Zobraziť galériu

BMW i7 M60
Zdroj: Jozef Murárik

Pojem Superliga azda niečo hovorí najmä športovým fanúšikom.

Najmä tým futbalovým. Síce to fanúšikovia loptových hier neberú zrovna pozitívne, nevadí. Superliga nie je pojem, ktorý potrebuje, aby ho miloval každý, rovnako ako to nepotrebuje BMW i7. Zároveň je to liga vyvolených, tých najlepších. Presne tam toto auto patrí. Aj keď treba uznať, že v Superlige zatiaľ ani nemá s kým hrať. 

Lebo kto je ešte na trhu s podobnými vlastnosťami, rozmermi a luxusom na palube? Spomenúť viem iba tri autá. Ani jedno nie je konkurentom priamym, no charakterovo sú najbližšie. Superluxusné elektrické sedany? Nemôžete tam rátať autá ako Porsche Taycan - ten je síce aj o luxuse, je skôr o športe. Čo Tesla Model S? Podľa mňa konkurentom je, ale členovia Superligy ju medzi seba nechcú. Akoby jej nebola hodna. Za mňa nový Model S konkurentom i7 a EQS je. Pre zákazníkov nemeckých prémiových áut asi nie a vlastne ani pre zákazníkov Tesly. No na úplnej špicy medzi elektromobilmi určite je. A fanúšikov tohto auta poteším ešte raz a naposledy: Nie je skvelé, že BMW trvalo iba desať rokov, aby postavilo auto, ktoré sa vyrovná Modelu S? A chýba mi už len dodať: a navyše ho ešte aj prekoná? 

BMW i7 je na prvý dojem skutočne mimoriadne vozidlo. Dizajn prednej časti som videl už pred niekoľkými mesiacmi naživo. A doteraz som mu neprišiel na chuť. Ale o to nejde. Mne sa páčiť nemusí. Dôležité je, či sa páči zákazníkom, respektíve či im príliš neprekáža. Pravdou tiež je, že keď sa s týmto autom povozíte, aj rozdelené predné svetlá mu odpustíte. BMW nemá inú možnosť len šokovať. Ak chce predávať, je to lepšie ako robiť to, čo vyhovie väčšine. Toto auto nie je pre väčšinu, toto auto je vyzývavé a v cenovej relácii 150-tisíc a viac už také byť musí.

Keď toto auto porovnávam s EQS, nemôžem úplne súhlasiť s kolegami, ktorí EQS posielajú do dôchodku. Nie je to celkom tak. Autá sú podobne schopné. Ak sa pozrieme na elektromobilitu, infotainment a luxus na palube, je to tak. Každé je iné, veď EQS je liftback, takže hrá viac na praktickosť. Jeho cenovka sa ale chápe ťažšie. Mercedes auto nacenil skutočne výnimočne, pre BMW nebolo ťažké podliezť jeho cenu. Poviete si: o čom to kecáš, veď EQS je to lacnejšie, avšak úplne to neplatí, keď totiž autá postavíte výbavou a schopnosťami na rovnakú úroveň, cena bude iná a tam vyhráva bavorák. BMW vstupuje na trh so silnejšou verziu - tou, ktorá bola i v tomto teste: xDrive60 s výkonom 544 koní. K nej je konkurentom druhá najsilnejšia verzia Mercedesu menom 580 4Matic s výkonom 523 koní. Tá stojí od 158-tisíc. BMW xDrive60 je od 134-tisíc.

Počas krátkeho jednodňového testu nemožno z auta odpozorovať všetko, no niekoľko vecí je zrejmých už teraz: podvozok má BMW o triedu lepší. S väčším rozmerom diskov sa bavorák vysporiadal lepšie a auto sa doslova plaví. EQS je na tom tiež dobre, ale zázraky to nie sú. Jazda je prinajmenšom rovnako dynamická, v režime Boost ide BMW pocitovo o kus lepšie ako porovnateľné EQS. Opäť tu platí to, čo platí pri spaľovacích autách: nie sú kone ako kone. Tie bavorské majú asi zelenšiu trávu. Pritom tabuľkovo je EQS rýchlejšie. Z nuly na 100 km/h o tri desatiny. Je možné, že v tomto to tak naozaj je. Avšak pružnosť je pri BMW pocitovo lepšia. Upozorňujem, pocitovo. Môže ísť o podanie výkonu a priebeh akcelerácie. Presnejšie budem vedieť až pri komplexnejšom teste. Auto tiež pôsobí ľahšie ako EQS. Tabuľkovo by to dávalo zmysel - má menšiu celkovú kapacitu batérie. Lenže ľahšie nie je. Tabuľkovo dokonca o vyše 100 kg ťažšie (2500 vs.2600+). Ani jedno z týchto áut teda nie je žiadny drobček a pneumatiky v oboch prípadoch dostanú pozauši aj keď nebudete skúšať, či sa s nimi dá gumovať (no veľmi nedá veru).

Hlučnosť, drsnosť chodu, vibrácie, to sú slová, ktoré BMW i7 nepozná. Pokiaľ neprechádzate cez tankové zátarasy, o dianí vonku ste informovaní len vizuálne. Toto auto je pritom vysoké. Vôbec v ňom nesedíte ako v nízkom sedane. Reálne je posed na úrovni crossoveru a aj celková výška (1544 mm) dokazuje, že v aute rozhodne nehráte druhú ligu s bežným vozovým parkom u nás. A to ani z hľadiska výšky.

Keď ešte porovnávam s EQS, BMW i7 je väčšie. Dlhšie je o 175 mm, no väčšie je prakticky v každom smere, i rázvor je väčší, i keď len o 5 mm. BMW nebude ponúkať verziu s predĺženým rázvorom. Preto, lebo toto je verzia s predĺženým rázvorom a menšia nebude. Nie je treba, aj tak všetci brali dlhšie auto a priestor pre zadných cestujúcich je toho mementom. Tu skrátka problém s umiestnením končatín nebude mať nikto.

A tu sa dostávam k úrovni ponúkaného luxusu. Aj keď toto auto nemá takú veľkú a vertikálne orientovanú zobrazovaciu plochu centrálneho displeja ako spomínaní konkurenti, nevadí. Displej nezavadzia, neodpútava pozornosť tak veľmi a ak ide o "televízore" BMW je vďaka tomu výsuvnému a tým na zadných kľučkách vzadu aj tak lepšie. Lepšie sú aj automatické dvere, ktoré len tak niekto neponúka. A lepšie je na tom aj z hľadiska pocitu prémiovosti, kvality materiálov, vrzgotov a celkového dojmu v kabíne. Konečne prémiovosť neznamená "spocenú" kožu ale poriadny luxusný poťah a posed lepší ako v domácej "fotelke."

Toto auto sa tak skôr štveria smerom k autám od značiek ako Rolls Royce, či Bentley. BMW svoj rad 7 posunulo ďalej a posunulo ho aj vďaka elektromobilite. Ten kto nepotrebuje brázdiť autobahny s naftovým motorom a nenajazdí ročne státisíce kilometrov (či už on, alebo jeho vodič) bezpečne siahne po tomto aute. Jeho dojazd a rýchlosť nabíjania stačia. Na všetko ostatné je tu lietadlo, či prípadne 850i xDrive s osemvalcom...