Zobraziť galériu

Kia Niro
Zdroj: Jozef Vydra

Kia Niro hosťovala v našej virtuálnej redakčnej garáži tri mesiace.

Predstavili sme vám ju, keď mala prísť, potom zhruba po mesiaci prevádzky a tiež aj po viac ako dvoch mesiacoch. V každom z našich hodnotení sme sa snažili zamerať na inú časť auta. Nepovedali sme si ale všetko. Na záver sa teda pokúsime zhrnúť komplexne vlastnosti tohto hybridu.

Tri mesiace nie je málo. Za taký čas sa už dá o aute zistiť veľa. Najmä ak sedíte za jeho volantom takmer každý deň. To nám však nevyšlo ani pri najlepšej vôli. Pretlak ponuky na skúšanie iných modelov bol taký výrazný, že sa nám nepodarilo splniť pôvodný zámer – najazdiť s Nirom približne 1500 až 2000 kilometrov mesačne. Aj preto sme pred koncom testovania zverili auto do rúk kolegovi, ktorý bežne autá netestuje. Chceli sme, aby auto hodnotil niekto z čisto užívateľského a laického pohľadu bežného vodiča a pridal skúsenosti aj s vozením detí na palube. Mal ho k dispozícii dva týždne.

Za viac ako 5 rokov existencie nášho magazínu sme otestovali vyše 380 áut. Nerátame do toho dlhodobé testy a jazdené vozidlá. S nimi to je takmer 400 rôznych modelov. Mnohé veci už berieme ako samozrejmú súčasť áut a taký nezainteresovaný pohľad môže nájsť veci, ktoré sme prehliadli, alebo im už nevenovali primeranú pozornosť, lebo sme ich považovali za bežné.

Niro bolo v prvom mesiaci nášho spolužitia využívané najmä a takmer prevažne ako mestské auto. Slúžilo ako približovadlo z bodu A do bodu B, snaha bola využívať ho tak, ako povedzme zvyknú využívať druhé auto v rodine ženy. Simulovali sme tak jazdu do práce aj z nej, krátke presuny v rámci mesta, hľadanie parkovania hlavne v preplnenom centre. Aj jazdy na nákupy, na prevážanie detí. Paradoxne sa to, podobne ako jazdy v zápchach a kolónach neprejavilo na spotrebe. Zabudovaná kompaktná Li-Pol batéria s kapacitou 1,56 kWh uložená pri zadnej náprave bola takmer vždy nabitá na viac ako 50 percent. Pri posúvaní sa na prepchatých cestách hlavného mesta stačila na pár stovák metrov a pomáhala aj po naskočení motora pri malých rýchlostiach. Prejavilo sa to na spotrebe, ktorá sa v kombinovanej premávke (mali sme aj pár výjazdov mimo mesta) držala na hodnote okolo 4,8 litra.

V druhom mesiaci pribudlo viac jázd po cestách mimo mestských komunikácií. Vyššia rýchlosť a menšia potreba elektrickej pomoci sa prejavila na mierne vyššej spotrebe. Stúpla na priemerných 5 litrov/100km a občas sa pozrela aj trocha vyššie. To najmä vtedy, ak sme pridali medzimestský presun hlavne po rýchlostných cestách. Nuž a záverečné dni našej spoločnej existencie poznamenali hlavne jazdy po diaľniciach. Dlhé presuny s rýchlosťou na maximálnych diaľničných limitoch s občasnými jazdami po meste vytlačili hodnotu kombinovanej spotreby pod hranicu 7 litrov/100 kilometrov. Celkovo sme skončili po viac ako 3600 najazdených kilometroch s priemerom 5,8 litra/100 kilometrov.

Veľa, či tak akurát? Nie je to málo a očakávali sme úspornejšiu jazdu. Niro nemá vynikajúcu aerodynamiku. Nie je stavané na cestovanie na dlhé vzdialenosti vysokými rýchlosťami. Je to typické mestské auto s dostatkom priestoru v kabíne, dobrým nastupovaním a primeraným miestom v kufri. Diaľnica mu na spotrebu nerobí dobre. V meste sa cíti ako vo svojom živle. Ako hodnotil dva týždne spolunažívania s Kiou Niro náš redakčný kolega?

„Z pohľadu vodiča musím oceniť predovšetkým jednoduché ovládanie a žiadne experimentovanie, ktorými sa pri moderných autách niektoré značky snažia zaujať. Keďže je auto určené hlavne pre rodiny s deťmi, vyskúšal som ho v meste, ale aj v teréne v zložení dcéra (9), dcéra (5), pes (5) a škrečok (1). Ešte predtým, ako sme vyrazili, musím oceniť pomocníka pri parkovaní, ktorého som si u nás na ulici užil za tých pár dní do sýtosti. Automatické sklápanie zrkadiel pri našej jednosmernej ulici tiež nebolo na zahodenie.

Keďže ide o crossover, nastupovanie do zvýšeného posedu za volant ma ako dlhoročného vodiča kombi auta potešilo. Priestor v aute je porovnateľný s oveľa dlhšími autami a jazda je tam príjemná aj na pomerne dlhšie trasy. Psa potešila zvlášť zástrčka na pás. Keďže sa musím nakláňať pri jeho pripútaní cez autosedačku, bolo to oveľa jednoduchšie.

Na diaľnici D1 som často využil aj služby zabudovanej navigácie, ktorá ma pri zápche pred Blatným upozornila na náhradnú trasu a uverejnila aj čas meškania. Ako malý nedostatok, ktorý sa dá jednoducho odstrániť boli koberčeky z látky, zachytávali sa do nich totiž psie chlpy. Ja osobne preferujem gumené. Prevozy však strávil náš štvornohý priateľ vo svojej prepravnej búde.

Druhým menším nedostatkom je odkladací priestor kufra. Objemovo poskytuje dostatok miesta. Je však pomerne hlboký – teda akoby vpadnutý dole. Preto je celkom náročné ukladať ťažšie veci najmä pre ľudí s bolesťami chrbta. Tým, že nie je rovný je to dosť nepraktické. Na druhej strane pohodlie pre deti vzadu bolo pre mňa dôležitým faktorom, keďže malej dcére býva v auto zle. Tým, že je zadné sedadlo trochu vyššie, videla lepšie dopredu a preto jej v Nire zle nebolo. Plus pre Niro.

Po stránke motorickej a pohonu hodnotím auto na výbornú. Vzhľadom na to, že ide o hybrid, musím povedať, že je veľmi živé. Na diaľnici v prípade potreby zrýchlenia si pomáha elektrikou a je to cítiť. V jednom prípade, keď mi na mokrej vozovke vbehlo auto z pravého pruhu bez blinkra, som musel aj rýchlo spomaliť, Brzdy nesklamali. Chatárov možno poteší aj informácia, že auto veľmi dobre obstálo aj na prašnej ceste.

Kolesá sa napriek väčšiemu priemeru nepodpísali negatívne na komforte jazdy. Podvozok dobre tlmil nárazy a celkovo bola jazda veľmi pokojná a stabilná. Automat dobre zvládol aj štartovanie z miesta na mokrej tráve do kopca. Celkový dojem až na pár drobných nedostatkov, či skôr len múch, bol výborný.

P.S. Dodávam, že deti si zvykli možno ešte rýchlejšie, ako ja. Pri nastupovaní do ich staronového kombíčka nevedeli skryť sklamanie, že sme už Niro museli vrátiť...!

Njž, po prečítaní vodiča so slušným kontom kilometrov, ale bez skúseností s recenziami a užívateľským testovaním konštatujem, že sa iba viac, či menej potvrdilo, čo sme zistili nielen počas klasického týždňového testu, ale aj v priebehu toho veľkého. Naše očakávania, aj doterajšie hodnotenia si môžete prečítať v prvej aj v druhej časti testu. Niro na dnešné pomery nevyzerá nijako moderne. Nemá očarujúce línie, dravé krivky, alebo nadčasovosť, ktorými by zaujalo na prvý pohľad. Rozhodne však nemožno povedať, že by Niro bolo akési zastarané. Jednoducho len ponúka klasickú uhladenosť, pričom nedáva veľmi na obdiv svoj vzhľad. Dôležité je to, čo ponúka pod kapotou – teraz mám na mysli skôr celú pohonnú jednotku, nielen motor samotný.

Celkový vzhľad navyše „ladili“ hlavne pre potreby Severnej Ameriky. Tam je naozaj veľké percento konzervatívnych klientov a keby sa Kia príliš rozvášnila, nikto netuší, či by sa tam Niro vôbec darilo predávať. No aj v striebornej metalíze a na zliatinových kolesách s veľkosťou 18 palcov to autu celkom „sekne“.

Niro je podvozkovo príjemne mäkký, celkom živý a dynamický crossover s dobrou spotrebou hlavne v meste. Na to bol prioritne skonštruovaný a svoju rolu zastáva veľmi dobre. Možno sa v niektorých prípadoch zdá mierne lenivý, alebo viac smädný – ale to vtedy, ak by ste ho tlačili do pozícií, ktoré nie sú jeho revírom. Priaznivcom „zelenej“ technológie pohonu ponúka (aj tvarovú) alternatívu voči extravagantným tvarom modelov niektorých automobiliek, ktoré aj dizajnom dávajú na prvý pohľad jasne najavo, že sú iné, ako  klasické autá. Po klasickom hybride je na svete už aj „zásuvková“ verzia: plug-in, ktorá má zasa iné určenie a spôsob využitia.

Hybridné Niro sa na nič nehrá. Majiteľom prináša nekomplikovanú jazdu, dostatok priestoru a veľmi slušný komfort v kabíne, aj počas jazdy. Auto, ktoré Kia zaradila medzi cee´d a Sportage si dobre plní svoje úlohy. Presne tie pre ktoré ho vymysleli a vyrobili.