07.08.2018

V horúčavách vznikajú v mestách „tepelné ostrovy“, autá majú až 70 stupňov

Počas tropických horúčav vznikajú vo veľkých mestách tzv. tepelné ostrovy čiže miesta s výrazne vyššou teplotou, než má ich okolie.

V centrách miest sa napríklad vinou betónu môžu chodníky a budovy rozohrievať až na vyše 50 stupňov Celzia, tmavé autá majú dokonca ešte o 20 stupňov viac, až 70. Rozdiely v teplote povrchov najlepšie ukazujú zábery z termokamery.

Pre český spravodajský portál Novinky.cz to uviedol český vedec Jan Horáček z Ústavu fyziky plazmy Akadémie vied. Podľa jeho slov má každé mesto tzv. tepelný ostrov, pretože je v ňom veľa betónu a málo zelene i vody, takže tieto miesta sa ohrievajú o niekoľko stupňov teplejšie než okolitá krajina.

„Čím je mesto väčšie, tým je to horšie. Čím väčšie mesto, tým väčšie teplotné rozdiely“ upozornil Horáček. Podľa neho situáciu zhoršujú aj častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav. Vedec pre portál ukázal aj to, ako funguje termokamera.

Rozdiel medzi zástavbou v centre a okolitými časťami mesta môže byť i niekoľko stupňov. Horáček meral teplotu termokamerou napríklad na pražskom Masarykovom nádraží, kde je veľa betónu, nedostatok zelene a rušná doprava, preto patrí k najteplejším miestam českej metropoly.

Ešte pred poludním teplota niektorých domov, chodníkov alebo áut stúpala nad päťdesiat stupňov, pričom bolo len 11.00 h predpoludním. Teplo sálalo zo všetkých strán. „Keď pôjdem niekam do parku, toto sa nedeje. Je tam tieň, slnečné žiarenie sa odráža od listov stromov a je tam podstatne väčšia vlhkosť, takže teplo sa pohlcuje vo vlhkom vzduchu,“ vysvetlil Horáček.

Teplotu zvyšujú aj rozpálená autá. Ich povrchová teplota sa pritom v závislosti na farbe môže líšiť aj o dvadsať stupňov. „Ak máte biele auto, tak sa vám na slnku rozpáli na nejakých päťdesiat stupňov, ale keď je tmavé, alebo čierne, tak pokojne aj na sedemdesiat,“ opísal Horáček. Rozdiely v teplote povrchov najlepšie ukazujú zábery z termokamery.

Práve farba má na vznik tepelných ostrovov veľký vplyv, preto by v centrách miest pomohlo znížiť teplotu okrem výsadby zelene a rozširovania vodných plôch aj to, keby asfalt ulíc či omietky budov boli svetlé, aby lepšie odrážali slnečné žiarenie. „Musí to byť horizontálna plocha, aby sa žiarenie odrážalo späť do atmosféry,“ doplnil Horáček.

Rozdiel potom môže byť výrazný. "Napríklad pre Los Angeles bolo spočítané, že keby boli asfaltové chodníky svetlé, tak by sa ušetrila jedna elektráreň na klimatizáciu," uviedol. Podľa Horáčka by pomohlo aj vysádzanie zelene na strechách budov.

Znižovať teplotu vo vnútri domov je okrem nočného vetrania možné i odrazovými fóliami na oknách, vodorovnými nadokennými strieškami či listnatými stromami vysádzanými pred oknami domov. Odolné voči vyšším teplotám sú aj lepšie zateplené domy. Horáček veľmi neodporúča klimatizáciu, pretože je energeticky náročná a výrazne prispieva ku klimatickým zmenám.

Ľuďom, ktorí sa rozpáleným uliciam nevyhnú, potom dáva bežná odporúčanie: „Je dobré napríklad držať sa v tieni, kropiť sa vodou, veľa piť, to asi všetci poznajú.“


AUTOR: © Zoznam/jv
ZDROJ: www.novinky.cz

Komentáre k článku