV modeloch s obdobným rázvorom a tak mu pár litrov navyše bude chýbať. Podobné je to aj pri nastupovaní. Do SUV sa nastupuje ľahšie a nad hlavou máte viac miesta. Moja formulka o štvorici basketbalistov tu veľmi neplatí, lebo priestor nad hlavou viac ako dva metre výšky vzadu určite neponúka. Jedine, že by boli vodič a spolujazdec veľmi drobci.

Každá minca má dve strany – ako som na vyšších odsekoch naznačil. Auto je to síce dlhé, ale nie je ani vysoké, ani široké a nemá ani vysoký podvozok, reálne tak ponúkaným priestorom zapadá skôr medzi hatchbacky, než medzi SUV modely. Akoby sa Niro až príliš bálo modelu Sportage – sedí nízko, nechce byť široké, ani vysoké. To prenecháva väčšiemu kolegovi.

Štyria sa teda odvezú bez problémov, Niro je tak veľmi dobrým rodinným vozidlom – ak vás nie je viac ako štyri kusy a len núdzovo ste piati.

Problémom zväčšenia vozidla je, že kým pri Nire minulej generácie som mohol nejaké tie jazdné slabiny odpustiť, tu je pohľad na jazdu prísnejší, predsa len – konkurenti sú väčší, drahší a aj Niro je medzigeneračne drahšie.

Jazda je však v poriadku. Auto pôsobí dôveryhodnejšie, a síce je z neho celkom jasné, že je navrhnuté prevažne k úspornému jazdeniu, ostrejšie prejazdy, prudšie manévre, to všetko zvláda dobre. Nie oslnivo, iba dobre...

Podkapotou je však ten istý primárne úsporný agregát kombinovaný so slabším elektromotorom, a tak ani snaha dvojspojky deň nespasí a dynamika je taká, 3,6 rontgen, ani zlé, ani dobré – hybridné. Ak chcete predbiehať, lepšie to je pochopiteľne v nízkych rýchlostiach – vďaka okamžite prítomnému elektromotoru. Ten však nie je zvlášť silný a tak sa väčšina dynamiky aj tak odvíja od spaľovacieho motora. O málo lepšie – v rámci hodnotenia pružných zrýchlení, je tak pružnosť vo vyšších rýchlostiach – 80 – 120 km/h. Nie je to lepšie ako priemer, ale akoby prevodovka takémuto zrýchľovaniu rozumela o málo lepšie a tak je aj o málo lepšie. Konkrétne to Niro dá v priemere za 8,55 sekundy. Zo 60 na 100 km/h zrýchli za 6,95 sekundy. V oboch prípadoch to teda je mierne podpriemerné a znamená to, že predbiehanie nie je problém, ale s naozaj dobrým výhľadom.

No a čo spotreba? To je akiste najsilnejšia stránka auta. Pohodová jazda po okreskách s rýchlosťami mierne nad limit a s príležitostným predbiehaním znamenala 4,7 litra. Úsporná jazda po tých istých okreskách 4,2 litra. Jazda ala veštec na tých istých dobre známych okreskách – s rýchlosťami obvykle min 10 km/h pod limit dokonca 3,9. V relatívne studenom marci. I keď to idioti v diskusii nemusia chápať, aj tu vidieť, že jazdný štýl výrazne ovplyvňuje výslednú spotrebu. Obzvlášť hybrid ako Niro sa za pomalšie jazdenie s vlažnou akceleráciou odmení ušetrenými desatinkami.

Priemerka však zahŕňala aj jazdu po diaľnici, aj jazdu v meste. Výsledkom bolo 5,3 litra benzínu na 100 km/h. To je spotreba, pri ktorej som na diaľnici jazdil polovicu kilometrov okolo limitu – 135 km/h a druhú pohodovo 125 km/h. V druhom prípade máte možnosť držať momentálnu spotrebu pod 7 litrov. V meste je to okolo päť litrov, platí, že čím hustejšie mesto, tým je spotreba nižšia. Ja som však v meste jazdil relatívne málo a obvykle podvečer, takže 5,1. Na to, aby bol tento údaj relevantný je však jázd po meste so zohriatym motorom málo. Tento údaj sú skôr krátke trasy bez zohriatia.

Nuž a ako to celé funguje? Tu sa dostávame k meritu veci. Keď som pri minulej generácii Nira písal, že hybrid funguje veľmi dobre a dvojspojka sa správa racionálne, navyše vďaka koncepcii nemá až také veľké straty ako meničové hybridy – a je teda blízko k Toyote, dostal som v diskusii po funi, lebo veď dvojspojka a sa to pokazí a tak. Nepoznám veľa majiteľov Nira, no zároveň som nikoho nepočul sťažovať sa na nespoľahlivosť tohto riešenia. Skrátka – keď je systém navrhnutý tak, aby vydržal, vydrží. Z tohto hľadiska je teda pozitívum fakt, že síce je nové Niro naozaj nové a ide o auto na celkom novej (plne elektrickej) platforme, pohon je vlastne minulogeneračný „starý.“ Novinár si automaticky povie: sklamanie, lenže novinár jazdí s autom týždeň a niekedy stráca pojem o tom, čo je pre reálnych zákazníkov zaujímavé. Podľa mňa je teda fakt, že pohonná jednotka je de facto rovnaká, dobrou správou. Jednak preto, lebo Kia nemusela nič meniť (žiaden rýchly ústup od koncepcie a vystriedanie prvkov v sústave), zároveň už je pohon rokmi overený. Jasné, nie tak veľmi ako Toyota, no pokiaľ sa vám Niro páči, o spoľahlivosť sa azda báť nemusíte aj vďaka vyššie uvedenému. Letmý pohľad na hodnotenia spoľahlivosti v zahraničí potvrdzujú vyššie uvedené. Niro je skrátka taký underdog. Nenápadko-nápadko – auto, ktoré v sebe skrýva viac, než sa zdá. V USA napríklad poskytuje záruku až 10 rokov a 160-tisíc km na pohonnú sústavu.

To ale neznamená, že je auto úplne dokonalé a bezchybné. To rozhodne nie, už z prvej generácie bolo jasné, že toto auto má síce „drahú“ pohonnú jednotku, v interiéri to nie je žiadna sláva a šetrenie kde-tu uvidíte.

Druhá generácia sa v tomto ohľade pokúsila veci vylepšiť a zväčša jej to vyšlo. Interiér, obzvlášť prémiovej výbavy Premium, vyzerá dobre, i keď pohľad na plochý dvojramenný volant je trošku neistý. Akosi však k vozidlu patrí a dotvára ho. Palubná doska s veľkými displejmi a do seba zapadajúcimi členitými prvkami pôsobí dobre. Bez klavírového laku to akiste nejde, no Niro pridáva sympaticky vložené podsvietené a strieborné prvky a funguje to. Výbava testovaného vozidla bola ozaj vysoká a právom nazvaná Premium. Head-up displej, populárny audiosystém a zaujímavý dotykový prvok ovládania, ktorý kombinuje pevné a premenlivé zobrazené ovládače. Infotainment má kopu nastavení, funguje dobre, káblový Android Auto a Carplay sú stávky na istotu.

Že je to Kórejčan, to veru nezaprie, pípať vie a človek si zvykne. Ani vonkajším dizajnom svoj pôvod nezapiera, skôr je naň hrdý a posúva to celé do 22. storočia. Zaujímavý tretí stĺpik, ktorý môžete obdariť odlišnou farbou nie je samoúčelný. Oproti zadným dverám je vystúpený a je to naschvál. Konštruktéri mu dali účel a okrem farby mení tiež prúdenie vzduchu okolo zadných dverí a krídla. Nepochybne sú v tom nejaké tie percentá zníženia spotreby a emisií, zároveň je to aerodynamický prvok rafinovane skrytý a zaujímavý.

Aerodynamika je nepochybne dôležitá, jednoduché tvary pomáhajú autu prerezávať sa vzduchom, no zároveň sa konštruktéri až tak nesnažili s utlmením prejavov prerezávania sa vzduchom priamo v kabíne. Hlučnosť za jazdy v tomto vozidle zostala v segmente B. I odvaľujúce sa kolesá – zimné obutie, počuť celkom dosť. Podvozok však hlučný nie je. Je prijateľne komfortný, no zároveň nie príliš mäkký.

Nové hybridné Niro je veľmi dobrý malý hybridný crossover. Do dĺžky vyrástol, no keby vyrástol aj trošku do výšky, bol by vhodnou alternatívou k „ozajstnému“ SUV menom Sportage. Takto sa od neho drží ďalej a jeho hlavnou silou je úsporná jazda. V nej patrí k najlepším a zároveň poskytuje adekvátnu výbavu, bezpečie a priestor pre svojho majiteľa. Je to dobré auto, ktoré vie zaujať špecifickým dizajnom Isté je, že na parkovisku ho neprehliadnete a ešte dlho bude pôsobiť ako z neďalekej budúcnosti. 7 z 10 bodov.