02.12.2018

Môj priateľ obor – mastodont na kolesách s pohonom 24 x 24

Hádajte, kde mohlo vzniknúť také monštrum, ktoré poháňala turbína a diesel.

Ak by ste chceli pátrať po tých naozaj najabsurdnejších nákladných vozidlách sveta, nenájdete lepšie miesto, ako bývalý Sovietsky zväz. Okrem množstva bizarných strojov určených do bažín a stepí nevľúdnej Sibíri tam vznikali aj vozidlá, ktoré by sa mohli zapísať do Guinessovej knihy rekordov. To len za predpokladu, že by ich neboli vyvíjali  a vyrobili v najprísnejšom utajení. Ich cieľ totiž bol niesť tie najdesivejšie zbrane sveta.

Aj tento tajný sovietsky obor na kolesách vznikol v bývalom Sovietskom zväze. Mal nosiť balistickú raketu na korbe. Lenže svoje schopnosti nakoniec preukázal mimo armády.

Nákladné vozidlá, ktoré sú známe pod označením MAZ-7906 a MAZ-7907, vyvíjali v bieloruskom závode MAZ (Minský automobilový závod - МАЗ). Vznikali v rámci prísne utajovaného armádneho projektu „Celina 2“. Vznikli s ambicióznym cieľom - dostať medzikontinentálne balistické strely „RT-23 Molodec“ z pevných síl a koľají na kolesové podvozky. Výrazne by to prispelo k ich mobilite a zároveň skomplikovalo ich zameranie, vyradenie, alebo zničenie.

Hlavným problémom bolo, že trojstupňová medzikontinentálne raketa s doletom 11 000 kilometrov sa odpaľovala z tubusu s celkovou štartovacou hmotnosťou 105 ton. Preto bolo treba na prepravu vyvinúť úplne celkom nový dopravný prostriedok, ktorý by dokázal prepraviť takúto obrovskú hmotnosť. To bol základ pre rozbehnutie projektu Celina 2. V jeho čele vraj bol konštruktér Boris Šapošnikov. Jeho prvým plodom práce bol osemnápravový ťahač MAZ-7606. Už ten bol naozaj impozantný stroj. Ťahač s celkovou nosnosťou 220 ton mal hnaných všetkých 16 kolies. Na to bolo treba poriadnu porciu výkonu. Preto konštruktéri použili namiesto klasického motora tankovú plynovú turbínu ГТД-1250 - ГТД-1250А. Mala výkon približne 919 kW (1250 k). Aby to náhodou nebolo málo, pridali ešte jeden klasický dieselový motor. Ten mal ďalších , ktorý generoval ďalších 245 kW (330 k). Výsledných 1580 koní sa dostávalo na všetky kolesá cez dve hydromechanické prevodovky.



Napriek impozantným rozmerom aj parametrom sa však v tom čase črtal už aj druhý model. Ten predstavili v roku 1985 s označením MAZ-7907. Už aj tak tak dosť šialené parametre prvého prototypu posunul na celkom nový level. Napríklad namiesto ôsmich náprav a teda16 kolies  dostal dvanásť náprav a všetkých 24 kolies bolo poháňaných. Pre lepšiu manévrovateľnosť boli prvé a posledné štyri nápravy riaditeľné. Pre lepší prehľad o dianí okolo vozidla bola v zadnej časti nainštalovaná kamera. Bolo to nutné, lebo vozidlo meralo na dĺžku viac ako 28 metrov (niekde sa uvádza aj 30), široké bolo 4,7 (4,8) metra a jeho výška bez nákladu bola 4,3 (4,5) metra. Pohon zabezpečovala síce rovnaká plynová turbína v spolupráci s dieselom. Prenos výkonu na kolesá však tentoraz mala na starosti elektrická prevodová sústava.

Maximálna rýchlosť tohto monštra bola približne 25 až 40 kilometrov za hodinu. Napriek tomu bola jazda s týmto monštrom poriadne náročná. Do roku 1987 počas testovacích jázd mal tento obor na kolesách najazdených len zhruba 2000 kilometrov. Všetky jazdy boli pritom veľmi starostlivo naplánované medzi preletmi špionážnych satelitov. Tak sa podarilo veľmi dlhý čas utajiť existenciu tohto mastodonta. Ich existenciu začal svet vnímať až v momente, keď sa prepravovalié z Minska do Volgogradu práve na testovacie jazdy.

Prepravu po ceste ale vylúčili, vozidlá by zablokovali dopravu, cesta by trvala týždne a navyše by sa celý projekt okamžite prezradil. Namiesto toho tak obidva testovacie exempláre 7907 rozobrali, naložili na vlak a zložili ich späť až na mieste. Po rozpade ZSSR sa potom rovnakou cestou dostali naspäť do závodu MAZ. Potom akoby sa po nich zľahla zem.


Znova sa o nich začalo hovoriť až v roku 1996. Vtedy dvojica podnikateľov potrebovala prepraviť 88 tonovú riečnu loď. Prepravná spoločnosť zvolila na cestu dlhú 200 km pôvodne iné ťažké nákladné auto - MAZ-19221. Zaň zapriahla ako vlek s dvanástimi osami - práve MAZ 7907. Pôvodný ťahač sa však počas cesty pokazil. Prepravná spoločnosť využila samotný MAZ 7907, ktorý trasu absolvoval za 4 dni. Cestu aj spustenie lode na vodu vraj zvládol bez problému. Na spiatočnej ceste však malo dôjsť k zlyhaniu prevodového ústrojenstva.

V súčasnosti sú vraj oba stroje MAZ 7907 v hale výrobného závodu MAZ. Iné zdroje zasa tvrdia, že na jednom zo skúšobných polygónov... Kým jeden z nich udržiavajú v perfektnom stave, druhý slúži ako zdroj náhradných dielcov. Vôbec sa nevie, či sa ešte niekedy toto impozantné a bezpochyby rekordné vozidlo ukáže na cestách.

Keďže to bol pôvodne armádny projekt, na ktorom sa mali voziť strely s jadrovými hlavicami, do dnešného dňa nepoznáme ani jeho presné technické parametre. Všetky dostupné zdroje sa totiž v mnohých detailoch rozchádzajú. Ani sa tomu nemožno veľmi čudovať, v rámci utajenia môžeme byť radi, že sa na svetlo dostali aspoň niektoré informácie...


AUTOR: © Zoznam/jv
ZDROJ: wheelsage.org

Komentáre k článku