Zobraziť galériu

Mazda 3 je automobil, ktorého dizajn ma neprestane udivovať.

V dobrom. Nech mi ktokoľvek hovorí čokoľvek, aj tak obdivujem vizuál tohto vozidla. Obzvlášť jeho hatchback verziu. Sedan je krásny, konzervatívne krásny. Toto je nezameniteľný originál, zreteľne Mazda. A najviac sa mi páči tá časť, ktorá je nakontroverznejšia. Tretí, tzv. C-stĺpik a naznačená elipsa, ktorú vytvára.

Je to akoby dizajnér urobil tri čiary, z toho iba jednu rovnú a všetci okolo neho odrazu vedeli, že takto bude to auto vyzerať. Moja polovička na Mazdu 3 hatchback hovorí, že je to najhoršie auto, aké som doteraz mal. To preto, lebo nakladať deti do sedačiek na zadné sedadlá je skutočným utrpením. Zapnúť pásy, nebodaj vyzliecť dieťaťu bundu, to sú úlohy, ktoré bez poriadnej rozcvičky chrbtice neurobíte. Najmä, ak vedľa stojí ďalšie auto. Aj priestorová ponuka v aute je obmedzená. Vďaka tmavému stropu a spomínanému tvaru C-stĺpika von z auta na zadných sedadlách príliš nevidieť a človek sa vzadu cíti mierne stiesnene. Mladší synátor je vďaka tomu v aute nervóznejší, lebo nevidí krajinu za oknom. Starší sa hnevá, lebo nevidel tu Corvette, čo práve prefrčala okolo. Po pár jazdách si chlapci zvykli, nadáva iba polovička. Uznávam, má v tom pravdu. Pozvoľne sa zvažujúca línia strechy a masívny stĺpik skutočne bránia nastupovaniu i nakladaniu do vozidla. Ale keď sa tam už nasúkate, pohodlie tam nájdu dve priemerné postavy, prípadne až tri neteľnaté a krátkonohé. Ak umiestnim mladšie dieťa do sedačky (9-18 kg) za sebou v pozícii vodiča, nezostane mu takmer žiaden priestor na nohy. Lepšie to tam zvláda starší, ktorý sedí vo väčšej sedačke, ktorá kladie nohy dieťaťa podstatne nižšie (do 36 kg). Akonáhle by za volantom sedel menší vodič, priestorová ponuka za ním by sa výrazne zlepšila. 

Naopak, sedenie vpredu vyhovie väčšine z nás. Jazdu si užíva najmä vodič. Kvantum miesta na dolné končatiny, športový posed, veľký volant, ktorý si môžete dať naozaj blízko. Solídne bočné vedenie oboch predných sedadiel a palubná doska, ktorá človeka obklopuje. Auto má ten moderný pocit ala kokón. Hovorí vám, že ste v bezpečí vo svojom uzavretom svete.

Sedadlá sú komfortné, dobre držia. Ovládacie prvky sú dobre rozmiestnené a koliesko na stredovom tuneli je darom z nebies. Konektivita CarPlay a Android Auto je tu a je bezdrôtová. Auto hrá slušne, výhľad vpred je dostatočný. Krížom vzad toho veľa nevidno, ale s cúvacou kamerou a senzormi vidíte aj tak viac ako v SUV.

O jazde nemôžem napísať, že je to dychberúci zážitok. Avšak potvrdzujem, že auto vťahuje do deja a na zmysly pôsobí veľmi príjemne. Šofér sa cíti ako šofér, nie ako okoloidúci s mobilom pred očami.

Podvozok je tvrdší, môžu za to aj pekné veľké disky kolies. Môže za to aj tuhá zadná náprava, ktorá robí čo môže, aby zabránila odskokom. Nemôžem napísať, že by som bol nadšený zo správania v zákrutách na zimných pneumatikách a veľkých diskoch. Auto ide tam, kam mu poviete, no stačí trošku zhoršiť podmienky a už sa za piskotu gúm púšťa do nedotáčavého šmyku. Zaujímavé je, že stabilizačný systém miernu nedotáčavosť ignoruje. Najmä v prípade ak vodič zareaguje kopnutím do bŕzd. Vtedy sa tradične nedotáčavý šmyk mení na pretáčavý a riadenie si žiada kontru. Všetko sa to deje rýchlo, ale v rukách skúseného motoristu ide o prijemne šteklivo-adrenalínový zážitok. Len sa ťažko ovláda s automatickou prevodovkou. Ostrejšiemu jazdeniu viac praje manuálna prevodovka.

Automat vie podradiť rýchlo, ale prioritne sa snaží držať nízke otáčky, takže na bleskurýchle drobné zmeny tlaku na akcelerátor, motor obzvlášť nereaguje. Športový režim pomôže.

Prevodovka s meničom a dvojlitrový atmosférický SkyG 150 sú spoľahlivá kombinácia. Do kabíny sa prenáša úplné minimum vibrácií, no tradične japonsky je vytočený motor počuť viac ako u európskych konkurentov. Kto presadne z Golfa, bude tvrdiť, že motor hučí. Kto jazdí odjakživa s Japoncom, povie, že auto je tichučké. Platí oboje. Záleží od podmienok a správania sa vodiča. Ja ale mám rád, keď motor vo vysokých otáčkach počuť a nie je to kvílenie vysávača.

G150 v ponuke dlho absentovala, ale čakanie sa oplatilo. Kto chce dostatočne pružnú a zároveň dostatočne úspornú motorizáciu, nemá nad čím uvažovať. Ja tento motor odporúčam ako s manuálnou, tak automatickou prevodovkou. Je to čisto o preferencii. Automat dáva slušnému výkonu ešte aj punc pohodlia.

G150 AT v teste jazdila za rovných 7 litrov benzínu. Jazdil som bez zmeny vlastného jazdného prejavu a po trasách, ktoré boli z 50% diaľnicami, 40% okreskami a 10% tvorili presuny po koronameste. Úspornejšie jazdenie a teplejšie počasie potlačia spotrebu nižšie.

Zo 60 na 100 km/h bez prípravy zrýchli za 6,68 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 7,53 sekundy. S podradením to bude lepšie, ale aj tak veľmi pekné. G122 s manuálnou prevodovkou viete vyhecovať k rovnakým výkonom – stačí odvážne radiť a pôjde ako z praku. Nepochybujem, že G150 s manuálnou prevodovkou bude vyslovene japonský rýchlik a nielen pekné a výdatné sushi.

Zo všetkých verzií by som pri Mazde 3 zvažoval základnú výbavu G122 s manuálom, alebo práve G150 s manuálom, či automatom. Všetko závisí od financií. G150 so základnou výbavou nekúpite, takže jej cenovka sa s automatickou prevodovkou rýchlo tlačí k 30 000 eur.

G150 AT má 7 z 10 bodov.