Zobraziť galériu

Dacia Duster TCe 4x4 Extreme
Zdroj: os

Dacia Duster druhej generácie zostáva naďalej vo svojej najlepšej forme vďaka ešte stále dostatočnej palete motorizácií.

Stále si môžete Duster kúpiť v troch výbavových stupňoch. Stále môžete zvoliť úsporný trojvalec s továrenskou prestavbou na plyn, stále si môžete zvoliť benzínový motor 1,3 TCe s automatickou dvojspojkovou prevodovkou, stále tu je naftový štvorvalec 1,5 BlueDCi a stále sú tu dve verzie s pohonom všetkých kolies. Vybrať si môžete najsilnejší benzínový motor, alebo naftový agregát, oba výhradne s manuálnou prevodovkou. To je síce trochu škoda, že 4x4 a DCT nejdú do kopy, ale tí, ktorí naozaj potrebujú štvorkolku, luxus dvojspojky oželejú. Najmä preto, lebo od Dustera potrebujú jeho schopnosti v teréne, kvadlanie pákou im nevadí.

Sú to už roky čo sa Duster usalašil na trhu a stal sa výborným spoločníkom pre ľudí pracujúcich v teréne. Poľovníci, ale aj rybári, pracovníci dochádzajúci na vzdialené súčasti infraštruktúry a mnohí ďalší rekreanti. Duster nielenže vie ponúknuť pohon všetkých kolies s úspornými a silnými motormi, jeho veľkou devízou je priechodnosť, spoľahlivosť, odolnosť, no tiež kombinácia tohto všetkého s veľmi príjemným podvozkom. Ten dokáže žehliť terénne nerovnosti ešte lepšie ako tie cestné. Čím viac od auta chcete, tým viac vám dokáže dodať, a pritom si vás chová v neobvyklom pohodlí.

Testovaný model mal benzínový štvorvalec vo svojej najsilnejšej 110 kW verzii (motor má aj silnejšiu verziu, avšak nie u Dacie). Má krútiaci moment 250 Nm, šesťstupňovú manuálnu prevodovku, 50 litrovú nádrž a 467 litrový kufor s rezervou. Nájazdové uhly vpredu a vzadu 29 stupňov, prejazdový 18 a to bez akýchkoľvek úprav. Pri rázvore 2676 mm, rozchode kolies 1563 mm a svetlosti 214 mm treba skonštatovať, že aj bez tých úprav vie v teréne zvládnuť prakticky akúkoľvek poľno-lesnú cestu bez ohľadu na úroveň jej poškodenia vodou, či zosuvmi. Pokiaľ sa to aspoň teoreticky dá nazývať cestou, Duster to zvládne. No a ak nie, s pár úpravami, terénnymi pneumatikami si vie cestu urobiť aj sám. Nemá síce rebrinový rám, ale roky ukázali, že auto drží pokope aj napriek drsnému zaobchádzaniu.

S benzínovým turbomotorom má dosť sily na pomalú jazdu v teréne, prevodovka síce nemá redukciu, no má krátke prvé prevody a 4x4 má aj režim uzamknutia pevného pomeru medzi prednou a zadnou nápravou.

Čo je však tiež dôležité, silný motor dodáva autu potenciál aj na bežných komunikáciách, kde opäť auto boduje lichotivou tichosťou jazdy a komfortom podvozku aj na našich zlých cestách. Môj najrozbitejší testovací úsek nie je prakticky so žiadnym crossoverom/SUV taký lahodný ako práve s Dusterom. Čím viac mu nakladám, tým viac bez reptania prejde. Kým nepresadnem do iného auta, aj zabúdam ako veľmi zlá tá cesta je. Podvozok je pritom nastavený tak, že sa nesnaží zvláčniť každú dieru, no tie väčšie i pri väčšej rýchlosti zvláda pekne.

Argumentom v prospech tohto motora je dynamika, ktorá je pre nafťák nedosiahnuteľná. 150 alebo 115 koní, to ani väčší krútiaci moment nedoženie, ak ide o pružnosť na cestách. Zo 60 na 100 km/h zrýchli táto špecifikácia za 5,48 sekundy na 3. stupni, kde má pri 100 km/h obmedzovač otáčok (prevody sú sprvu naozaj veľmi krátke a platí to aj o trojke). Zo 60 na 100 na 4. stupni je to za stále dobrých 6,83 sekundy. Z 80 na 120 km/h je to za 7,26 sekundy na 4. stupni.

Radosť zo zrýchlenia je dostupná aj vo vyšších rýchlostiach. Auto poľahky vzdoruje aj diaľniciam, akurát si za vyššie tempo aj niečo zapýta. Priemerná spotreba počas testu bola 7,2 litra. Tachometrová diaľničná slušnosť – 130 km/h tento údaj príliš nezdvíha. Na D2 v oboch smeroch to bolo priemerne 7,5, kopcovitejšia diaľnica si môže pýtať viac. Jemnejšia noha na akcelerátore však spotrebu aj v horšom počasí potlačí pod 7 litrov – na okreskách aj výraznejšie. V meste veru nie. Auto má síce štart-stop, ale dá sa vypnúť.

Testovaný Duster bol v novej výbave Extreme a vo farbe zelená Cédre, ktorá autu s medenými doplnkami naozaj veľmi svedčí. Takto vybavený Duster nielen jazdí dobre, ale aj vyzerá dobre a v kabíne je všetko čo Dacia zákazníkom ponúka. Vrátane MediaNav systému s konektivitou CarPlay a Android Auto, cúvacou kamerou, senzormi, sledovaním mŕtvych uhlov i núdzovým brzdením, či udržiavaním v jazdnom pruhu. Všetko čo moderné auto potrebuje, aby v crash testoch nepohorelo.

Duster má dostatočne priestrannú kabínu, aby sa odviezlo päť nižších postáv, respektíve štyri vyššie. Kufor je adekvátny. Posed za volantom špecifický – tak trochu ako na tróne v malej miestnosti, no človek si zvykne. Hlavne, že vidí z auta dobre von. Pri mojej výške 190cmplus je sedenie za volantom zasa o kus iné. Dobre to dokumentuje slnečná clona, ktorá mi v plnej cloniacej polohe kompletne zakryje výhľad z vozidla. Prirodzene si tak musím väčšmi líhať, či sa skláňať a to časom prestane baviť krčnú chrbticu. Práca s radiacou pákou a spojkovým pedálom je tiež náročnejšia a trvá pár stoviek kilometrov, kým si vodič naozaj zvykne. S mojim pokrčeným sedením je to ešte o kúštik ťažšie, ale dá sa to a časom už s autom skoro vôbec nemyká... Pre mňa je Duster už tak trochu na limite. Ak si má za mňa niekto sadnúť, nemôžem si za volantom úplne ľahnúť a navyše ani nechcem. Nie som taktiež úplne spokojný s preposilovaným riadením. To nie je úplne môj šialok kávy. Napriek tomu si neviem predstaviť príjemnejšieho spoločníka na výjazdy mimo asfalt. To auto nie je také drahé, aby som sa pri každom kamienku odkrvil, no zároveň už nepôsobí ani tak lacno ako kedysi. Duster je dobré auto. Keď doň presadnete z novších Dácií, rýchlo nájdete jeho slabiny, ale kým tu je, je dobré, že tu je. Pokiaľ uprednostňujete pohodlie jazdy v teréne i na asfalte, chcete silný motor a určite aj pohon všetkých kolies, Duster Extreme je jednou z najrozumnejších a zároveň najlacnejších možností. 7 z 10.