Zobraziť galériu

Ford testoval na kuriérskej dodávke ako ušetriť energiu na vykurovanie kabíny
Zdroj: Ford

Elektromobily prichádzajú vykurovaním kabíny o desiatky kilometrov dojazdu.

Elektromobil musí v studenom počasí myslieť na seba a aj na posádku. Ak ho človek nemá skrytý vo vykurovanej garáži a nevyhreje si ho tesne pred jazdou, kým je ešte na štekri, počas prvých kilometrov aj ten najmodernejší elektromobil s tepelným čerpadlom a vykurovacím telieskom žerie bez problémov dvojnásobok toho, čo v príjemnom jarnom počasí. To isté platí aj pre auto so spaľovacím motorom - že je prvé kilometre po studenom štarte veľmi neefektívne, avšak keď máte nádrž na 900 km, prežijete to ľahšie ako s nádržou na 300 km. Navyše, spaľovací motor je výhrevné teleso samé o sebe, takže kabína využíva len tepelnú energiu, ktorá by inak využitá nebola. Zbytkového tepla však elektromobil produkuje podstatne menej. A práve preto si nad týmto problémom lámal hlavu Ford. 

Začal testovať teóriu, ktorá sa síce v autách čiastočne uplatňuje už roky, nikdy sa neuplatňovala v takomto meradle. A aby to nebolo jednoduché, testovanie prebiehalo v elektrickej kuriérskej dodávke, ktorá musí v zime vykurovať relatívne veľkú kabínu, no vodič každú chvíľu otvára dvere, čím v podstate okamžite auto príde o vyhriaty vzduch a ventilácia, prípadne klimatizácia musí začínať akoby odznova. 

V takýchto ťažkých podmienkach sa ukázalo, že starý nápad je dobrý nápad a dokáže znížiť spotrebu vyžadovanú na vyhrievanie auta o 13 percent. To znamenalo predĺženie dojazdu o 5 percent. To zas aj pri kuriérskej dodávke, ktorá operuje na krátkej trase (elektrická dodávka s krátkym dojazdom na nabitie) znamená stovky ušetrených kilometrov navyše. 

A o čo ide? O radiátor. Teda niečo podobné. Ford v dodávke dodal viacerým plochám vyhrievanie. Teória znie, že aj keď sa dvere pravidelne otvárajú a zatvárajú, vzduch sa opätovne rýchlo zohreje vďaka vyhriatym plochám. Okrem vyhrievania volantu mala dodávka vyhrievané obe lakťové opierky, sedadlá vrátane hlavovej opierky, či panel pod slnečnou clonou, podložky na zemi a panel pod volantom. Množstvo vyhrievaných plôch by sa dalo ešte zväčšiť, no už tieto stačili na to, aby bola v kabíne teplota stabilnejšia a vyhrievanie úspornejšie a vodič bol v pohode. A naozaj je to starý princíp - ten na ktorom fungujú naše domácnosti. Jedno relatívne malé výhrevné teleso s väčšou plochou (klasický rebrový radiátor) dokáže vyhriať miestnosť efektívnejšie a trvalejšie ako fén, no nie? Obzvlášť, ak má samotný radiátor, či napríklad stena pri ňom schopnosť akumulovať a následne vydávať dané teplo. Nosiť si v aute tehlovú stenu, či liatinový radiátor však neznie ako dobrý nápad, no predsa sú aj iné materiály schopné použitú energiu vydávať pomaly.  Už bez nich je však pomoc výhrevných plôch zreteľná. V osobnom automobile by takýto efekt bol ešte väčší - dvere a okná sa až tak často neotvárajú, kabína môže byť menšia a výhrevných plôch môže byť viac. 

Je pravdepodobné, že by auto o prívod čerstvého vzduchu neprišlo úplne, no nebolo by ho treba tak náročne ohrievať a stačilo by čerstvý vzduch posielať napríklad k čelnému oknu v menšom objeme.