Zobraziť galériu

Škoda 1203
Zdroj: SKoda

Kto by si nepamätal Škodu 1203? Hádam len tí najmladší už nevedia, čo za legendu to je.

Príbeh vozidla Škoda 1203 odráža špecifiká centrálne riadeného hospodárstva povojnového Československa. Vývoj ľahkého úžitkového automobilu s praktickou jednopriestorovou karosériou začal ešte v druhej polovici päťdesiatych rokov. Do sériovej výroby sa však dostal až v roku 1968. Premiéru mal automobil v sobotu 14. septembra 1968 na Medzinárodnom strojáreskom veltrhu v Brne. Ten sa odohrával v tieni okupácie Československa vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. Popri už vtedy známych typov vozidiel značky Škoda pre rok 1969 to bol práve ľahký úžitkový automobil, ktorý na výstavisku budil pozornosť.

Ľahký úžitkový automobil s jednopriestorovou karosériou

Vývoj modelu Škoda 1203 pritom odštartoval už na jar roku 1956. Cesta k sériovej výrobe bola ale vinou nepružého socialistického hospodárstva dlhá a tŕnistá. Od počiatku sa rátalo s uplatnením bezkapotovej „trambusovej“ koncepcie karosérie. Teda jednopriestorové riešenie s motorom umiestneným v blízkosti predných sedadiel. Toto riešenie umožnilo lepšie využitie ponúkaného priestoru.  

Karoséria 1203-ky bola už samonosná, teda bez tradičného rámu podvozku. V rámci unifikácie výrobného sortimentu sa vo vozidle využili osvedčené komponenty vrátane motora. Ten bol odvodený z prevedenia Škody 1202. Štvordobý zážihový štvorvalec OHV ponúkal z objemu 1221 cm3 maximálny výkon 39 kW (49 k).

Prvky prístrojovej dosky a zadné svietidlá patrili k najnápadnejším prvkom zdieľaných s osobným automobilom Škoda 1000 MB. Práve veľký dopyt po sedanoch Š 1000 MB na domácom aj zahraničnom trhu viedol k postupnému presunu výroby motorov pre 1202 a 1203 z hlavného závodu v Mladej Boleslavi do národného podniku Kovosmalt v Trnave, ktorý bol premenovaný na Trnavské automobilové závody.

Od dodávok k sanitkám

Sériová výroba automobilu Škoda 1203 sa rozbehla 20. novembra 1968 v zásadne rekonštruovanom závode Vrchlabí po boku naďalej produkovaného predchodcu 1202. V úvodnom roku bola 1203 k dispozícii ako dodávka. Do 31. decembra vzniklo 192 kusov plus tri mikrobusy.

Neskôr sa ponuka rozšírila na viacero ďalších verzií, od valníka cez montážne prevedenie až po veľmi rozšírené sanitné vozidlá. Základný dodávkový automobil kompaktných vonkajších rozmerov 4520 x 1800 x 1920 mm uviezol pri pohotovostnej hmotnosti 1170 kilogramov až 950 kilogramov.

Dosahoval rýchlosť 90 km/h pri spotrebe cca 11 litrov benzínu na 100 km – to ale pri rýchlosti 60 km/h. Priestor pre posádku a náklad s celkovou veľkosťou 5,2 m3 bol rozdelený čiastočne presklenou medzistenou. Okrem dvojice predných krídlových dverí, boli k dispozícii ešte jedny širšie na pravom boku karosérie a horizontálne členené dvojdielne dvere vzadu.

Automobily Š 1203 boli predávané výhradne v socialistickom sektore, teda štátnym, či družstevným podnikom a organizáciám. Súkromní záujemcovia sa dostali až k výrazne ojazdeným automobilom. Dôvodom bol nielen nedostatok vozidiel 1203, ale predovšetkým ich úžitkový charakter: súkromné podnikanie nemalo existovať.

Okrem predaja na domácom trhu a predaja v ďalších socialistických krajinách bola 1203 homologizovaná taktiež vo Francúzsku, v Belgicku, či napríklad v Egypte. Do zahraničia sa od roku 1971 dostávali taktiež dva predĺžené špeciály – prepravníky pretekárskych vozidiel Škoda 100 L štartujúcich v pretekoch Majstrovstiev Európy cestných vozidiel.

V závode Vrchlabí došlo k definitívnemu ukončeniu výroby automobilov Škoda 1203 v roku 1981. Vyrobilo sa tam 69 727 kusov. Potom výroba pokračovala až do prelomu tisícročí v Trnave. Auto prechádzalo postupom času technickými úpravami i drobnými úpravami zovňajška (najmä na konci produkcie). Zastaranosť vyvažovala azda len nízka cena a jednoduchosť. Posledné vyrobené kúsky z TAZ ešte donedávna slúžili ako sanitné vozidlá (hádam už všetky odišli do zaslúženého dôchodku...).

Najmä vďaka takmer štvrť storočia trvajúcom výlučnom postavení na domácom trhu má model 1203 v Česku i na Slovensku takmer ikonický charakter. Nesmrteľnosť mu zabezpečili i filmové a seriálové úlohy. Od vozidla docenta psychiatrie Chocholouška z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974) po seriál Sanitka (1984-1985).