Zobraziť galériu

Ford Puma Vivid Ruby
Zdroj: Ford

Puma má všetko čo má moderné úspešné auto mať. Napriek tomu ich na našich cestách vídať málo.

Puma sa predáva, ale mohla by sa viac. Má na to všetky predpoklady. Je to crossover. Je kompaktný. Má úsporné motory. Má dobrú cenu. Najmä ten posledný parameter doteraz absentoval a možno práve to je dôvodom, prečo je týchto zvieratiek na cestách pomenej. Mohlo by sa to zmeniť, veď dobrú Pumu dnes kúpite za 20-23-tisíc. Alebo za 32, ak by ste chceli takú, akú som mal v teste. To je ale o trošku iná polievočka.

Puma je ďalším dôkazom zvláštnej cenovej politiky Fordu v Európe v ostatných rokoch. Ford si skrátka povedal, že toľko a toľko chce za svoje autá. Vie, že sú dobré, vie že ho toľko a toľko stáli, nuž plaťte. Namyslený postoj značke ale veľmi nepomohol. Zákazníci si kúpili Hyundai Kona, či Škodu Kamiq... Niežeby boli lepšie. Boli však lacnejšie. Bodka.

Niekto povie, že to preto, lebo Puma má Podkapotou len jednolitrové motory. A tipnite si, ktoré motory sa predávajú u konkurencie. Jednolitre, prípadne jednadvojky tvoria gro predajov značiek v tomto segmente. Ponúkajú často aj väčšie objemy, viac valcov, ale sú o toľko drahšie, že väčšina zákazníkov si to rozmyslí. A robia dobre. Malé prepĺňané motory sa za ostatné roky plynulo zlepšovali a už roky sú to dobré voľby. Roky tomu internetky neveria, ale roky je to zákazníkom jedno. Každý vie povedať i napísať, že "tieto motory, či hentie motory sú kazové, to si nekupuj. Kúp si toto, lebo hentamto... Akoby niektoré značky robili motory zle, iné dobre. Ak by to tak naozaj bolo, mali by sme ich tu o polovicu menej. Každý motor totiž má svoje limity. Keď si kupujete crossover a očakávate od neho dynamiku prepĺňaného osemvalca, nielenže budete sklamaní, motor budete zbytočne trápiť a ten to vám, alebo ďalšiemu vlastníkovi zráta. A tak tu máme báje o nespoľahlivosti motorov či prevodoviek.

A ja mám doma tri staré autá. V každom z nich je motor, ktorý patrí medzi tie "kazové". Dva z mojich motorov dokonca patria do rebríčkov najhorších motorov vôbec. Tretí sa tomu síce tesne vyhol, ale zas má prevodovku, ktorá motoristov budí po nociach... A všetky fungujú spoľahlivo. Stačí im dať čo potrebujú a pýtať od nich len to, čo majú.

Testovaná Puma bola v špeciálnej edícii Vivid Ruby. K nej Ford balí aj konkrétnu motorizáciu. Tú, ktorá znamená vrchol jeho Ecoboostov a zároveň je to motorizácia s najvyšším výkonom na liter objemu pri maloobjemových motoroch. Je to Ecoboost 1,0 Mhev s výkonom 155 koní. Žasnem nad tým číslom. 155 koní v motore s objemom, ktorý vypijem k obedu... Potom však začnem násobiť a zistím, že to vlastne nie je nič extra. Stačí násobiť dvomi - objem i výkon. Dostanem 2 litre a 310 koní. Bežný športový motor do hot-hatchu a v prípade niektorých značiek i do bežného auta strednej triedy. Nič nad čím by sme sa pozastavovali. Obzvlášť ak by som napísal, že je to šesťvalec s výkonom 310 koní. Len?

155-ťku som mal aj pri prvom teste Pumy. Bola s manuálom a bolo to skvelé. Vždy keď si na ten test spomeniem, uvedomím si koľkí Pumu preklínajú, aká je to hanba a aké je to strašné, že dnes je pod týmto menom skrytá taká hrča, keď predtým to bolo krásne kupé. Preto si tú Pumu všetci vtedy kupovali...

Puma je dizajnom špecifická. Je to zreteľne malé auto s dĺžkou čosi nad štyri metre. Špecifická je preto, lebo narozdiel od konkurencie urobil Ford ten crossover správne. Proporčne. Vyvážene. Auto je na prvý pohľad malé, no tiež vyššie, oplastované a celkom dynamické. Kabína z neho netrčí, všetky krivky sú plynulé. Daňou za to je ťažšie nastupovanie. To je azda druhá slabina tohto auta - hneď po cene. Že keď si do tohto auta príde sadnúť záujemca, do kabíny sa naprace s ťažkosťami. Povie, že do Kony sa ide lepšie, že lepšie vlezie i do Kamiqa, či Peugeota. Potom začne predajca vysvetľovať, že toto auto má predsa športové gény a tak to má byť. A keď následne dodá, že auto má s dvomi motormi výkon 125 koní, zákazník len pokrúti hlavou.

Puma za peknú siluetu a vyvážený dizajn pyká horším nastupovaním najmä do zadnej časti vozidla. Vpred je to ešte v poriadku. O niečo lepšie ako do klasického hatchbacku, no nie o toľko ako v prípade crossoverov s vyššou svetlosťou i výškou strechy. Otvor dverí je skrátka menší i užší. V kabíne to ale až tak malo nepôsobí. Ford tu síce uplatnil štýl obklopenia autom s vysokou líniou okien pre pocit vyššieho bezpečia a súkromia, v každom smere má i vysoký vodič dostatok priestoru a nič ho netlačí. Spolujazdec sa tiež usadí, no musí si sedadlo posunúť trochu viac vzad ako vodič. Aj tak sa ale za vysokým vodičom a spolujazdcom odvezú dvaja pasažieri. Piateho sme neskúšali pre zjavnú absenciu priestoru medzi dvomi sedačkami. Podobne je na tom napríklad Honda HR-V novej generácie. Tam sa traja zmestia len tak, že ten stredný sa nielenže bude veľmi tlačiť, ešte bude mať aspoň jeden pás zarazený do zadnej časti v štýle nesprávneho konektoru...

Inak konektorov v aute veľa nie je. Puma sa spolieha na účinné bezdrôtové nabíjanie a klasický USB-A konektor pre spojenie mobilu s autom. Bezdrôtovo funguje len bluetooth. CarPlay stále jedine cez kábel. A aj s Bluetooth som mal zo začiatku problém. Mobil hlásil, že je pripojený, auto to neodsúhlasilo. Skúšal som to rôzne a opakovane, nezabralo. Až na druhý deň sa všetko pripojilo hladko.

Puma má kvalitne zobrazujúci digitálny prístrojový štít. V nesúhre s menším displejom infotainmentu, ktorý by potreboval viac palcov uhlopriečky, aby držal krok s ostatnými. Sync3 je ale dobrý systém. Nie najrýchlejší, niekedy sa mu niečo nepodarí, ale vo všeobecnosti funguje dobre a po prvotnom ťažšom prepojení s mobilom im to spolu klapalo ako vždy.

Puma mala tiež takmer prémiový systém BandO od Bang and Olufsen. Samozrejme, nie je to najluxusnejšia verzia, skôr taká, aby spĺňala základné štandardy tejto prémiovej značky. Audio hrá dobre, zvuk je slušný, no tak ako pri väčšine menších áut, aj tu naráža na limity odhlučnenia kabíny. V preklade: aj lacnejšie audio by v Pume hralo výborne, pokiaľ by bola kabína prvotriedne odhlučnená. Tu sa do zvuku audiosústavy vtierajú kolesá, menej aerodynamický šum a najmenej zvuk motora.

Puma disponuje solídnym výkonom svetiel. Kedysi som takto trčiace svetlá označoval ako bradavice, či nádory, no kedysi išlo o svetlá minulej generácie Nissanu Leaf, kde to tak skutočne bolo. Tu predné svetlomety trčia tiež, ale pohľad na ne u mňa nespôsobuje ani nevoľnosť, ani odpor. Sú to také zvýšené kukadlá z hmyzieho sveta a nájsť sa dajú aj omnoho horšie riešenia.

Puma sa dôsledne snaží o športovú jazdu. Podvozok je tuhší. Tlmí aj väčšie diery, cítite snahu konštruktérov držať kolesá čo najviac v kontakte s vozovkou a to nielen vpredu i vzadu. Vzadu nie je žiaden multilink, no Ford vie aj jednoduché riešenia nastaviť dobre a Puma je toho príkladom. Auto sa v zákrutách i na nerovnostiach správa veľmi dobre. Drží, no keď má problémy, komunikuje. Viete o nich a viete včas zakročiť. Menšie vonkajšie rozmery, športovejší posed v kombinácii so slušným výhľadom vpred robia z auta vhodné náčinie na nadpriemernú dynamiku a okreskové radosti vodiča, ktorý nepotrebuje letieť dvojnásobkom maximálnej povolenej rýchlosti. Je to také športovanie s odchýlkou na tachometri, vďaka ktorej nebudete riskovať výrazné pokuty ani fotku na FB polície.

Isteže, dá sa aj to, no opäť. Toto auto komunikuje rýchlosť a situáciu na ceste lepšie ako veľké ťažké "športové" autá a tak si viete adrenalín vtlačiť do krvi aj bez dramatického porušovania predpisov. Na horskom priesmyku nie je výkon 155 zázračný, ale aj tam viete zažiť príjemné chvíle, i keď to na výjazdoch zo zákrut nie je až také oslnivé. Puma a jej motorizácia sú skôr na šikovné prepletanie sa mestom a priľahlým okolím, na slušnú rýchlosť na diaľnici, skrátka na dynamiku na bežných cestách. Mňa jazda s Pumou veľmi bavila, bolo to kombináciou istoty za volantom, dobrého podvozku, dobrého sedenia s veľmi dobrou motorizáciou a za slovom motorizácia sa skrýva viacero veľmi dobrých komponentov, medzi ktorými vyniká mild-hybridné ústrojenstvo. Práve kombinácia malého turbomotora s malým elektromotorom Fordu vyšla azda najlepšie zo všetkých značiek. Elektromotor robí presne to čo malý motor potrebuje na to, aby bol aj pri vodičovi s trošku ťažšou nohou úsporný. Skrátka - spoločne vedia urobiť dobrú spotrebu v reálnom svete. Keď som prvé dni jazdil ako taký kôň a všade sa ponáhľal, všetko predbiehal a zákrutami letel za vreskotu posádky, spotreba bola 6,8 litra. Vrátane diaľnic s rýchlosťou zhruba 140 km/h (a na voľných úsekoch aj viac). Keď som neskôr zvolnil, vreskotu už bolo veľa a začal jazdiť prísne predpisovo, predbiehajúc len vyslovené brzdy premávky, spotreba klesla na 5,5 l/100 km. To pri zarátaní 40% diaľnic, 40% okresiek a 20% mestských presunov. V meste si Puma pýta zhruba 7 litrov. Viac to bude iba v prípade, ak za jazdu mestom vodič považuje aj tie jazdy, ktoré by bolo vhodné urobiť pešo - najmä v chladnejšom počasí, keď motoru nedáte čas zahriať sa.

Kľúčovou vlastnosťou motorizácie sú bleskové reakcie na stlačenie plynu. Motor akoby len tak z vrecka vytiahol silu, ktorú nečakáte. Tá potvora ťahá s mohutnosťou naftového motora už od extra nízkych otáčok. Tlačí vás vpred od 1000 ot/min, pritom vydáva drsný zvuk doplnený vibrovaním celým autom. Na jednu stranu sa motor zdá podtočený, na druhú stranu netrpí, pretože odnikiaľ vyťahuje "ňútnmetre" ako čarodejník z klobúka. A práve v tom tkvie jeho najväčšia sila. Prevodovka sa nemusí pretrhnúť od snahy, nemusí motor tlačiť do vysokých otáčok. Motor sotva z neutrálu potlačí plné auto až tak, že musíte brzdiť a rýchlo si zvyknúť tlačiť plyn jemnejšie. Isteže za to môže elektromotor. Jeho prínos je veľmi zreteľný a veľmi vhodný. Je to akoby ste mali elektromobil, ktorý však má zvuk aj určitú drsnosť chodu. Kým v minulosti sme to výrobcom vyčítali, Ford sa s tým vôbec ne*ral a priznáva všetky emócie, ktoré Ecoboost zažíva. A musím uznať, je to skvelé. Je skvelé cítiť, že to Podkapotou žije a že by aj motor chcel nadávať a rozčulovať sa, aký je podtočený, že tam predsa nemá silu, no pritom on s tým vôbec nič nemá, lebo keď naozaj nemá silu, vpred jeho i celé auto tlačí silný elektromotor. Ako aj predtým, tak aj teraz, ťažko mi ide do hlavy ako môže mať mild-hybrid toľko síl, ale on sviniak má. Vidieť to aj na parametroch. Ford sa nemusel trápiť s vysokým krútiacim momentom v nízkych otáčkach, presne na to má elektromotor. Preto má Ecoboost 155 koní a "len" 190 Nm. Ďalších 50 Nm mu pri vrchole dodáva elektromotor. V nižších otáčkach je efekt elektromotora pocitovo ešte vyšší.

Vo vyšších otáčkach je pomoc elektromotora iba v prvých chvíľach akcelerácie. O zvyšok sa už stará len spaľovač. Tam ale oceníte vyšší výkon. Zo 60 na 100 km/h bez prípravy zrýchli testovaná Puma za 6,04 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 6,93 s. Ak si podradíte ručne, bude to rýchlejšie, no automat nemá pádla pod volantom.

Tým, že sa prevodovka i motor môžu spoľahnúť na elektromotor, ktorý pomáha presne tam, kde to potrebujú, aj prevodovka môže pracovať s veľkou istotou. Takou veľkou, aká pri malých objemoch vôbec nie je bežná. Navyše reaguje veľmi citlivo na požiadavky vodiča, radí rýchlo, no nemusí sa pachtiť v slabinách malého motora.

Jedinou skutočnou slabinou motorizácie tak zostávajú len citeľné vibrácie a drsnosť chodu v extra nízkych otáčkach. Nie je to nič, čo by sme u trojvalcov nezaznamenali a rýchlo si na to zvyknete. Auto sa netrasie ako ratlík po daždi, len to skrátka cítite. Je to daň za to, že je auto také zábavné v iných situáciách.

Ford Puma je naozaj drobný crossover. V tejto kategórii sa väčšina konkurentov snaží zaujať veľkým priestorom na malom rázvore. Autá sú potom čapaté, ale majú dostatok priestoru nad hlavou i v ďalších smeroch a môžu machrovať veľkými kuframi. Chýba im však šmrnc, jazdné vlastnosti a obvykle aj charakter. Puma má toto všetko v génoch bez ohľadu na konkrétnu motorizáciu. Či už si vyberiete A alebo A s čiarkou, stále to bude Puma, ktorá jazdí výborne. Pritom má aj kufor, aj si do nej štyria sadnú. Budú mať o niečo menej miesta, no myslím, že protihodnota to dobre vyvažuje. Najmä, keď si za svoje služby nepýta tak veľa ako v minulosti.

S výbavou Trend, ktorá je v dlhodobej akcii s bonusom vyše 5000 eur viete Pumu kúpiť aj so solídnou výbavou za menej ako 20-tisíc. S vydareným mild-hybridom s výkonom 125k je za 22-tisíc. K tomu už len farbu a prípadne balík Plus za 490, nič viac v cenníku nie je. Vivid Ruby je nabombovaná výbava s vyššou cenou, no Puma ju nepotrebuje. Mild-hybrid je výborný aj s nižším výkonom (mal som ho aj vo väčšom a ťažšom aute). 7,5 z 10 bodov.