Zobraziť galériu

BMW Z4 M40i
Zdroj: Ján Hargaš

Letné mesiace si pýtajú jazdu s otvorenou strechou. Súčasná zima hovorí o garážovaní kabrio cukríkov. Je to pravda, no nemusí to tak byť.

Testovaná Z4 M40i ale rozhodne je garážový cukrík. Takéto auto predsa nebudete dobrovoľne parkovať pod panelákom. I keď dnes už málokedy málokto chytí nožík a pokúsi sa rozrezať plátenú strechu, človeku s pamäťou dlhšou ako slovenský volič, či iná akváriová rybička to však pamäťové centrum nadhodí. Ale nejde len o strechu. Toto auto je poklad, ktorý si treba zachovať. Pre generácie ľudí, ktorí si pri diskusii o vnútornom spaľovaní budú predstavovať zábery z vojnových dokumentov plných ohnivých výbuchov, streľby a ďalšieho nebezpečenstva. Tí skrátka potrebujú vidieť, že auto so spaľovacím motorom nepatrí len do krajín tretieho a štvrtého sveta a že také autá vedeli dať človeku niečo, čo elektromobil a vodíkomobil veľmi nie.

Supra či Z4. U mňa jasno, u vás oblačno?

Supra je skvelé auto a je fajn, že ju tu máme. Ale benefit možnosti v lete otvoriť strechu a užiť si vietor vo vlasoch ju predčí. Kombinácia jazdného zážitku z dvoch áut je jednoducho príliš fajn. Najmä keď viem, že Z4 je nadmieru pevným autom a ani najsilnejší motor v ponuke jej zle nerobí. Potom sa ešte pozriem do cenníku a zistím, že Supra k danému motoru ponúka aj manuálnu prevodovku, teda niečo čo BMW nedodá. Navyše je to rafinovaný manuál ako sa k autám na platforme z Bavorska s M v srdci patrí a to je asi jediné, čo by moju jasnú oblohu mohlo trošku zamračiť. Ani výrazný dizajn Supry to totiž nezvládne. Mojim výberom je teda Z4 a ani mi veľmi nezáleží na tom s ktorou motorizáciou. I keď je nepochybné, že zvlášť k otvorenej streche sa radový šesťvalec hodí najlepšie, aj štvorvalce majú kopu sily a vedia vyvolať množstvo emócií i zážitkov.

Testovaná verzia je pri priamom porovnaní so Suprou o pár tisíc lacnejšia. Rozdiel sa rýchlo vyrovná a Z4 dokáže byť aj drahšia. Všetko je to len vecou výbavy. V čase písania testu štartuje Z4 M40i na cene 68-tisíc eur a Supra na 74-tisíc eur. Tam už je v cene všetko čo k autu Toyota ponúka. Testovaná verzia Z4 ale stojí 79-tisíc aj s doplnkami.

Vo výbave má balík Inovation za 3,7 tisíc eur, Business Class za 1,3 tisíc eur, krásne dvojfarebné M 772 disky za 1,1 tisíc eur a skvelú farbu Tundernight za 1,4 tisíc eur. K tomu ešte pár drobností ako audiosystém Hormón a Kartón a hopa, sme na temer 80-tisícoch.

K takémuto autu si doplnkovú výbavu môžete pribaliť, no nemusíte. Ak ide o výhradný zážitok z jazdy, komfortné doplnky nie sú nevyhnutné, no zvyšujú potenciál auta na každodenné jazdenie. A bola by škoda držať cukrík iba v garáži. Lebo to najpodstatnejšie - hneď po dizajne samozreje, je jazda. A tá sa inak ako superlatívmi popísať ani nedá. Ťažko to k niečomu súčasnému pripodobniť. Ak chcete polovicu z toho, je tu MX-5 a aj keď je len polovicou, vôbec to neznižuje zážitok z nej. Naopak. Obe autá sú na vrchole tried, ktoré vlastne tvoria už len samostatne. To ich konštruktérov ale nijako neobmedzovalo a aj tak postavili autá, ktoré je ľahké milovať.

Z4 M40i a jej šesťvalec. Kopa technológii, zátka vo výfuku, ale aj klapky a repráky na podčiarknutie zvuku. Keď tomu šliapnete po krku, ten zvuk je úžasný, obzvlášť so strechou dole. Jedinou nevýhodou je, že obvykle má len krátke trvanie. Lebo okrem zvuku auto vytvára časopriestorový tunel, ktorý spôsobuje, že zážitku je na ceste vždy málo a nestačí jedna jazda, jeden deň, jeden týždeň a možno ani jeden život, aby sa toho človek nabažil. S autom sa dá hrať, napriek kratšiemu rázvoru a zadnému náhonu s brutálnym motorom je veľmi priateľské a komunikatívne. Je to presne také BMW ako má byť. Nie v zmysle predajných úspechov ale v zmysle posúvania latky ďalej a pritom zachovávania podstaty. A podstata je, že v živote každého mladíka, ktorý tri písmenká ľúbi je auto, ktoré je na piedestály. Dnes ich má BMW možno ešte viac ako v minulosti. Veľa z áut tejto značky sú šoférske autá, pravda väčšina z nich je benevolentná a odpúšťa rýchlo. Tento drobec je šoférskou priateľskosťou nakazený tiež a naozaj dôkladne dáva vedieť (pozornému vodičovi) kam sa ísť dá a čo už je prehnané. Tu sa to ale dá prestať počúvať, tu môžete všetko vypnúť a spoľahnúť sa na svoje pohodlnými SUV-čkami opantané zmysly veriac, že to bude dosť. No auto vás vie rýchlo vyviesť z omylu. Tak rýchlo ako to len malé kupé, či roadster s pohonom zadnej nápravy a so silným motorom dokáže.

Toto auto je pre mňa výzva. Neustála, neprestajná. Nie v tom porušovať predpisy. Nie, iba sa s ním zblížiť, sledovať ho, vnímať ho a zlepšovať sa. Je to skvelé jazdecké náčinie, ktoré v dnešnej dobe má obdobu len vo veľmi malom množstve áut. Je mrštné, zábavné, brutálne silné. Je ako divoký kôň, ktorý sa vie tváriť, že je skrotený, no pri prvom prejave slabosti zhodí jazdca zo sedla, pošliape ho a ešte sa divoko zasmeje. Z4 M40i je taký pekelný pokušiteľ. Nájsť rovnováhu medzi radosťou z jazdy a garážovou cukríkovosťou, to bude výzva pre budúceho majiteľa. Pozerať sa na cukrík v garáži, alebo ho zobrať von a podľahnúť mu... Ťažká výzva. Zhruba rovnaká ako výzva napísať niečo zmysluplné k dvojmiestnemu kupé od BMW. Čo budem hodnotiť? Že niektoré plastíky zvonku i zvnútra by potrebovali lepšiu povrchovú úpravu. Áno. Záležalo by mi na tom. Nie. Že má auto veľmi dlhú kapotu. A mám to kritizovať, lebo keď napíšem dlhá kapota, zvýši sa mi tlak. Toto je skrátka krása, srdcovka, cukrík, chrústik. Zabijak, áno, ale koho to trápi? Aj umrieť treba nejako. Ideálne pri tom nikoho nezobrať so sebou... Takže aj preto radšej osamote. Kričiaci spolujazdec omrzí. A možno nie.

Je to skvelé auto. Ak naň máte, kúpte si naftovú X3-jku, a potom si čítajte testy o tom, čo vám v živote chýba a buďte smutní. Len pre vašu vlastnú sprostotu. 9,5 z 10.