Zobraziť galériu

BMW 435i xDrive Coupe
Zdroj: Ján Hargaš

Po cestovaní s ním máte pocit akoby auto čo nemá aspoň šesť valcov ani nebolo autom. 306 koní stačí! Lenže M-ko...

Ale o tom až neskôr. Poďme k tomu, čo vodičovi toto auto šepká do uška.

Zabudnite na supervýkonné štvorvalce, zabudnite na „športové dízle“... Vlastne, zabudnite úplne na všetko, iba ho počúvajte. Mať tak v kredenci pohodených sedemdesiat litrov (nie slivovice) neváham ani sekundu. A vlastne váham a dosť dlho... Mimochodom, koľko človek dostane za obličku...?

Už nejaký ten dník, po testovaní všetkých tých turbodízlov, trojvajcov, priškrtených štvorvalcov, už naozaj dlhú dobu túžim po tom, aby sa mi do rúk konečne dostalo auto s ozajstným športovým motorom a ozajstným športovým duchom.

Milí zástancovia hot hatchov, neberte ma v zlom, ak dočítate do konca pochopíte, že proti týmto autám nič nemám, skôr naopak, no už dlho moje uši nepočuli zvuk poriadneho motora.

A pritom sme sa k šesťvalcovému 435i dostali ako slepé kura k zrnu. Bol to totiž náhradník, no poviem vám, lepší náhradník asi ani neexistuje.

Rad 4 vznikol rozpojením radu 3 na bežnejšiu a športovejšiu verziu. Ako prvý do rodinky BMW 4 prišiel model Coupe, následne Coupe cabrio a nakoniec štvordverové Gran Coupe. Tieto autá sú okrem športovejšieho dizajnu zamerané viac na pôžitok z jazdy.

Do rúk sme dostali druhú najvýkonnejšiu verziu Coupe s označením 435i s pohonom xDrive s výkonom 225 kW (306 k), s krútiacim momentom 400 Nm. Silnejšie je už len M-ko s výkonom 430 koní. To sme mimochodom skúsili tiež, bolo to len pár hodín, no M4 i M3 sú hodné hypotéky...

Viac než tabuľkové údaje vás na prvý dojem zaujme pomerne agresívny a pritom elegantný dizajn a neskôr, po usadení sa v horúcom červenom kresle zvuk rinúci sa z výfukov.

Auto, ktoré nepotrebuje rádio

Radový šesťvalec s objemom 3,0 litra od BMW patril vždy k tým mimoriadne dynamickým a zvučným spoločníkom. Vďaka novým technológiám sa k tomu priradila i úspornosť a ešte vyššia dynamika.

Avšak to, čo na vás zaútočí ako prvé je pokojné brbotanie motora už od voľnobežných otáčok. Zvieratko Pod kapotou má silu aj pri 1000 otáčok/min a jeho chuť hýbať sa nie je obmedzená ani takýmto nízkym číslom. Akákoľvek akcelerácia znamená rozozvučanie rytmického divadla s úžasným tónom. Pri každej jazde viete, že Podkapotou máte driemajúceho leva pripraveného kedykoľvek vyraziť a revom vystrašiť nielen okoloidúcich, ale i okolojazdiacich a všetkých nechať ďaleko za sebou. Samozrejme, nie je to ten populárny brbot osemvalca, no šesťvalec sa nenechá zahanbiť a znie ozaj krásne. Tak krásne, že audio zapnete len z veľkej nudy. Aj keď sa Harman a Kardon snažia čo môžu, väčšinu času som ich nechal odpočívať.

Jazda

Keď už je motor rozohriaty a môže sa ísť na to, pripravíte sa, dupnete na plyn a. A pfiúúúú :). BMW 4 Coupe vás jednak okamžite zatlačí do sedadla a nepustí vás z neho, až kým sa vám mozog nenatlačí na zadnú stenu lebky. Tu si uvedomíte aké čaro majú vyššie spomenuté parametre. Po pár rozjazdoch v čarovnom režime Sport, ktorý z auta vyťaží to najlepšie, pričom sa zostria reakcie na plyn a riadenie, preradíte do manuálneho režimu a zistíte, že až tu sa začína zábava. V športovom režime vám auto dovolí vjazd až k červeným otáčkam, pravda okamžite pocítite stratu sily. Pádlami pod volantom sa však dá radiť veľmi dobre a osemstupňový automat od ZF je pri radení dostatočne svižný, aby vám neuberal z pôžitku. Opäť však zabrúsim k zvukovému prejavu motora, jeho správanie sa pri radení a podraďovaní je skrátka skvelé a výstrely z výfukov je radosť počúvať.

Potom čo si vyskúšate akceleráciu (z nuly na 100 za 5,2 s) nasledujú prejazdy zákrut. Ako vždy aj 435-ťku som zaviedol na Pezinskú Babu. Síce tam nemôžete vyťažiť z auta maximum (hlavne ak ste si vedomí ceny auta a blízkosti okolitých stromov, zvodidiel a hustoty premávky), no je tam dosť príležitostí na to, pozrieť sa ako sa auto správa v zákrutách. Nečakajte, že vám tu budem básniť o prejazde zákrut driftom. Nie, nie, toto nie je drifter. Malé x-ko v názve významne naznačuje, že akékoľvek snahy o pretáčavosť ukočíruje pohon všetkých štyroch kolies. Vadí to? Nevadí, znamená to, že auto v zákrutách drží, drží, drží, a keď už myslíte, že nedrží, tak drží a drží. Ak naozaj túžite po miernom driftíku, nie je problém, treba prepnúť do režimu Sport + a keď veľmi chcete, trošku sa podarí. Typická BMW zadnokolka to však nie je.

V mojom prípade to bola skôr výhoda. Počas prejazdu cez Babu riadne pršalo a vykrúcať boky do zákruty bez zastavenej premávky, to by bolo ozaj na hlavu. I keď troška opatrnejšie, no predsa som si zákruty užil tak ako by som nemohol v žiadnej zadnokolke, v žiadnom predohrabe a v žiadnom hat hoči, teda v hot-hatchi so samosvorom. V daždi na normálnej ceste nič lepšie ako 4x4 nenájdete, o tom potom.

Zdá sa, že 435i je jednoducho dokonalé auto? No zdať sa môže, ale nie je. Je geniálne, vyvážené, zábavné a schopné spôsobiť aj odolnému spolujazdcovi poriadnu nevoľnosť, otázka však znie: a do pekla kde?!

Totiž: ak by sme si odmysleli všadeprítomné hliadky a radary, ktoré podľa mňa nie sú hlavným problémom, stále tu zostáva množstvo „kazičov zábavy“. Možno o tom neviete, ale sme na Slovensku. A cesty na Slovensku sú: preplnené, ledabolo postavené, úzke, v otrasnom stave s otrasným povrchom a absolútne nevhodné na akékoľvek športové vyžitie. Iste, nájde sa zopár úsekov, kde je to lepšie – ako vyššie spomenutá Baba. Opäť vás však dostane to, že sú preplnené a keď aj nie sú, na každom kroku vás sleduje radar. A ak ani to nie, je naprd počasie, prípadne natrafíte na uzáveru...

V stručnosti: BMW 435i Coupe je príliš dobré pre Slovensko. Jediná možnosť ako naplno zúžitkovať jeho potenciál je ísť von, za hranice, alebo si pripraviť peňaženku na poriadne mastné pokuty. Skrátka, ak o 435i rozmýšľate, a samotné rozmýšľanie vám nie je cudzie, zabudnite na to, že sa zabavíte u nás. Tých pár sekúnd do stovky, tých pár okamihov pri voľnom úseku cesty a tých pár okamihov pri dobre urobenej zákrute je sakramentsky málo pre tak výkonné auto.

Na pocit zo športovej jazdy vám u nás pokojne stačí šikovný hot hatch, v ktorom aj nižšia rýchlosť a horšia zákruta poskytuje omnoho viac zábavy. Osobne som si cesty viac užil s menším a menej výkonným hatchbackom ako s týmto krásavcom. Jedine, že by okruh...

Čo sa však zdá byť na prvý pohľad nevýhodou, môžete šibnutím biča zmeniť na veľkú výhodu. Pre tých, ktorí nad 435i naozaj uvažujú predsa nie je žiaden problém vyvenčiť sa na Autobahne, či na alpských priesmykoch, a tiež budúci majiteľ tohto auta nemá žiaden problém prihlásiť sa na jazdu na okolitých okruhoch. Ak teda ide o využitie športového potenciálu auta v európskom kontexte, nebudete mať žiaden problém.

Takže na to, aby som si auto užil, musím vyraziť za hranice? Áno aj nie. 435i má totiž ešte jednu schopnosť, ktorú mnohé iné športové autá nemajú – odvezie pohodlne, luxusne a zároveň sa dá až po strop naložiť batožinou.

Interiér

Doteraz som sa rozpisoval iba o športovej stránke tohto auta. Netreba zabúdať na to, že 4-rkové Coupé má všetky moderné komfortné prvky BMW. Okrem fantastického infotainmentu o ktorom som básnil už pri iných modeloch BMW, mala testovaná verzia head-up displej, elektricky nastaviteľné kožené vyhrievané sedadlá, automatickú klimatizáciu, mäkčené plasty, všakovakých elektronických pomocníkov vrátane asistenta jazdných pruhov a naozaj obrovský úložný priestor v kufri.

Navyše, sedadlá v druhom rade tam nie sú len dopočtu a reálne sa na ne zmestia dvaja pasažieri. Aj keď treba uznať, že vychádzanie nie je pre staršie kosti. To však možno povedať o celej koncepcii kupé ako takého.

Aj keď sú sedadlá a ďalšie interiérové súčasti príjemné a pôsobia luxusne, polohu si v nich človek hľadá ťažko. Sú totiž športové, čo znamená, že nútia človeka byť bližšie k volantu pre lepšiu pohyblivosť. Môj chrbát, ale tiež ďalšie chrbty, ktoré si auto vyskúšali, škrupinkovitejšie sedáky príliš neocenili a trvalo hodnú chvíľu, kým sme si našli polohu použiteľnú aj pre dlhú jazdu.  Sedadlá sa dajú všemožne nastavovať a poskytujú adekvátne bočné vedenie, ocenil by som možnosť nastavovať aj hornú časť operadla. Treba vyskúšať. Tak či onak, takéto auto sa nekupuje len na športovú jazdu, ale aj na bežné jazdenie a výletíky. Nájsť si dobrú polohu je dôležité.

Nepotešilo ma farebné prevedenie interiéru. Tá červená ma bolela, a síce proti gustu žiaden dišputát, toto pre mňa nie je.

A teraz prepnime do pohodlia

Ako som už spomínal, zvuk motoru si užijete nielen pri športovej jazde, ale aj pri pohodlnom prevážaní sa. V takomto prípade sú pre vás vyhradené režimy comfort a ecopro. Automat radí rýchlo, presne a pri takejto jazde neciteľne. Bežne sa v meste i mimo mesta otáčky takmer nikdy nedostanú nad hranicu 1500 ot/min, a to je čo povedať. Až pri rýchlostiach okolo 90 km/h sa motor šplhá k dvom tisíckam. Pri udržiavaní rýchlosti, ručička otáčkomera bez problémov klesne k tisícke a motor ani neduní, ani sa netrasie. Aj tu má sily dosť. Môže za  technológia twin turbo i časovanie ventilov Valvetronic spolu so systémom VANOS. Auto má maximálny krútiaci moment využiteľný v obrovskom spektre otáčok a to isté platí i o výkone.

Ak automat zacíti prudšie zošliapnutie akcelerátora, v režime komfort  pomerne rýchlo vyrazí. V režime eco-pro mu to trvá dosť dlho, a to sa riadne štorcuje (úplne iná káva sú športové režimy, ale to je snáď jasné). V eko režime je reakcia na plyn celkovo mimoriadne vlažná a na rozdiel od ostatných režimov sa v prípade opustenia pedálu akcelerátora dostane motor do „kvázi“ neutrálu s 800 otáčkami. Šetrí tak palivo a režim plachtenia výrazne predlžuje čas, kým auto stratí rýchlosť. Bez brzdenia motorom tak dokážete prejsť obrovské úseky. Na to, aby ste maximálne využili túto ekologickú schopnosť musíte byť priam veštec, lebo predvídať tak ďaleko do budúcnosti je náročné. Mne viac vyhovovalo brzdenie motorom v režime comfort, no ekologický režim som mal zapnutý často. Bavilo ma sledovať údaj o tom o koľko kilometrov som si ekologickým a ekonomickým jazdením zvýšil dojazd.

Pri pohodlnej jazde mimo mesto som sa dostal na 5,6 litra/100 km a verím, že za istých okolností by to mohlo byť i menej. V meste a ekopro režime (štart-stop som si väčšinou vypínal) to bolo 6,2. Ak som miestami pridal rýchlejšie a nechal sa uniesť dynamikou auta, spotreba sa vyšvihla o liter vyššie na 7,2. Diaľničná rýchlosť znamenala len mierne väčšiu spotrebu. Priemerka počas testu však bola 10,8... V tom sú zarátané aj naozaj besné akcelerácie a rýchlosti. Na striedavé bláznenie sa a pokojné jazdenie s takým silným autom to vôbec nie je zlé.

Záver:

BMW 435i xDrive je fantastické auto. Pri jazdení v ňom som si uvedomil jednu zásadnú vec. Ak máte doma toto, nič viac nepotrebujete. Je to športiak, ktorý vás zabaví, s ktorým si zašportujete, ktorý očarí posádku a v ktorom môžete stráviť dlhé kilometre pohodlným jazdením (v mojom prípade s inými sedadlami). Dá sa využiť i v meste, i na diaľnici (s rýchlosťou limitovanou na 250 km/h aj na tej nemeckej). Chuť vybesniť sa však musíte preniesť mimo slovenských ciest (myslím tým, naozaj sa vybesniť) niekam kde to bude bezpečnejšie.

Nepotrebujete M4 ak máte doma toto. Iste, rozdiel medzi 435i a M4 je obrovský, no taký je aj rozdiel v cene. M-ko je nielenže výkonnejšie, rýchlejšie a obratnejšie, dvojspojkový M automat radí omnoho rýchlejšie, a síce je 8-stupňový automat výborný, ozaj dravá jazda by si zaslúžila ešte rýchlejšie preraďovanie.

Ak si teda svoje obličky ceníte, svojich zamestnancov tiež a nemienite prísť o oboje, 435i vám bohato stačí. Ak to máte v rukách, lepšia bude 435i. Ak však chcete doma pravé M-ko (toto malo M-paket), a nebojíte sa, že vás to M-ko zabije, vaša cesta je jasná.

Mne by toto stačilo. Čo stačilo... 306 koní v BMW a radový šesťvalec BMW? Dá sa pri tom hovoriť o tom, že „stačí?“