Zobraziť galériu

Enzo Ferrari

V roku 1908 boli v Bologni preteky automobilov preteky Coppa Florio. Na bežných cestách sa išlo na okruhu dlhom 52 kilometrov.

Preteky vyhral rodák z Turína, Felice Nazzaro. Udalosť sledoval desaťročný chlapec, ktorý sa po tomto zážitku zahorel láskou k automobilovému športu a rozhodol sa stať pretekárom. Volal sa Enzo Ferrari.

Hoci sa rodičom Alfredovi a Adalgise Ferrariovcom (matka bola rodená Bisbiniová) narodil v Modene 18. februára, jeho oficiálnym dátumom narodenia je až 20. február. Pre snehovú búrku, ktorá v tom čase vládla v oblasti, nestihol jeho otec Alfredo včas nahlásiť úradom narodenia syna.

Enzo Ferrari počas prvej svetovej vojny slúžil v talianskej armáde. Počas prvej svetovej vojny ale prišiel o otca aj brata v roku 1916 počas rozsiahlej chrípkovej epidémie a rodinná firma, ktorá predtým slušne prosperovala vďaka dodávkam pre železnicu i opravám automobilov, skončila v troskách.

Enzo sám trpel počas vyčíňania španielskej chrípky a v roku 1918 ho prepustili z armády. Potom, čo skrachoval ich rodinný biznis, začal sa Enzo obzerať po práci v automobilovom priemysle. Dobrovoľne ponúkol svoju prácu Fiatu a následne sa stal testovacím jazdcom milánskeho výrobca áut Costruzioni Meccaniche Nazionale. Chvíľu na to začal tiež pretekať a o niečo neskôr sa presadil v automobilke Alfa Romeo, za ktorú tiež pretekal. Po smrti Antonia Ascariho a po narodení syna skončil s pretekaním.

Viac ako za volantom sa uplatnil ako manažér. Presunul sa do manažmentu a vývoja Alfy, kde tiež v roku 1929 ako divíziu postavil pretekársky tím Scuderia Ferrari. Už vtedy niesla slávne logo vzpínajúceho sa žrebca. Bojový pilot počas prvej svetovej vojny Francesco Baracca dal Ferrarimu ako darček náhrdelník so skáčucim koníkom. Obrázok koníka bol tiež na jeho lietadle, než ho v roku 1918 zostrelili. Na Baraccovu pamiatku začal Enzo Ferrari svoje vozidlá označovať práve emblémom skákajúceho koníka.

Talianskemu konštruktérovi a výrobcovi pretekárskych a športových automobilov Enzovi Ferrarimu prichystal osud rad šťastných aj tragických zážitkov. Potomok malých strojárov sa už medzi vojnami preslávil ako jeden z najlepších manažérov automobilových pretekárskych stajní. Po roku 1945 sa jeho meno stalo synonymom rýchlosti a automobilovej krásy. Počas svojho života sa ale Ferrari musel vyrovnať aj so smrťou svojich najbližších. Sám sa dožil veku 90 rokov.

Po nepeknom rozchode s Alfou založil v roku 1948 vlastnú automobilku Auto-Avio Costruzioni. Po bombardovaní počas druhej svetovej vojny, keď musel tiež slúžiť Mussoliniho fašistickému režimu, presťahoval svoje sídlo z Modeny do Maranella. Jeho cieľom ale nebola výroba bežných áut, Ferrari túžil vytvoriť „len tie najlepšie“ pretekárske automobily. A to sa mu podarilo, v roku 1952 sa Alberto Ascari stal prvýkrát majstrom sveta formuly 1 a od tej doby jazdci vo Ferrari nazbierali viac ako tucet titulov.

Po vojne sa Ferrari rozhodol stavať autá vlastného mena a v roku 1947 založil spoločnosť Ferrari S.p.A. Po smrti syna Dina v roku 1956 sa Ferrari, preslávený autoritatívnym riadením, upol k firme, ktorá začala okrem pretekárskych áut čoraz častejšie vyrábať aj špičkové vozidlá na bežné cesty. V 60. rokoch sa kvôli finančnej nestabilite rozhodol pre fúziu s Fiatom. Súčasťou dohody bolo vzdať sa manažérskej pozície. Do nej bolo menovaný Luca Cordero di Montezemolo.

Enzo Ferrari zomrel vo veku 90 rokov 14. augusta 1988 v talianskom Maranelle. O jeho skonaní sa verejnosť dozvedela až o dva dni neskôr na Enzovo želanie. Podobne, ako sa o dva dni neskôr dozvedeli úrady o jeho narodení.