Zobraziť galériu

Hyundai Kona N
Zdroj: Ján Hargaš

Hyundai Kona N. Muselo to vôbec prísť? Má to vôbec zmysel? Hot-hatch SUV?

Konu by sme mohli nazvať crossoverom a bolo by takmer po probléme, ale ona je malým SUV. Nie je to len nafúknutý hatchback, je to auto, ktoré vie ponúknuť aj pohon všetkých kolies, svetlá výška je dostatočná, sedenie vyššie, jednoducho dosť na to, aby sme ju aj SUV volali. Niežeby na tom záležalo, ale fakty si treba ujasniť.

Kona to so športovosťou neskúša prvýkrát. Od začiatku tu bola verzia s benzínovým turbo-štvorvalcom a s pohonom všetkých kolies. To auto som jazdil naposledy pred takmer rokom a pamätám si ho. Nebolo zlé, bolo dynamické, bolo viacúčelové, ale stále to bola Kona, ktorá mi vadí. Vadí mi jej dizajn, vadí mi jej podvozok, vadí mi riadenie. Menej mi už vadia jej rozmery, jej účel, jej výbava a jej bohatá paleta motorizácií. Konu kúpite ako hybrid i ako elektromobil. Už jej chýba naftový motor, stále však môžete kúpiť štvorvalec, stále máte k dispozícii pohon všetkých kolies a stále ju môžete kúpiť pod 20-tisíc eur. S automatom za 22, ale ani to nie je zlé.

Ja to auto nemám rád, priznávam sa. Nie je ťažké priznať si to. Medzi crossovermi a malými SUV u mňa nikdy nebola vysoko, samotná kategória nie je vysoko, no medzi autami v nej je nižšie už len Stonic od kolegyne menom Kia. Ani jedno z tých áut pritom nie je zlé, obe sú na Slovensku populárne, no tak to skrátka mám usporiadané a tak až na večné časy. A teraz si predstavte, že do tohto mentálneho nastavenia príde Kona N. Čo sa asi tak stane? Najjednoduchšie bude nenávidieť ju. Predpoklad predsa je, že to bude v prospech športovosti ešte tvrdšie, hlučnejšie a ešte škaredšie, teda pardón dizajnovo športovejšie. Tak čo? Predpoklady sa napĺňajú? Určite môžem napísať, že predpoklady majú pevné základy. Avšak predpokladať, že Kona N je tej istej fajty ako jej príbuzenstvo...

Je to Kona. Má ten svoj plastovo-dvojsvetelný dizajn, no tam výpočet spoločných prvkov končí. Ja to auto ľubim. Fakt. Už teraz mi chýba. A je to len pár hodín potom, čo som ju odovzdal. A vďaka nej som tolerantnejší aj k zvyšku rodinného klanu. Neobľubujem jej bežné verzie, ale nedokážem na ne viac nadávať, nemôžem sa z nich smiať. Nejde to. Veď keď z nich vzišlo niečo tak dobré, je jasné, že ani ony nie sú chybou v programe. Skôr som ňou ja, pretože od auta očakávam niečo, čo bežný človek vôbec nerieši. Avšak to čo od auta očakávam, to všetko toto má. Súhrnne  by sa to dalo nazvať charakter.

Je Kona N lepším autom ako i30 N? Nie. Ako i30 N fastback, nie. A ako i20 N? Nie. A teda? Nie je lepšia, ale patrí k nim a niekomu môže vyhovovať. Mala by vyhovovať.

Kona N má predný náhon, má dvojlitrový turbomotor s výkonom 280 koní, má dvojspojkovú DCT prevodovku, má vyladený podvozok, má adaptívne tlmiče, má kované kolesá, má hlučné výfuky. Najtvrdšie nastavenie podvozku je na našich cestách tak tvrdé, až sa zdá, že namiesto tlmičov tam má Kona-N kamene. V najtvrdšom nastavení je výfuk tak hlučný, až sa zdá, že prešiel tuningom v roku 1999 a v najtvrdšom nastavení je spotreba tak vysoká, až ju sem radšej ani nenapíšem (napíšem). V najtvrdšom nastavení riadenia budú mať tí slabší problém otočiť s volantom od dorazu do dorazu bez spotenia. V najtvrdšom nastavení ste ako princezná na hrášku. Keby vám voľajaká pani rozsypala pred Konu varený hrášok, triasli by ste sa ešte ďalšiu polhodinu. A to si predstavte, keby to spravila so sušeným hrachom... No dovi dopo. Naopak v najmäkkšom nastavení podvozok neskáče o nič viac, než ostatné Kony na väčších kolesách. Akurát je to poskakovanie viac precítené. To auto sa reálne snaží byť komfortné, akurát mu to príliš nejde. Pri bežných Konách sa auto nesnaží o nič a komfort pruženia je len vedľajším produktom. Vedľajším produktom toho nič.

Pri ostrej jazde síce príliš nevidíte, či už auto nie je jednou nohou za krajnicou, alebo trištvrte metra od nej (lebo SUV), zato celkom presne viete po akom povrchu auto ide – viete to volantom, viete to chrbticou, viete to všetkým okrem zraku. V ostrej zákrute viete, že sa vám na daždi utrhli kolesá, viete ktoré, viete kedy sa to stalo a v tom istom okamihu zároveň viete, či s tým niečo chcete spraviť, či nie. Auto nie je pretáčavé, je však príjemne neutrálne nedotáčavé – bez plynu. S plynom je neutrálne, no vy si ešte môžete určiť ako veľmi chcete, aby fungoval športový diferenciál. Či sa chcete viac šmýkať, a či viac držať. Na mokre vám to aj tak veľmi nepomôže, lebo šmýkať sa budete, no je to celkom iný zážitok ako si pamätám s inými hot-hatchmi v mokrom prostredí. Tam keď som vypol kontrolu trakcie a esp (aspoň v režime šport) v každej zákrute som riskoval hodiny. Lebo vnem pozor šmyk a pozor urob s tým niečo, obvykle prichádzali až v momente, keď bol šmyk oči-vidný a urobiť sa s tým veľa nedalo. Tu to viem v momente, keď sa to začína diať, teda výrazne skôr a viem to vďaka zrozumiteľnému jazyku auta. A to by pritom malo hovoriť po kórejsky a ja v kórejčine vôbec nie som dobrý. Ale aj tak mu rozumiem.

No a potom je tu možnosť vytvoriť si vlastný jazdný profil – tak ako u väčších športovcov. Aktivovať ho môžete tlačidlom na volante a nastaviť si napríklad môžete mäkšie pruženie – aby ste mohli mať divoký výfuk, motor i prevodovku, no zároveň na bežných okreskách neprišli o chrbticu. Naopak, na horskom priesmyku odporúčam najtvrdšie nastavenie. Obvykle pri vyšších, nižších, skrátka všetkých športovo ladených autách odporúčam adaptívne tlmiče v čo možno najmäkšom nastavení aj v momente, keď sa pokúšate o športovú jazdu. Tu nie. Tu to treba vypáliť naplno, tu sa treba potrápiť, spotiť, toto auto má o toľko viac dostupných informácií, ktoré navyše na seba vzájomne nadväzujú a dopĺňajú, až sa mi chce hovoriť o dobách dávno minulých o dobách, keď autá nemali všetky tie elektronické pomôcky a na ich športové ovládanie bolo potrebné dokázať viac ako vyhrať pár pretekov na hernej konzole. Toto auto pomocníkov má, no pôsobí tak realisticky až sa to nechce veriť.

Pružné zrýchlenie je v rámci tejto kategórie áut a tejto cenovej relácie vynikajúce. Zo 60 na 100 km/h za 4,21 sekundy, z 80 na 120 km/h za 4,86 sekundy – v obyčajnom športovom režime. Dá sa teda ešte rýchlejšie? Isteže. Priemerná spotreba pri kombinácii pohodového jazdenia s rodinou s dynamickejším jazdením bez posádky a v kombinácii s jednou okreskovou ostrou jazdou bola po približne 500 km 10,1 l/100 km. Ak na to budete šliapať a cestou do práce vám niekto pohodil kopce a cez ne vynúcu sa špagetu s dostatočným asfaltovým povrchom, za menej ako 14-15 litrov budete jazdiť len keď tú špagetu obídete po diaľnici. Toto auto je veľmi návykové, no ak by sa stalo, že by sa páčilo aj vašej polovičke a rada s ním jazdila cez rovnakú špagetu či za volantom alebo na sedadle spolujazdca, môžete si pogratuľovať a ja vám môžem len odporučiť: strážte si ju – nie len Konu N, ale hlavne ženu, lebo to je skutočne vrchol tolerantnosti a takých veľa nenarástlo.

Auto v sebe okrem výšky posedu, výšky kufru, štvorice sedadiel a konektivity CarPlay a Android Auto nemá absolútne nič čo sa bežnému človeku spája s SUV/crossoverom. Nemá pohodlie, rozhodne nemá pocit bezpečnosti, nemá ani veľa priestoru, nemá tichý motor, nemá komfortný podvozok. To auto vlastne viac nemá ako má a to je na ňom to úplne najlepšie. Toto nie je auto kompromisov, v tomto ohľade skutočne nie je moderné, nie je všetkým naraz. Tu niekto kto vie ako vyrobiť z obyčajného auta skutočne športové auto dostal voľnú ruku a stvoril auto v ktorom je napriek jeho karosérii spokojný každý kto vie reálne oceniť športové osobné vozidlá.

Otázka z prvých riadkov: je to lepšie ako i30 N, či i20N? Nie. Má viac charakteru? Ak to vôbec je možné, áno má. Tento malý hrošík je jedným z vrcholov súčasného automobilizmu a je jedným z najvýnimočnejších áut, ktoré som jazdil minulý rok. Neveríte? Nemusíte. Je mi to jedno, úplne jedno. Po dekáde testovania zväčša osobných automobilov môžem spokojne prehlásiť, že iba kvôli takýmto zážitkom túto prácu ešte stále robím. Toto je jedno z mála áut, pri ktorých keď si predstavím, že mi od neho dá niekto opäť kľúče, usmievam sa a srdce mi mocne bije o rebrá. Kam by sme vyrazili, kde sme ešte neboli? Ako sa mi môže páčiť toto? Ja neviem, ale vraj nie som blázon. Nie je to Porsche, nie je to BMW, naozaj vyzerá ako hrošica v svadobných šatách, ale je to poklad. Je to auto, ktoré kričí, že je unikátne, no takmer nikto mu to neverí, respektíve ho preventívne zhejtuje a práve vďaka tomu je výnimočné – lebo si ho takmer nikto nekúpi a takmer nikto nepochopí prečo ste si ho kúpili vy. 9,5 boda pre hrošíka Konu N.