Zobraziť galériu

Smart For Two 1,0 SCe Proxy
Zdroj: jh

Dnes už prívlastok auto do mesta dostane hocaké vozidlo. Pojem mestské autíčko dozaista patrí Smartu ForTwo.

Príbeh Twinga a Smarta sa v našej redakcii začal podareným Renaultom Twingo novej generácie. Je to šikovné vozidielko, pri ktorom som si pripadal ako schizofrenik. Na jednu stranu som ho mal rád, na druhú som túžil niekam ho kopnúť.

Potom prišiel Smart ForFour, teda prémiový brat Twinga. Viaceré z neduhov, čo ma hnevali odstránil, no tie najväčšie zostali. Dá sa označiť ako sympatický, i keď z ceny sa človeku zahmlie pred očami.

Na záver, takpovediac po odmäku (doslova, oba vyššie uvedené modely som jazdil na snehu) prichádza čerešnička na torte, ten skutočný pravý a nefalšovaný Smart. Celým menom Smart For Two 1,0 SCe Proxy.

Vzhľad, dizajn a dojem

Opäť pripomínam, že ide o subjektívny pohľad. Každý vzhľad tohto automobilu môže vnímať inak. Vo všeobecnosti platí, že skôr než plač evokuje úsmev, či dokonca smiech. Nezáleží príliš na tom, či sa páči okoliu, toto malé autíčko dokáže pobaviť, zlepšiť náladu, dokonca vyvolať úsmev. Už len pre túto jeho schopnosť auto treba brať pozitívne.

Tak ako dokáže zabaviť, dokáže i zaujať. Tak ako predchádzajúca generácia aj tento Smart sa na ulici nestratí. Je tak malý, až to púta pozornosť. Oblé tvary, veľké svetlomety a krikľavé farby v presvetlenom interiéri sú ďalšie päste na oko. Vo vyšších výbavách, z ktorých je testovaná Proxy najvyššia, zaujmú aj veľké šestnásť palcové zliatinové disky v čierno-striebornom vyhotovení.

Keď však ide o kombinácie farieb, musím uznanlivo kývnuť hlavou (aspoň raz). Dizajnéri vedia ako zaujať, jednotlivé kombinácie farieb sú živé, svieže a neokukané. Pritom viacfarebnosť exteriéru značka nedosahuje nejakými nálepkami, rozdielne farby sú tvorené rozdielnymi farbami lakov dielov. V tomto prípade má Smart čiernu strechu, tzv. klietku a spätné zrkadlá. Biele zas dvere, kufor, nárazníky vpredu i vzadu a kapotu. Presne to isté môžete dosiahnuť kombináciou ďalších farieb, ak by vám teda jednofarebné auto bolo málo.   

Aj vďaka týmto farebným kombináciám auto vyzerá hravo. Vonkajšie farby dopĺňajú vnútorné dvojfarebné kombinácie, a to ako na sedadlách, tak i palubnej doske.

Testované auto vo výbave Proxy malo bielo-modrú vnútornú kombináciu. Tá autu pomáha navodiť dojem čistoty a vzdušnosti, vďaka presvetleniu cez strechu je dojem ešte intenzívnejší. Pritom práve priehľadná strecha patrí k zaujímavostiam. Je z polyuretánu a navonok vôbec nevidieť, že je priehľadná. Odhalí to až pohľad zhora. Výhodou tak je, že auto nemusí trpieť na problémy spojené s presklenou otváracou strechou – najmä nestarnú gumičky. Ak chcete viac slnka, odtiahnete roletku, ak naopak menej, zatiahnete roletku – jednoduché ako facka.      

Vzhľad palubnej dosky je totožný s tým v modeloch ForFour a podobný tomu v Twingu. Odlišnosti nie sú ani v modeloch ako skôr v značkách. Typický „výhryz“ v ktorom je zasadený panel rádia, prípadne dotykový displej vyzerá dobre a evokuje autá s trojcípou hviezdou. Smart na rozdiel od Renaultu považuje aj otáčkomer za dôležitý, a tak ho spolu s hodinami pridal do auta. Nie však do kaplnky prístrojov, ale vedľa.

Zaujímavým riešením odkazujúcim na staršiu generáciu Smarta sú tiež výduchy vzduchotechniky, rovnako použitie látok na palubnej doske. Tie isté tvoria čalúnenie sedadiel.

Praktickosť, komfort, sedenie

Keď už sme v interiéri, pozrime sa na takpovediac hlbšiu stránku tejto oblasti. Od dizajnu prejdeme k účelnosti jednotlivých riešení. ForTwo má veľké a pomerne dlhé dvere, v pomere ku karosérii snáď ani nie je auto, ktoré by ich malo väčšie. Práve tieto dvere na jednu stranu zjednodušujú nástup, keďže sprístupňujú celú kabínu, na druhú stranu uberajú autu časť z bodov, ktoré získava za obratnosť pri parkovaní. Ak totiž zaparkujete naozaj na tesno pri priečnom parkovaní, vystupovanie z auta môže byť problém.

Kabína je ale urobená dobre. Písal som to už pri predchádzajúcich testoch, a tak sa nebudem veľmi opakovať. Sedadlá sú anatomicky tvarované a držia chrbticu tak ako treba. Dokonca ako jedny z mála prešli nekompromisným testom budúcej mamičky, ktorú tak ako každú v tehotenstve trápi citlivejší chrbát. V Smarte netrápil. Poteší aj priestor na nohy.

Za volant sa bez problémov zmestia vodiči do výšky dvoch metrov, väčší už budú mať problém. Práve volant by vzhľadom na veľkosť auta mohol byť menší, no to nie je jediná nevýhoda.

Malý Smart si zachoval rázvor svojho predchodcu, no zväčšil rozchod kolies. Auto je tak stabilnejšie a pôsobí skoro motokárovo. Radosť z jazdy do veľkej miery brzdí preposilované francúzske riadenie. Auto by asi potrebovalo čarovné tlačidlo známe z modelov značky Opel. To umožňuje zmeniť nastavenie posilňovača pre parkovanie, či naopak ostrejšiu jazdu. V riadení bol starší Smart rozhodne lepší.

V kabíne sa nachádza viacero dobre nastavených úložných priestorov, ako výsuvná skrinka pri pravom kolene spolujazdca, či držiačik na žetóny do nákupných košíkov, držiaky na nádoby rôznej veľkosti, vrátane tých vo dverách. Priečinok pred spolujazdcom sa dá uzamknúť, čo je fajn, i keď pre silnejších z nás nebude problém v prípade nutnosti priečinok vytrhnúť...

ForTwo má jednu veľkú výhodu v porovnaní s akýmkoľvek iným autom. Ak chcete siahnuť do kufra, nemusíte vystupovať, či predvádzať akrobaciu nad zadnými sedadlami. Z pozície za volantom stačí natiahnuť ruku.

Vďaka vynechaniu druhého radu sedadiel (ktoré by sa tam aj tak nezmestili) si Smart zachoval úložný priestor. Na nákupy, či na notebook a fascikle stačí. Je fajn, že ho možno otvoriť dvoma spôsobmi tak ako v predchádzajúcej generácii – buď otvoriť iba okienko, alebo celý kufor. V stene dverí kufra sa nachádza povinná výbava a nezavadzia v kufri.

Samozrejme, kufor by mohol byť väčší, no keďže sa na jeho dne nachádza motor, treba sa uspokojiť s tým čo je. Bol som zvedavý, či v teplých jarných dňoch bude tepelná izolácia stačiť a dokáže ochrániť chladené potraviny pred uvarením.

Ideálnym testom tak bolo vystaviť potraviny dlhšej jazde po diaľnici. Rýchlostné cesty nepatria k silným stránkam malých áut, motor pracuje na vysokých otáčkach a môže byť poriadne horúci. Dno kufra sa však ani po takomto pokuse neprehrialo. Siahnuť pod izolačnú penu ale príjemné nebolo.

Motor, prevodovka a jazdné dojmy

Motor je opäť ten istý trojvalec nemeckej konštrukcie a francúzsko-slovinskej výroby 1,0 SCe s maximálnym výkonom 52 kW (71 k) a maximálnym krútiacim momentom 91 Nm. Údaje, ktoré na papieri nenadchnú, nie sú vo väčších kolegoch Twingo a ForFour až také tragické. V malom ForTwo som ale zažil príjemné prekvapenie. Nižšia hmotnosť, dĺžka i rázvor spôsobili, že sa motor stal razom malým pretekárikom, s ktorým bola radosť jazdiť.

Auto je s trojvalcom s týmito parametrami veľmi živé, ochotné akcelerovať, citeľne zábavnejšie. Rozdiel v hmotnosti je až 120 kilogramov, čo znamená, že ForTwo má hmotnosť iba 750 kg. Pri takej hmotnosti je 71 koní celkom pekná cifra.

Ak motoru možno niečo ozaj vytknúť, je to prevodovka. Tá robila čo mohla, aby čo najviac udusila motorček s chuťou do otáčiek. Jazda modelov ForFour i Twingo umožňuje pekné zrýchľovanie na jednotke a dvojke, mdlejšiu na trojke. Autá sa prezentujú doslova mŕtvolnou chuťou k zrýchlovaniu na štvorke a päťke.

Práve rozdiel v hmotnosti umožňuje menšiemu modelu ForTwo vysporiadať sa s dlhšími a ťažšie nastavenými prevodmi o poznanie ľahšie ako v prípade svojich väčších bratov. Auto je tak celkom živé aj na trojke, pri vyšších rýchlostiach dokonca aj na štvorke. S päťkou je to problematickejšie, no tá bola vždy nastavená najmä pre vyrovnanú jazdu mimo mesta. Znamená to, že ju v meste využijete maximálne na obchvate.

Jazda s malým ForTwo je veľká zábava. Na suchu je to malý dráčik, na mokre treba jazdiť opatrnejšie. Koncepcia všetko vzadu zapríčiňuje, že stačí malá jazdecká chyba na šmykľavom povrchu a ESP zasahuje prudko až nepríjemne. Lenže vďaka za to! Inak by ste sa ocitali v hodinách častejšie než kukučka.

Keďže test ForTwo prebiehal najmä na suchu, jazdu som si užil. Auto má rázvor iba 1830 mm a rozchod 1469, čo z neho robí takmer motokáru. Motokárový potenciál síce vozidlo vplyvom mäkšieho naladenia podvozku a vyššej konštrukcie nevie naplno využiť, i tak sa dá jazdu si užiť.

So strachom to ale nejde

Predsudky a strach ničia zábavu veľmi často, zároveň nás ale chránia pred nebezpečenstvom. Pri Smarte to ale až tak neplatí – na suchu. Ak totiž idete do suchej klesajúcej zákruty rýchlo a strach vás prinúti pustiť plyn, ESP musí bleskovo reagovať. Auto sa v tom momente akoby zobudí, zatrasie a odľahčenie zadných kolies spôsobí, že sa začne otáčať až príliš. Vtedy zaberie ESP, zabráni strate kontroly a bez problémov vás udrží v stope. Pritom záber ESP je počuť, čo má do veľkej miery náučnú schopnosť. Toto sa mi stalo niekoľko krát najmä v klesajúcich rovnomerných zákrutách aké sú napríklad pri zjazdoch na diaľnicu. Jednoducho som nebol schopný prejsť mimoúrovňovou križovatkou bez toho, aby nezaberalo ESP. Najprv som si myslel, že je auto neschopné zabočiť  a vplyvom kratšieho rázvoru je ešte nepokojnejšie a ešte pretáčavejšie ako jeho väčší kolegovia, čo z neho robí nepoužiteľné vozidlo. Vôbec to tak ale nie je.

Stačí sa nebáť a držať čo i len jemne stlačený plyn. Vtedy držíte nad vozidlom kontrolu a tú istú zákrutu dokážete prejsť aj takmer dvojnásobne rýchlejšie než bez plynu, či nebodaj pri brzdení a omnoho rýchlejšie než si dovolia vodiči iných áut.

Vyššie uvedené nie je návod na bežné zvládanie zákrut, tým je jazdiť pomaly a opatrne. Ak prší, treba ísť ešte pomalšie, i keď nad vami stále bdie dostatočne bdelé ESP. Plyn treba držať v prípade ak si chcete zákrutu užiť a viete čo robíte.

Osobne som zo Smarta spravil zopár ráz malého pretekára a zabával som sa tým, že som zahanboval akceleráciou a jazdou v zákrutách takmer všetko naokolo. I keď to vyzerá ako detinská zábavka (a verte, že je), nemohol som si pomôcť. Mnohí vodiči nie a nie pochopiť, že nemôžu ľudí posudzovať podľa veľkosti auta a k tým v malých (a ultra malých) sa nemôžu správať ako ku druhoradým. To boli prekvapení, keď ich v ostrej zákrute predbehol Smart a ani na rovinke ho nedobehli... Jasné, mnohí dobehli. Nezniesli to pomyslenie, že ich „dal“ Smart a aj za cenu prekračovania rýchlosti a porušovania predpisov museli získať stratené. Pravé po takýchto kúskoch som si uvedomil, že lepšie bude jazdiť pomalšie. Rýchly Smart je totiž ako červená pre býka. Nemusím asi viac rozoberať, že býk je pomerne blbý a je mu jedno čo všetko cestou za červenou zrámuje...

Lenže síce som prestal provokovať a opäť prinavrátil dôstojnosť svojmu veku, dynamickej jazdy som sa vzdať nedokázal. Nie je ale dynamika ako dynamika. V takomto malom aute je aj jazdiť predpisovo zábavné.

Auto je neuveriteľne obratné, živé, no krátky rázvor má aj jednu nevýhodu. Ak totiž prejdete cez bubon, v podobe pozdĺžnej vlny na nerovnej ceste, poskočíte si intenzívnejšie ako v dlhšom aute.

Nie je to tragické, ale vtedy začne byť živosť a hravosť skôr nepokojnosť a nestabilita. Treba skrátka jazdiť s rozumom a dynamicky iba na známych cestách.

Spomínaný výjazd na diaľnicu cítenú neistotu ešte prehĺbil. Pritom za to opäť môže aj nekomunikatívne a priveľmi strmé riadenie. Vďaka asistenčným systémom, ktoré dokážu aj pohlcovať negatívne prejavy bočného vetra (odskúšané) síce nemáte pocit, že vás odfúkne, ale ísť rýchlejšie ako 90 km/h je už zaberák na sústredenie. Jednak to nezvládnete frajersky jednou rukou, nad 120 km/h je to doslova „ohubu.“ Volant je veľmi reaktívny a pritom sa ľahko otočí, ak prejdete i cez jemnejšiu dieru, nepohne to síce volantom ale vami a i vašimi rukami. Pohyb prenesiete na volant a Smart sa vychýli zo smeru. V podstate tak musíte neprestajne korigovať jazdu a dávať si veľký pozor, aby ste sa udržali medzi pruhmi. Počas jednej z jázd po bratislavskom okruhu sa na obchvate pred autom objavil pes a necítil som sa veru bezpečne. Ak by som preháňal, napísal by som, že sa ma ten pes pokúsil zraziť...

Ani spotreba na diaľnici nie je dobrá, poľahky sa dostane nad 7 litrov. Môj dynamický priemer bol 6,8. Ak som sa veľmi snažil, dokázal som i za 6 litrov, no na najmenšie auto na svete je aj bežný údaj akosi veľa, nie?

Záver

Stručne a skrátka, Smart patrí do mesta a maximálne na obchvat, či na kratšie dojazdy do mesta. Pritom najideálnejším pohonom pre Smart je jednoznačne elektromotor. Túto kombináciu sme testovali tiež a robí zo Smarta dokonalé mestské auto. Lenže benzínový motor je podstatne lacnejší, rovnako ako iba manuálna prevodovka. Keby malo auto i automat (a že to dokáže dokazuje verzia Brabus), jazdenie po meste by bolo omnoho lepšie. Našťastie v meste nepotrebujete viac ako štyri stupne, takže radenie nie je až tak obťažujúce ako pri moderných benzínových turbomotoroch.

Smart ale nanešťastie trpí na nižšiu kvalitu výroby a príliš veľký tlak na zníženie nákladov. Síce Renault do závodu v Slovinsku veľa investoval, využívanie lacnejších materiálov v spolupráci s nie úplne stopercentným výrobným procesom spôsobuje, že vo vozidle plasty vŕzgajú ako v naozaj veľmi lacných autách. Keď si vezmete, že cenovka takto malého auta začína na vyše 10 000 eur, aj vám to príde trošku smutné. Na druhú stranu vŕzganie použitých plastov a mierne horšie lícovanie neukracuje auto o fakt, že je napriek svojej veľkosti bezpečné, že je konštrukcia veľmi tuhá, že je pekné (ako pre koho) a že s ním vie byť zábava.