Zobraziť galériu

Kia Niro EV
Zdroj: Ján Hargaš

Nová generácia modelu Niro prichádza opäť v troch elektrifikovaných verziách.

Pôvodne som mal naplánované testy všetkých troch, no nakoniec to vyzerá, že spoznám aspoň dvojicu najvýznamnejších. Začínam verziou EV.

Hybridné Niro minulej generácie som pri testoch hodnotil pozitívne. Vedelo byť za dobrú cenu, ktorá štartovala niekde pod úrovňou 24-tisíc eur, malo šikovný a hlavne funkčný hybrid bez nabíjania a bolo to auto, ktoré síce malo malé vonkajšie rozmery, zvnútra vedelo konkurovať väčším. Taký ten populárny model ako z niečoho relatívne malého vytlačiť čo najviac. Nové hybridné Niro na tom nepochybne stavia a pridáva viacero noviniek.

Podobný príbeh by mal platiť aj pre elektrické Niro. Koniec-koncov, je to ten istý model, akurát má iný typ pohonu. Kľúčovým medzigeneračným rozdielom však je, že Niro je tentokrát primárne elektromobilom, spaľovacie verzie sú doplnkom.

Pýta si to doba, pýta si to rozum. Pre budúcnosť je rozumnejšie postaviť dobrý elektromobil a ponechať miesto pre komponenty spaľovacieho motora, ako to robiť naopak.

Elektrické Niro minulej generácie som nemal príliš rád. Test to vystihol najpresnejšie – Niro bolo dobrý elektromobil, no priemerný až podpriemerný automobil. Vykastrovanie od spaľovacieho motora mu veru nepomohlo a urobilo presne to, čo od kastrácie očakávajú majitelia psov – očakávajú, no obvykle sa to nenaplní. Tu sa to naplnilo. Niro stratilo aj ten malý zvyšok sympatického charakteru, ktorý malo.

No a čo nové Niro? Veď sa naň pozrite. Toto auto robí prvé aj posledné na to, aby nikto nemohol pochybovať o emóciách, či skôr o unikátnosti. Dvojfarebná farebná kombinácia je ničím v porovnaní s neobvyklým dizajnom. Stručne a skrátka: nové Niro na parkovisku neprehliadnete. Vykašľalo sa na konzervatívneho zákazníka, robí všetko preto, aby zaujalo každého kto má záujem o elektrifikované vozidlo. To automaticky znamená, že sa nemusí páčiť každému, no to sa nepodarí žiadnemu autu – okrem starých áut, ktoré však majú možnosť čerpať z nevyčerpateľných zásob spomienkového optimizmu.

Nové Niro teda pri exteriéri stavilo na expresívne a nezameniteľné výrazové prostriedky. Vnútri? Tam sa síce časť vonkajšieho výrazu dostala, no kľúčové bolo iné: vylepšiť ergonómiu, vylepšiť praktickú stránku a ponúknuť o niečo viac.

Elektrické Niro je crossoverom, ktorý presne tak ako mnohé ďalšie crossovery vykúkajúce zo segmentu B ponúka toľko priestoru čo hatchback z vyššej triedy s tým, že sa doň nasadá lepšie a kabína je vzdušnejšia. Vzad si traja sadnú len v móde sardiniek, no dvaja majú výbornú priestorovú ponuku v každom ohľade – a to aj v prípade, že sedia vo vysokých detských sedačkách. Jediné, čo by mohlo prekážať je tzv. Vajíčko uložené v opačnom smere jazdy, či najnovšie detské sedačky, ktoré aj staršie deti stavajú do smeru opačného. Aj tieto veci sa ale dajú optimalizovať a pokiaľ je len vodič vysoký, trocha rodinného tetrisu vyrieši aj toto. I keď mi časť z čitateľskej populácie po tomto tvrdení (ako obvykle) nevie prísť na meno, toto je auto, s ktorým sa štvorčlenná rodina bez problémov pobalí na viacdňovú dovolenku. Ak nie, treba zreštartovať jednotlivých členov rodiny, prípadne vymeniť rodinu... Nie, dá sa to, len k tomu treba trochu skromnosti, prinajhoršom strešný box.

Píšem prinajhoršom preto, lebo pri elektromobile je aerodynamika ešte dôležitejšia ako pri hybride či inom spaľovačovi. Nemáte k dispozícii ani len spaľovaciu výpomoc na predĺženie dojazdu, a tak si svoju jazdu musíte dobre plánovať. Niro patrí do najpočetnejšej skupiny elektromobilov, ktoré sľubujú dojazd takmer päť stoviek kilometrov na nabitie, no už nespomínajú, že sa to dá jedine tempom, ktoré vás de facto nikam nedostane.

V reálnych podmienkach vie auto zvládnuť cca 300 km. Ak ho budete na diaľnici tlačiť, bude to menej, ak pôjdete primárne pohodovo po okreskách, bude to aj o dosť viac. Ja som tristo kilometrov neodjazil, no nie pre nedostatok šťavy v batérii, skôr pre karanténu, ktorá mi skončila až pred posledným dňom testovania. Nebolo skrátka dosť času.

Niro ponúka 64,4 kWh batériu (využiteľná kapacita, inak cez 68 kWh) a maximálny nabíjací výkon 80 kW. Stále je to 400 V architektúra, čo čiastočne vysvetľuje aj menší výkon nabíjania. Sedliacky rozum povie, že v rozmedzí od 10 do 80 percent kapacity, by sa dalo pustiť možno aj viac, veď tí najlepší elektromobilisti ponúkajú vrcholný výkon, ktorý dvojnásobne prevyšuje kapacitu batérie (jasné, je to miešanie jabĺk s hruškami, ale obe sú ovocie a obe majú výpovednú hodnotu).

Tu to neplatí, navyše kolegovia spomínali, že dostať sa k 80 kW je tak trochu alchýmia, no to platí pri mnohých lacnejších elektromobiloch so staršou architektúrou. Stručne a skrátka, dosiahnuteľnou je zaiste méta výkonu 50 kW – čo je u nás stále najrozšírenejšia nabíjacia ponuka v prípade nabíjania jednosmerným prúdom DC. Rýchly prepočet hovorí, že takéto rýchlonabíjanie na danom stojane by malo zabrať približne hodinu vášho času. To je viac, než cikpauza a viac ako kávička s koláčikom, no pre elektromobilistu v cenovej kategórii do 50-tisíc je čakanie na nabitie viac ako polhodinu denný chlebík a nedá sa s tým veľmi pohnúť. Na to treba ešte pár rokov počkať.

Niro teda je možné používať aj na dlhšie trasy, no pri jazde k najbližšiemu moru treba rátať aspoň s dvomi približne hodinovými pauzami (v ideálnej situácii) a možno jednou polhodinovou – a to v prípade, že v destinácii máte kde nabíjať. Inak sa to celé dosť komplikuje. Kľúčovým však v tomto prípade skôr je, ako dlho vám auto vydrží nabité bez toho, aby ste ho nabíjali počas bežného týždňa. Lebo práve toto – každodenné trasy – je primárne určenie tohto automobilu.

Pravda, na Slovensku sa toto vysvetľuje ťažšie, pretože my sme vďaka regionálnym rozdielom odkázaní bývať v jednom regióne a pracovať v druhom. Preto je predstava dochádzania do mesta pre veľkú časť Slovákov rovná dennému nájazdu stoviek kilometrov a nie desiatok, ako to predpokladá výrobca elektromobilov. Niro by dokázalo poslúžiť aj v tomto smere, no z môjho pohľadu je na odjazdené stovky kilometrov denne vhodnejší skôr full hybrid. Keď teda berieme do úvahy, že človek denne najazdí 50 až 100 kilometrov, elektromobil si uňho nájde využitie aj bez domáceho nabíjania. V závislosti od počtu kilometrov tak bude treba elektromobil nabíjať každý tretí až šiesty deň. Mne sa pri tomto domácom nenabíjaní (režim väčšiny obyvateľov miest žijúcich v panelákoch) osvedčilo kratšie nabíjanie pri každej príležitosti v bodoch záujmu. V Bratislave sú už nabíjačky doslova na každom kroku a ešte si môžete vyberať. Keď idem do nákupáku, keď idem do práce, keď idem do obchodu, keď mám vyzdvihovať deti na krúžkoch a medzitým čakať, vždy môžem auto aspoň trošku dobiť a nemusí to byť vysokým výkonom. Za dve hodiny stravené v Boroch som s výkonom 11 kW nabil elektromobil dosť na to, aby som väčšie nabíjanie odložil o dva dni. Keď takto nabíjate auto každý deň, každý druhý – po troškách s nižším výkonom a z nabíjania si spravíte životný štýl a nie otravu (lebo aj tak auto trávi veľa času denne bezcielne zaparkované) a začnete využívať výhody takéhoto nabíjacieho parkovania (za pár korún na výborných miestach), zistíte tak ako ja, že sa to dá a je to vlastne výhoda. V spolupráci s chytrými apkami a sledovaním dostupnosti slotov je tak pohyb po meste veľkosti BA s elektromobilom úplná pohodienka.

Neuveríš, kým nevyskúšaš a ono sa to naozaj dá. Kto chce, reálne dnes vie mať elektromobil aj bez toho, aby „vešal predlžovačku z okna paneláku.“ A bude to vedieť aj neskôr. Nabíjacích slotov je čoraz viac a sú čoraz bližšie. V kombinácii s pešou chôdzou, či elektro kolobežkou je to brnkačka aj v prípade, že si napr. chcete auto pripraviť na dlhšiu trasu. Niro je presne na toto stavané. Jeho výhodou tiež je, že až tak veľa nežerie. I keď treba jedným dychom dodať, že auto tejto veľkosti by pokojne mohlo pri daných podmienkach v priemere papať aj o 1-2 kWh menej. Stále to nie je zlé. Zároveň to vie aj v tejto kategórii byť horšie.

Aby to horšie nebolo, o to sa stará aerodynamicky rafinovaná karoséria. Auto je už zo svojej podstaty dlhé a relatívne úzke. Natiahnuté tvary prajú priestoru pre kolená vzadu, no tiež prúdeniu vzduchu. Auto je tiež relatívne blízko zemi a nie je až tak vysoké. Zaujímavo je riešené tiež obtekanie vzduchu okolo najproblematickejšieho miesta auta karosérie typu crossover – zadnej časti. Tam pomáha „deravý“ C stĺpik i krídlo. Skrátka, na diaľnici pri rýchlosti 120 km/h auto papalo počas testu 22,4 kWh v studenom jarnom počasí s vykurovanou kabínou. Z toho jasne vidieť, že vozidlo na diaľnici poľahky prejde 250 km a ešte bude mať rezervu na dojazd k najbližšej nabíjačke. Zrýchlenie na 135 km/h prináša spotrebu okolo 25-26 kWh. Nie je to dízlové kombi, ale to tak nejak vyplýva z názvu vozidla – Niro EV...

Pohodová jazda v kombinácii diaľnice a okresnej cesty i mesta (diaľnica do 125 km/h, okreska do 100 km/h) v pomere 50 percent diaľnica, 40 percent okreska, do 10 percent v meste, znamenala spotrebu 17,7 kWh. To znamená, že dojazd v kombinovanom cykle je v reálnych podmienkach so zapnutou klimatizáciou a s vyhrievanou kabínou cez 350 km. Celkovo by som spotrebu vedel ešte potlačiť nižšie, to už by bolo v neprospech plynulosti premávky.

Dynamika v priamke elektromobilu pochopiteľne ide. Pružnosť s predným pohonom obzvlášť. Zo 60 na 100 ide za bleskových 4,16 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 5,46 sekundy. Opäť výborný čas, ktorý dobre dokumentuje ako ľahko sa s elektromobilom predbieha.

Jazdné vlastnosti sú vo všeobecnosti slušné, no toto auto nie je na to, aby s ním niekto jazdil ostro. Znesie, ale jeho účel je skôr úsporná jazda. Každopádne je s ním väčšia radosť z jazdy ako s veľkými tučnými elektromobilmi s hmotnosťou vysoko cez 2 tony. Toto je ešte stále auto a aj sa tak správa. Výhoda hmotnosti nízko tu samozrejme je, no extra športovo sa v aute nebude cítiť takmer nikto. Podvozok je ale v poriadku. Tlmí všetko, väčšie diery horšie, ale je predvídateľný a fajn. Hlučnosť podvozku je minimálna, i keď v aute nie je pri zhoršenej poveternosti či na diaľnici také ticho aké by mohlo byť. Motor síce nepočuť, ale strecha nie je ktovieako odhlučnená, čo počuť obzvlášť v tuneli. Našťastie mala testovaná verzia kvalitné audio, takže nebolo nutné neúmerne zvyšovať hlasitosť.

Kia Niro druhej generácie nie je výrazne lepším elektromobilom ako bolo Niro generácie prvej. Pohonná sústava je prakticky totožná. To je pre elektromobilistu akiste slabosťou, pretože nová architektúra by auto vo všeobecnosti pozdvihla. Zvýšila by však aj cenu. Na druhú stranu, azda je priveľmi trúfalé čakať, že keď auto zostalo na pôvodnom napätí, mohlo by byť lacnejšie.

Kia Niro druhej generácie teda nie je lepším elektromobilom, je však výrazne lepším autom. Jazdí o poznanie lepšie – to som asi doteraz nezvýraznil, tak to robím teraz. Nové Niro mi jazdne nevadí, nie je to zázrak, ale ničím ma nehnevá a to je medzigeneračný posun celkom výrazný. Nehnevá ma ani kvalita interiéru. Z môjho pohľadu je auto ďalej. Ďalej je aj infotainment. Škoda výhradne drôtového CarPlay, keď tu máme bezdrôtové nabíjanie, ale tak to skrátka je. Dobré auto, na elektromobil s peknou cenou, no pokiaľ vám nejde o to mať električku, klasický hybrid je pri modeli Niro stále lepšou voľbou. 6,5 z 10 si však električka zaslúži.