Zobraziť galériu

Autobusy na Slovakia Ringu

Nezdá sa vám v poriadku gramatika nadpisu? Nuž správne to má byť: najväčší auto(bus).

Už som šoféroval naozaj všeličo, od malého motocykla, cez kamión až po obrnený transportér, ale za volantom autobusu som sa ocitol po prvý raz v živote. Nie preto, že by sa mi chcelo. Ani som neabsolvoval výcvik na vodičské oprávnenie. Dostal som príležitosť vyskúšať si tvrdý chlebík vodičov autobusov.

Aj príležitosť bola viac ako akurátna: 65. výročie vzniku Slovenskej autobusovej dopravy. Ktorá sa kedysi volala Československá a skratka ČSAD bola známejšia vyše 40 rokov, teda dlhšie, ako dnešná SAD, ktorá vznikla po rozdelení Československa v roku 1993.

Zväz autobusovej dopravy (ZAD) pri príležitosti výročia vzniku verejnej autobusovej dopravy na Slovensku zorganizoval stretnutie zástupcov podnikov slovenskej autobusovej dopravy z celého Slovenska netradične na Slovakia Ringu. Keďže okruh poznám, aj priľahlé plochy, kde prebieha výcvik bezpečnej jazdy pod taktovkou Driving Academy, neváhal som a do Orechovej Potône som sa vybral.

Vodiči z podnikov slovenskej autobusovej dopravy tam už súťažili v jazde zručnosti a tiež celkom netradične aj v disciplíne, ktorá sa im hodí v ich dennom nasadení. Tiež po prvý raz v živote som videl autobus na odtrhovej platni, ako mu „odhodilo“ zadnú nápravu na jednu stranu a vodič musel vyrovnať šmyk a ešte sa aj vyhnúť prekážkam. Našťastie iba v podobe vodnej clony. Lebo menej skúsení účastníci by sa nedoplatili – nejeden si to namieril skrz vodný stĺpec. Keby to bola pevná prekážka... Dôležité však bolo, že si mali možnosť vyskúšať, ako sa taký veľký dopravný prostriedok, akým je autobus, správa, keď dostane šmyk. Pred zimou je to skúsenosť na nezaplatenie.

Spestrením programu bola ukážka záchrannej akcie pri simulovanej hromadnej dopravnej nehode. Nielen vodič „postihnutého“ autobusu, ale aj figuranti, ktorých maskéri naaranžovali do hrôzostrašnej, takmer halloweenovskej podoby, sa snažili. Záchranári mali čo robiť, veď nechýbala nasimulovaná amputácia hornej končatiny, či niekoľko otvirených zlomenín a škaredých rán. Pri pohľade na ne, hoci viete, že je to len „akože“, sa nejednému z prítomných takmer urobilo zle. Ale koniec dobrý, všetko dobré. Aj záchranná akcia nakoniec ukázala, že treba byť pripravený na našich cestách na čokoľvek.

Ako povedal Ing. Peter Pobeha, prezident Zväzu autobusovej dopravy: „Pri príležitosti výročia sme ocenili viacerých  zamestnancov jednotlivých spoločností, ktorým sme vďační za ich obetavú prácu. Rád by som však vyzdvihol najmä prácu vodičov autobusov. V dnešnej premávke viesť vozidlo, zodpovedať za cestujúcich, komunikovať s nimi, ale aj narábať s peniazmi, to je naozaj nesmierne náročné povolanie.“

Aby sme nezabudli spomenúť víťazov spoločného zápolenia vodičov a jednotlivých podnikov SAD: . celkovým víťazom sa stal Ján Veľk, z podniku Arriva Michalovce, ktorý bol suverénny najmä na už spomínanej „šmykľavej“ časti súťaže, ale nenechal sa zahanbiť ani počas jazdy zručnosti. No a v  súťaži autobusových dopravcov v celkovom hodnotení skončil tím vodičov tiež z Arriva Michalovce. Blahoželáme.

Ako a na čom som jazdil?

Vynechal som jazdu zručnosti, skúsil som len šmykľavú plochu a stabilitu autobusu pri brzdení a manévrovaní. Osedlal som si na to Pegasa. Nie však toho bájneho, ale nový prímestský autobus slovenského výrobcu Troliga Bus z Prešova, ktorý sa vyrába v Levoči. Autobus je oproti štandardným 12 metrov dlhým autobusom (napríklad Fenix toho istého výrobcu) o čosi kratší. Aj napriek „iba“ 10,2 metra dĺžky som mal pocit, že je za mnou neuveriteľne veľa zabratého miesta. A priznávam, že prvá, ba ani druhá pravotočivá zákruta neboli podľa mojich predstáv – hoci som si nadišiel, pravé zadné kolesá sa namiesto po asfalte krútili po tráve... Chce to jednoducho tréning a skúsenosť, čo sa pri prvom zblížení s takým veľkým „autom" nedá.

Radový šesťvalcový motor Cummins s výkonom 184 kW (250 k) a v porovnaní s osobnými autami neuveriteľným krútiacim momentom 1020 Nm v rozmedzí 1200-1600 otáčok za minútu spĺňa normu Euro . V tomto prípade spolupracoval so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou ZF, ale môže to byť aj 6 stupňová automatická ZF, alebo 5 stupňová Allison.

Vážení, dnešné autobusy sú napriek svojej veľkosti čoraz viac podobné osobným autám. Zrýchlenie, brzdenie s ABS a ESP – to je jednoducho iná káva, ako kedysi. A veď aj treba v čoraz hustejšej premávke mať zodpovedajúci dopravný prostriedok, ktorý je nielen pohodlný a dopraví cestujúcich kam treba, ale musí byť aj bezpečný. Vlastne to v prvom rade. Som rád, že som si mohol jeden z nich vyskúšať. Teší ma, že bol navyše od slovenského výrobcu.

Slovenská autobusová doprava slúži už 65 rokov cestujúcim

Jej predchodca, Československá autobusová doprava, začal jazdiť šesťdesiatimi piatimi rokmi do takmer každej obce v Československu. V tom čase to bol jedinečný projekt, ktorý v Európe nemal obdobu. Neskôr model verejnej dopravy skopírovali mnohé krajiny.

Od vzniku verejnej autobusovej dopravy na Slovensku sa toho zmenilo veľa. Tiež prechádza pomerne výrazným vývojom. Dopravcovia pravidelne obmieňajú vozidlový park za bezpečnejšie a modernejšie autobusy, služby prispôsobujú súčasnej dobe a požiadavkám verejnosti. Na slovenských cestách v prímestskej doprave jazdí už takmer 200 nízkopodlažných autobusov, viac ako 1500 autobusov je klimatizovaných a viaceré sú vybavené aj bezplatným prístupom k wi-fi internetu. Bez nároku na verejné zdroje sa postavilo alebo zrekonštruovalo 29 autobusových staníc. Ideálny stav ešte nenastal, ale všetko nejde naraz.  Veď sektor slovenskej autobusovej dopravy ročne prevezie takmer 190 miliónov cestujúcich, vykoná viac ako 206 miliónov km a jeho flotila predstavuje 3550 vozidiel, ktoré nemožno vymeniť naraz.