Zobraziť galériu

SEAT Leon má kombináciu ovládačov a displeja
Zdroj: Seat Media

Sú módnou záležitosťou, ekonomickou nevyhnutnosťou, alebo iba slabosťou dizajnérov?

Takže ak sa pýtame, či majú miesto v autách, alebo nie, správna odpoveď je tá druhá. No zatiaľ diktátu módy a trendov podliehajú takmer všetci výrobcovia. Kým sa niekto pre doslova „čumenie“ na displej nezahluší. Hrozí to stále viac, lebo dotykové displeje dnes nájdete už takmer vo všetkých kategóriách a segmentoch automobilov. Od tých luxusných až po najmenšie. Čím viac sa ich používa, tým väčšia šanca je, že spôsobia katastrofu v podobe fatálnej nehody.

Nevravte, že iba strašíme a zbytočne. Dotykové displeje sa síce stali našou každodennou súčasťou na smartfónoch, ale ak ich používame maximálne počas chôdze, dokážeme ešte (zväčša) vnímať okolie. Všimnite si však dnes ľudí – chodia so sklonenými hlavami, hľadiac do mobilov. Lebo dnes je moderné byť neustále pripojený, informovaný – zahlcovaný. Neraz informáciami, ktoré nikto nechce, ani nepotrebuje, ale má ich a preto ich „využíva“.

Keď prišli prvé dotykové displeje, boli to hlavne navigácie, ktoré ich používali. Naťukali ste si cieľ cesty a celý čas nebolo treba siahnuť do nastavenia. Občasný pohľad na navigáciu znamenal chvíľkové odtrhnutie pohľadu od diania pred autom na vozovke a blízkom okolí.

Dnes sa cez dotykové displeje ovláda prevažná časť príslušenstva auta: klimatizácia, vyhrievanie sedadiel, volantu, navigácia, autorádio, či ak chcete zábavno-informačné centrum, nastavenie jazdných profilov... pomaly naozaj všetko.  A to je vážna chyba, na ktorú poukazujem už dlhý čas. Dizajnéri však namiesto toho, aby boli oni samotní tí, ktorí rozhodujú, ako to bude vyzerať a čo sa kde ovládať, podliehajú falošnému tlaku niektorých zákazníkov, ktorí chcú ovládanie v štýle svojich smartfónov. Ale listovanie v menu a potreba „vyťukanie“ hľadaného ovládania odpútava od všeobecného prehľadu na ceste. Nečudo, že ptrebujeme čoraz viac asistenčných systémov, ktoré strážia to, čo vodiči za volantom zanedbávajú. Ale čím viac nám do riadenia zasahuje technika, tým viac nás vyhlasujú za pomaly nesvojprávnych, lebo spôsobujeme nehody. Začarovaný kruh...

Napriek snahe zjednodušiť navigačné systémy a ich užívateľské rozhranie, dotykové navigácie, ale aj ďalšie ovládacie prvky auta na báze dotykových displejov môžu byť paradoxne nebezpečnejšie,  ako prístroje s tlačidlovým ovládaním. Dotyková obrazovka sa takmer nedá ovládať po pamäti a vyžaduje vodičovu oveľa väčšiu pozornosť. Vodič preto stráca na niekoľko sekúnd prehľad o dianí na vozovke, pretože musí zaostriť na displej a až potom ovládať navigáciu, či nejaký iný parameter v aute.

Pri dotykových displejoch všeobecne chýba jeden zo základných zmyslov, ktoré človek má. Sú to zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. No a práve hmatový dojem pri dotykových prístrojoch chýba. Na rozdiel od ovládačov, ktoré vieme nahmatať po pamäti a nastaviť ich bez potreby pozrieť sa, čo robíme. Bez nich potrebujeme obetovať niekoľko sekúnd pozornosti. Prečo je to nebezpečné? Už tri sekundy bežnej jazdy stačí na prejdenie sto metrov, počas ktorých sa môže stať veľa nečakaných vecí. Prirodzene tak stúpa riziko nehody, preto je lepšie venovať sa ovládaniu palubných prístrojov až vtedy, keď auto stojí.

No a tu býva kameň úrazu v prípade, že konštruktéri a dizajnéri „schovali“ ovládanie pomocou dotykového displeja a žiadne ovládače nikde nie sú. Čo na to hovorí odborníčka, primárka MUDr. Lucie Valešová z očnej kliniky DuoVize v Prahe?

Čiastočne si za trend ovládania prostredníctvom displejov môžeme sami. Stále viac funkcií v aute si vyžadovalo viac a viac ovládačov. Nejedna prístrojová doska auta sa už začala podobať na ovládací panel raketoplánu. Kritizovali sme výrobcov, že je tých tlačidiel spínačov a prepínačov veľa. Po veľkom upratovaní ich nahradili viacúrovňovým ovládaním cez dotykové displeje. Interiér vyzerá lepšie, jednoduchšie a prehľadnejšie. Nie tak ovládanie, ktoré sa skomplikovalo. Našťastie nie všetky automobilky idú týmto smerom. Mnohé našťastie tvrdošijne nechávajú základné ovládače (hlasitosť, vetranie, teplota/klimatizácia). Iné sa k tomu vracajú. Je to podobné, ako s náramkovými hodinkami, kde po rozmachu „digitálok“ sa svet vrátil ku klasickým analógovým ciferníkom s ručičkami.

Na nedávnych prezentáciách sme intenzívne diskutovali s konštruktérmi na tému dotykových displejov. Pozoruhodné je, že niektoré značky majú trend – čím vyššia výbava, tým menej otočných ovládačov a prepínačov. Napríklad pri novom VW Golf. Potešilo ma však, že najnovšia top limuzína značky Opel – Insignia, delí ovládače medzi displej a „gombíkovú“ klasiku. Pritom práve túto značku väčšina kritizovala, že má tých „dzindzíkov“ priveľa. Dnes tie najdôležitejšie vyňala z dotykového ovládania, za čo dostáva odo mňa plusové body. Argument ostatných, že ovládanie je neraz zdvojené a niektoré prvky z toho, čo je na displeji, má vodič na multifunkčnom volante, je už len naprávanie následku, nie príčiny.

Zvykli ste si na dotykové displeje tak, že si už neviete predstaviť, aké to bolo v ére „hlúpych“ telefónov a potrebujete integrovať dotykové ovládanie aj na auto? Potom sa nečudujte, keď sa stanete o nejaký čas iba pasažiermi, lebo sa na vás nebude dať spoľahnúť. Keď vás autonómne autá budú voziť, môžete si ovládať svoje prístroje a zariadenia cez displeje do sýtosti. Toto chceme? Ja osobne nie. Teraz, ani neskôr určite nie.

Na záver paradox: používanie telefónu počas jazdy je zakázané. No ťukať, neraz opakovanie do displeja, lebo sa na nekvalitnej vozovke netrafíte správne, alebo systém nereaguje na prvý raz, je napríklad pre ovládanie hoci kúrenia v aute priam nutnosťou. To však nikomu, ani legislatíve neprekáža. Ako to ide dohromady, vážení? Veď je to nebezpečnejšie. Prevládne zdravý rozum, alebo podľahneme trendom? O mnohých dizajnéroch si myslím, že nemajú, či nemôžu mať skúsenosti spoza volantu. Lebo inak by nenavrhovali síce na pohľad „pekné“ riešenia, no bez štipky rešpektu k bezpečnosti. Ovládanie mobilných telefónov dotykom je v poriadku, nie za volantom! No pri zhruba dvojtonovom aute, ktoré sa pohybuje nemalou rýchlosťou, neraz v blízkosti chodcov nemôže byť ani náhodou reč o bezpečnosti. Čo vy na to?