Zobraziť galériu

Kia Stonic 1,4 MPi
Zdroj: Ján Hargaš

Kia Stonic je novým prírastkom do extrémne nabitého segmentu B. Vychádza z Ria, pridáva vyššiu svetlosť a štýl.

Kia na základoch modelu Rio postavila úplne nový model. Nazvala ho Stonic. K Riu pridáva vyššiu svetlosť, vyšší posed, gény crossoveru, štýl crossoveru a objemnejší naftový motor.

Kórejský koncern Hyundai Kia predstavil takmer v rovnakom čase dva na prvý pohľad rovnaké crossovery. Stonic a Kona sú pritom veľmi rozdielne, a nielen vzhľadom a tým, že Kona ponúkne aj pohon všetkých kolies a silnejší benzínový turbomotor s objemom 1,6 litra. Kona stojí na novšej, pokojne napíšem, že pokročilejšej platforme ako Stonic. Vidieť to pri prevodovkách i pri motoroch a pohone, no tiež pri odhlučnení a podvozku. Ak si chcete pozrieť test Kony, kliknite sem. 

Stonic ale neťahá za kratší koniec. Sily má na rozdávanie. Najmä vďaka vydarenému dizajnu a výbornej ponuke motorov, ktorá zákazníkovi môže znieť ako rajská hudba.

Lebo motor 1,4 MPI je presne tým, čo väčšinový zákazník potrebuje. Nie je brzdou premávky, nezožerie viac než je nutné, je nenáročný na údržbu, je tichý a je to „starý známy,“ aj keď sa po prechode na novú normu zmenil.

Stonic ma zaujal už pri slovenskom predstavení v Košiciach. Ľahký, tuhý, dizajnom zaujímavý, interiérom lákavý. Najlepší na ňom bol atmosférický štvorvalec kombinovaný s dobre odladenou šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Stonicu som veštil veľký zákaznícky úspech a trvám na tom. Redakčný test ale ukázal aj niekoľko neduhov, ktorými Stonic trpí a ktoré treba pri výbere ideálneho ultra-kompaktného crossoveru zvážiť.

Menej je niekedy viac

Menej je niekedy viac a pri diskoch to platí dvojnásobne. Obzvlášť pri tvrdšie nastavených podvozkoch. Krátka testovacia jazda vám toto nepovie a nepovedala ani mne pri prvých jazdách. Po 700 kilometroch ale tvrdím, že 17-palcov bude pre pohodlnejších priveľa.

Podvozok auta je dimenzovaný na pätnásť palcové disky s pneumatikami so širšou bočnicou (185/65). Sedemnástky sú vhodné iba na kvalitnejšie povrchy. Aj keď ani 17-tky nemajú vyslovene zlý rozmer pneumatík, na tlmiče tohto auta a na cesty našej kvality sú už priveľa. Veľké diery sú skrátka veľmi nepohodlné. Toto nie je športové auto, aby posádka trpela každou nerovnosťou. Pritom jazdné vlastnosti vozidla sú dobré. Pekne drží stopu, odozva riadenia je vhodná i na dynamickejšie prejazdy zákrut. Väčšie nerovnosti sú na väčších diskoch nepríjemné. Sťažovali sa najmä pasažieri na zadných sedadlách. Keď máte 1,6 metra a vzadu pri dodržiavaní povolenej rýchlosti opakovane vrazíte hlavou do strechy pri nerovnostiach, poviete si, že by to chcelo mäkšie pruženie, či aspoň menšie kolesá. Alebo tiež viac priestoru pre pasažierov vzadu...

Takže áno, odskok kolies jednoduchej zadnej nápravy cítiť. Priečna nerovnosť zadkom auta zatrasie. Našťastie má Kia tendenciu dávať svojim autám široké pneumatiky, ktoré výborne potlačia prípadný nevhodný pohyb. Zvyšok zastavia asistenčné systémy.

Pod plynom sa auto na mokrom povrchu celkom rýchlo púšťa a lezie von zo zákruty. Hneď zasahuje stabilizačný systém. Podvozok je dobre odhlučnený, teda na trojku. V kabíne nie je na horších povrchoch úplné ticho, ale odvaľovanie kolies neruší ani pri vyšších rýchlostiach. Diaľničné prejazdy už hladinu hluku zvýšia. Môže za to i viac vytočený motor. Pri 130 km/h má cca 3500 ot/min.

Vyhnúť sa väčším diskom ako pätnástkam ale znamená tiež vyhnúť sa najvyššej výbave Platinum, ktorá má tieto kolesá v základe. Výbava Gold síce nemôže byť obdarená balíkom najnovších asistenčných systémov, v ďalších ohľadoch jej ale nič nechýba a auto si naďalej môžete upraviť k obrazu svojmu.

Potešilo ma najmä to, že vynikajúco svietiace projektorové halogénové svetlá majú všetky Stoniky už v základnej výbave. Tak dobré svetlá v tomto segmente som už dlho nemal, ak vôbec. I v tme a v daždi osvetľujú okolie naozaj výborne. Ich lúče doletia tak ďaleko ako lúče nadpriemerných xenónov, či priemerných LED svetiel. S tým rozdielom, že majú farbu – žltú, a tak nemusia mať taký vysoký výkon ako LED-ky, ktorých bielo-modré svetlo ľahko pohltí mokrá vozovka a okolité prostredie.

Opakovane sa mi stávalo, že ma vodiči protiidúcich áut vyblikávali už z diaľky, tak intenzívne sa im stretávacie svetlá Stonika zdali a právom. Mierna úprava sklonu ich reakcie zmazala. Dosah a intenzita stretávacích svetiel je vynikajúca. Rovnako dobre svietia i diaľkové svetlá. Aj tu sa ukazuje, že je často lepšie pokračovať v zdokonaľovaní toho, čo už poznáme dlhšie, ako sa bezhlavo púšťať do predaja niečoho, čo „majú ostatní“.

Motor klame telom a zjete mu to aj s navijakom

Motor s objemom 1,4 litra disponuje maximálnym výkonom 74 kW (100 k) pri 6000 ot/min a maximálnym krútiacim momentom 133,3 Nm pri 4000 ot/min. Nie je to najväčší atlét v ponuke, tým je ľahší, menší a turbom prepĺňaný jednoliter T-GDi s výkonom 120 koní. Je to ale prijateľný stred ponuky sľubujúci bezproblémovú funkčnosť tak ako mnoho verzií pred ním. Hyundai/Kia naďalej pokračuje v evolúcii benzínových atmosférických motorov a ponúka ich aj tam a v takej miere, ako európsky protivníci nedokážu. Osobne vidím silu Stonicu práve v tomto motore. Okrem obdivuhodnej optimalizácie, jednoduchého a jasného cenníka a dobre nastavenej ceny i bohatej výbavy je práve ponuka motorov silnou stránkou. Iba mi je ľúto absencie automatických prevodoviek. Tie získala iba sestra menom Kona.

Motor nemôže robiť zázraky a nemá doping ani v podobe turbodúchadla, ani zázračne veľkého objemu. Konštruktérom sa ho ale podarilo nastaviť v prospech moderného zákazníka, ktorý ocení najmä pekné zrýchlenie z nízkych rýchlostí. Lebo zhruba do 80 km/h je 1,4 MPI ochotný pohnúť s crossoverom celkom razantne. Je tak výborne mestuodolný a nestratí sa ani pri vjazdoch na diaľnicu a podobne. Vysoko postavený záber plynového pedálu a relatívne dobre nastavená manuálna prevodovka so šiestimi stupňami, prajú relatívne dynamickému jazdeniu. Auto vyrazí hneď po jemnom stlačení plynového pedálu. Po pár kilometroch tak vodič dokáže z motora vyťažiť skutočne veľa. Až sa čuduje, prečo vlastne iné autá musia mať pri tomto objeme turbodúchadlá.

Pomáha i dobré radenie. Radiaca páka má celkom presné dráhy, slušnú kulisu, no pomerne tupé dorazy. Podstatné je, že sa s ňou pracuje ľahko a prevody netreba hľadať kade-tade po aute.

Vytriezvenie z opojenia atmosférickým prejavom a rýchlou odozvou moderného malého agregátu ponúknu čísla pružného zrýchlenia. Lebo práve tam, vo vyšších rýchlostiach sa ukáže letargickosť motora. Na zrýchlenie s vyšším zaradením stupňom nemá spomínaný doping, na nižších stupňoch sa rýchlo dostane nad 5000 ot/min, kde je celkom citeľná strata krútiaceho momentu.

Z 80 na 120 km/h zrýchlil Stonic so zaradeným piatym prevodovým stupňom za 19 sekúnd. Preradenie na štvorku skráti túto epopej na 14 sekúnd. Podradenie na 3. stupeň zlepší parameter na konečne prijateľných 10 sekúnd (pri zaťažení cca 200 kg)

Zrýchlenie zo 60 km/h na 100 na 4. stupni zabralo necelých 11 sekúnd. Pri testoch pri prvej jazde to pritom nebolo v priemere viac než 9 sekúnd. Išlo o iné auto, no v rovnakej výbave a s rovnakými kolesami. To rýchlejšie bolo ešte surové, malo odjazdených iba pár stoviek kilometrov, testovaný kus už vyše 6000. Podstatným rozdielom bola i záťaž automobilu. Pri prvých jazdách som v aute sedel sám a navyše to bolo pred Vianocami... Zábeh je ale dôležitý a spolu s atmosférickými vplyvmi má podiel na odlišnostiach nielen pri spotrebe. Ako si ho zabehnete (nezabehnete), tak budete mať. 

Mojim predpokladom je, že na 15-palcových kolesách by bol Stonic o malý kúsok rýchlejší a časom i menej hladný.

Farebné kombinácie, pekný interiér, tvrdé plasty a slušná výbava

Stonic je jasne ten „lacnejší“ z dvojice nových crossoverov z Kórei. Cenový rozdiel je pri porovnateľných verziách pomerne malý. Tvrdšie plasty, slabšie odhlučnenie, i lacnejšie motory a technika umožnia auto predávať za menej. I keď je interiér lacnejší, je postavený veľmi dobre, ergonómia je naozaj slušná a za volantom si nájde polohu každý rozmer vodiča. Ak ide o ergonómiu, z môjho pohľadu dlhodobo vyhráva Kia nad sesterským Hyundaiom. Myslia skrátka viac aj na vyšších.

Iba vzadu je vo všetkých smeroch miesta pomenej. Vyšší a širší sa budú vzadu tlačiť. Toto nie je plnohodnotné štvormiestne vozidlo, ale malý hatchback. Priestrannosť je skoro identická s modelom Rio. Batožinový priestor je ale adekvátny. 332 poskytne všetko, čo majiteľ malého hatchbacku bude potrebovať. Takže prečo Stonic a nie Rio? Výhody sú jasné – vyššia svetlosť, vyšší posed, ľahšie nastupovanie, svojský štýl. Rio je zas komfortnejšie a lacnejšie.

No a ktoré auto, ak si neviete vybrať medzi malými crossovermi? Stonic vyhovie každému, kto chce experimentovať s farebnými kombináciami. Testovaný model bol síce "šedá myš" ale aj šedá mu svedčí, v krikľavej červenej či žlej vyzerá sviežo. Stonic môže byť vhodnou voľbou, ak vodič uprednostňuje atmosféru pred turbom chce pár eur ušetriť. Silnou stránkou auta je i bohatá výbava za peknú cenu a originálny dizajn. Výborné sú bifunkčné projektorové svetlomety, z auta je dobrý výhľad, má všetko čo auto v tejto triede má mať. V porovnaní s konkurentmi sa vo všetkých parametroch drží dobre, odporúčam však menšie kolesá, najmä ak s autom budete jazdiť po cestách/necestách v regiónoch. Stonic to má za pekných 7 bodov.