TEST: Opel Insignia Sports Tourer 2.0 CDTi – diaľničný elegán
Označiť zovňajšok druhej generácie modelu Insignia za moderný by bolo asi nosením dreva do lesa.
Alebo vody do mora. Na novej generácii modelu Insignia si dal Opel naozaj záležať. Nový Opel Insignia nemá so svojím predchodcom nič spoločné. Technologicky sa inšpiroval novou Astrou. Prioritou bola najmä ľahká konštrukcia, kde práve verzia Sports Tourer má až o 200 kilogramov menej. Nová vlajková loď je aj vo verzii kombi nielen výrazne ľahšia, ale tiež priestrannejšie a krajšia. Už nie je taká bacuľatá ako predchodca. Insignia druhej generácie prišla na svet, aby ukázala, aké dobré auto vie vyrobiť Opel.
Aj v prípade verzie Sports Tourer, ktorou v značke Opel označili kombi verziu, sú proporcie vyvážené. Nepôsobí ako iba „tá druhá“ verzia základného liftbacku Grand Sport. Auto sa dizajnovo naozaj podarilo aj v tomto prípade. Zadná časť „s batohom“ nadväzuje organicky na prednú, ktorá je až po stredné (B) stĺpiky rovnaká s limuzínou. Jednoducho kombi vyzerá naozaj dobre, moderne a neopozerane. Svojimi rozmermi rámci triedy patrí medzi najväčšie. Veď kombi verzia je dlhá 4986 milimetrov a má rázvor 2829 milimetrov.
Moderna na pohľad aj na dotyk
Aj keď dĺžka o čosi narástla, nový model pôsobí oveľa vyšportovanejšie a agilne. Auto má o 11 milimetrov zväčšený rozchod kolies. zaujímavú masku chladiča a reflektory, ktoré sa tvarovo inšpirovali štúdiou Monza Concept. Vyváženosť proporcií dodal aj o 30 milimetrov skrátený predný previs a naopak rázvor predĺžený o 92 milimetrov. To prinieslo benefit aj pre batožinový priestor, ktorý sa ukrýva vo vnútri. Má základný objem 560 litrov.
Nezvyčajným prvkom sú chrómované lišty bočných okien, ktoré prechádzajú až do zadných skupinových svetiel z LED. Nestratí sa tam, ako by ste predpokladali, ale pokračuje vo svetlách a je stále plastická, vystúpená. Štandardne dodávané strieborné pozdĺžne lišty strešného nosiča opticky predlžujú karosériu.
Interiér vsádza na istotu a nelíši sa od liftbacku. Kaplnke prístrojov dominuje digitálny palubný displej s rýchlomerom vrátane palubného počítača a ďalších potrebných údajov. Otáčkomer, teplota vody a stav paliva zostali ale analógové. Je tam tiež teplomer oleja. Na čo je ale dobrý voltmeter, to v dnešných časoch je tak trocha, či skôr poriadne retro. Insignia ponúka aj výborný head-up displej, kde údaje premieta priamo na čelné sklo. Nepoužíva žiadny vysúvací sklenený štít, ako iné modely (napríklad v „vlastnej stajne“ aj Crossland X).
Vďaka tomu sa takmer netreba pozerať na prístroje. Zobrazuje rýchlosť, informácie adaptívneho tempomatu a v dolnej časti inštrukcie navigácia, otáčkomer, informáciu o hrajúcej hudbe, či rádiu, alebo tiež pamäť dopravných značiek. Záleží od vás, čo si nakonfigurujete pre zobrazenie. Ak auto zaregistruje na pravej strane vozovky, alebo na chodníku chodcov, zobrazí to na head-up displeji oranžovým piktogramom. Citlivosť je však veľká a hoci sa dá nastaviť, reaguje aj na najnižšom stupni veľmi často. Podobne ako v prípade výstraha pred vami idúcim autom – aj pri pomalom dochádzaní na križovatke na červenú. To sa človek neraz strhne - prečože tá Insignia tak bojazlivo reaguje? Tu by menej bolo viac...
Že je v Insignii viac miesta vďaka predĺženému rázvoru, spoznáte predovšetkým na zadných sedadlách. Určite odporúčam vybrať si predné ergonomické sedadlá AGR. Oceníte ich každý raz, keď budete vystupovať spoza volantu. Sú veľmi dobré, príjemné a pohodlné. Po dlhšej ceste z nich nevystúpite celí rozlámaní.
Ďalšia vec, ktorú by ste nemali vynechať, je adaptívny podvozok FlexRide. V Insignii má tri režimy: Standard, Tour a Sport. Názvom zodpovedajú aj ich nastavenia. V štandardnom režime je podvozok skvelým kompromisom medzi plavnou jazdou nastavenia režimu Tour a športovým režimom s istotou pri ostrejšom prejazde zákrut. Režim Tour prináša ešte viac komfortu a „žehlenie“ nerovností aj s 18 palcovými kolesami. V tomto momente je z Insignie pohodový dostavník, či parník, ktorý prináša pohodu na palubu. Naopak športový režim výrazne pritvrdí. Dodá však istotu v rýchlejšie prechádzaných zákrutách. Rozdiely medzi krajnými nastaveniami sú dobre rozpoznateľné.
Nie je to športovec, ale sporivec
Aj keď testovaná Insignia mala športové nastavenie podvozku (ktoré upraví aj riadenie a odozvu na plynový pedál), športová jazda nie je jej dominantou. Predsa len – takmer päťmetrové kombi má prioritne iné určenie, ako sa blázniť v úzkych zákrutách pri vysokej rýchlosti. To sa jej veľmi nepáči. Zvládne jazdiť pomerne svižne, to áno. Jej naturel a správanie na ceste sú však skôr neutrálne. Predpokladám, že si s takýmto veľkým autom nechcete užívať športovú jazdu – ak ste sami, možno, ale čo na to vaši spolucestujúci..? Ani manuálna prevodovka veľmi neobľubuje športové, rýchle radenie rýchlostí. Ak budete jazdiť a radiť normálne, prejav prevodovky sa vám bude pozdávať.
Interiér auta je prehľadný, čistý, priestranný a celkovo príjemný. Oproti minulej generácii je to naozaj obrovský skok vpred. Niekomu bude ale prekážať síce veľmi elegantný, ale pomerne mohutný a vysoký deliaci panel, ktorý dôkladne oddeľuje priestor vodiča od spolujazdca. Ak si budete kupovať na čerpacej stanici kávu so sebou, voľte najväčší pohár. Inak ho budete dolovať z pomerne hlbokých držiakov. Nebude to zasa prekážať, ak do nich postavíte pollitrové fľaše vody. Tak si vyberte...
Chcem spomenúť ešte dva detaily, ktoré sa mi páčili: tlačidlo otvárania piatych dverí vo dverách vodiča sa dá nastaviť pomocou prstenca – podľa toho sa piate dvere dajú otvárať naplno, do 3 - čo je výhodné napríklad v nízkych garážach, alebo vôbec a otváranie ostane na manuálne ovládanie spoza auta.
Keď podržíte tlačidlo zamykania na diaľkovom ovládači dlhšie, sklopia sa elektricky ovládané zrkadlá. Ak ich chcete dostať späť, nestačí odomknúť, ale znova dlho podržať diaľkové ovládanie, alebo použiť tlačidlo pri ovládaní nastavovania zrkadiel.
Prioritou je ticho
Dieselový motor pod kapotou ponúka 125 kW (70 k) a 400 Nm. Poháňa predné kolesá cez šesťstupňovú manuálnu prevodovku. Takmer ideálne pre určenie, na ktoré bolo toto auto stvorené - dlhé cestovanie po diaľniciach a cestách prvej triedy. Auto, ktoré má takmer päť metrov dĺžky, je na to ideálne. Stabilita auta vo vysokých rýchlostiach je naozaj výborná a podvozok je dosť komfortný aj na našich rozbitých slovenských cestách.
Inžinierom z Rüsselsheimu sa podarilo špičkové utlmenie interiéru. Neobťažuje hluk zvonka, od kolies, či od vzduchu obtekajúceho karosériu ani pri pomerne vysokých rýchlostiach. Som priaznivcom benzínových motorov, takže sa mi to aj ťažko priznáva, ale tento dieselový štvorvalec má celkom pekný zvuk. Žiadna hrkotanie, či rachotenie. Turbodiesel pekne vrčí aj na voľnobeh pri počúvaní zvonka, dokonca aj pri zdvihnutej kapote. Dojem spoza volantu je hádam ešte lepší aj v okolí troch tisícov otáčok. Musím priznať, že medzi štvorvalcovými dieselmi patrí celkom určite k najlepšie znejúcim.
Konzumácia v medziach normy
Skočíme rovno na koniec: priemer počas celého testu bol 5,6 litra na 100 km. Jazdil som striedmo, aj svižne (vtedy spotreba vyskočila na 6,5 l/100 km). Ak budete mať ľahkú nohu, dostanete sa k tabuľkovej hodnote 5,3 litra. Lenže takzvaná ľahká noha má pri tomto aute jeden „problém“. Auto totiž výrazne maskuje rýchlosť akou jazdí – komfortom jazdy a hlukom, ktorý je naozaj malý. Ani neviete ako a namiesto 90-ky na okresných cestách máte na rýchlomeri 110 km/h bez toho, aby ste si to uvedomili. S tým rastie aj spotreby a riziko pokút za prekročenie rýchlosti. Pozor na to!
Svieti ako... ako Insignia
Aj testovaný kus mal matrixové LED svetlomety Intellilux. Odvažujem sa tvrdiť, že patria k tomu najlepšiemu, čo je momentálne v sériovej produkcii. Možno by svietivosť stretávacích svetiel mohla byť ešte o kúštik lepšia, ale inak svietia naozaj parádne do veľkej diaľky. Dôležité však je, že fungovanie svetiel bolo bez chyby. Dokonca reagovali lepšie a rýchlejšie ako pri konkurencii. Matricové LED svetlomety tak stoja za každý cent príplatkovej výbavy.
So svietením ešte dva plusy: príjemné je osvetlenie nástupného priestoru z vonkajších spätných zrkadiel a tiež bod pri kufri, kam treba smerovať „kop“ pod nárazník pri elektrickom ovládaní zadného výklopného veka. Maličkosti, ktoré potešia.
Našlo sa aj mínus
Negatívom je funkcia systému štart-stop. Väčšina systémov motor naštartuje po vyšliapnutí spojky. V Insignii však naskočí až v momente, keď pustíte brzdu. Samočinné držanie auta pri rozjazde do kopca však funguje až od dosť veľkého sklonu. Pri rozjazde na semaforoch do mierneho kopca sa preto neubránite cúvnutiu. Riešenie je pustiť a zase hneď zošliapnuť brzdu. Potom motor naskočí, pričom stále stojíte na mieste. Úplne tento neduh rieši jednoduchá úprava: vypnúť štart-stop systém a je po „probléme“.
Záverečné hodnotenie
Možno by bol krajší (aj keď menej praktický) svetlý interiér a oželel by som kožu. Inak nemám ku kombi verzii Insignie pripomienky. Hoci dokáže odviezť veľa, je to vzhľadovo príjemne štíhle auto s plusom benefitov na palube. Nielen v podobe rôznych asistenčných systémov, pomerne jednoduchého ovládania, kde sa nezabudlo na klasické „gombíky“, ale aj veľkosťou a kvalitou interiéru.
S týmto motorom, hoci som skôr na benzín, ako na naftu, by som vedel existovať. Ponúka totiž takmer ideálnu kombináciu primeraného výkonu a rozumnej spotreby. Pritom neobťažuje hlukom, takže pre túto alternatívu hlasujem tentoraz za.
|
AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra
Komentáre k článku