Zobraziť galériu

MINI Cabrio John Cooper Works
Zdroj: Jozef Vydra

Toto leto bolo ako stvorené na zamilovanie sa. Podnetov bolo toľko, že bolo treba dobre vybrať správny subjekt.

Vlastne správne to malo byť objekty. Osobne mi zachutilo lietanie. Teda pobyt hore s... s lietadlom. Nechýbalo veľa a bol by som podľahol ďalšiemu pokušeniu. To lákalo na „hore bez“. Keď sme mali v redakcii MINI John Cooper Works, bol to zelený brutálny rebel s červenými doplnkami. Napriek evidenčnému číslu ako stvorenému pre mňa (JV sú moje iniciálky) ho krotil, hladil, obdivoval, aj preháňal kolega. Mal som možnosť nakuknúť do trinástej komnaty, no zvyšok som prenechal jemu. S jemným náznakom závisti, či túžby po niečom podobnom.

Podarilo sa! Mám lepšieho favorita. Tiež s prepínačmi a „gombíkmi“ ako v lietadle. Rovnako v dráždivej zelenej karosérii (Rebel Green), s príplatkovými pásmi na kapote a výraznými červenými doplnkami. Aj on dával výrazne najavo, že je tiež John Cooper Works pozitív. S malým rozdielom, ktorý je však naozaj veľmi príjemný. K tomu meno odkazujúce na slávneho úpravca a staviteľa pretekárskych áut – to vždy zaväzuje.

Som zvedavý, či ho obháji aj nové kabrio. No nové, veď ide o tretiu generáciu novodobého retro modelu, ktorý na rozdiel od predchodcu mierne narástol. Má o 28 milimetrov dlhší rázvor (2495 milimetrov), ktorý mohol znamenať viac priestoru pre cestujúcich vzadu. Túto šancu však Mini nechalo, žiaľ premárnenú. Väčšie vonkajšie rozmery inak maskuje veľmi úspešne zväčšením niektorých častí (kolesá, spätné zrkadlá). Preto sa celkové proporcie auta nezmenili.

Zaľúbenie, či láska?

Začalo sa to už na prvý pohľad – hlboký, do oválnych očí zasadených v hornej časti kapoty. A pokračovalo v momente, keď si kráska stiahla dole to, čo ju nešpatí, ale bez toho je na tom lepšie – strechu. V tom momente ste „do nej“... Auto je bez strechy keď chce byť, alebo s ňou - ak treba. Presnejšie -  namiesto klasickej plechovej strechy má plátennú s grafikou Union Jack. Z auta, ktoré kolega nazval zabijakom gúm a „výrobcom“ vdov  a ktoré obdivovali mnohí sa tak stal celkom iný objekt. Výrazne priťahoval pohľady, kdekoľvek sa auto objavilo. Muži, ženy, mladí, starší – všetci aspoň zaregistrovali niečo, čo nie je bežné, ale ako vec „hodnú povšimnutia“. Ťažko sa odoláva pokušeniam leta, ešte ťažšie takémuto lákaniu.  Vlastne občas treba podľahnúť... a vychutnávať si momenty, ktoré spolužitie s kabrioletom MINI prináša.

Jazda so stiahnutým

Toto leto sme si dažďa počas testovania našťastie neužili a tak bola jazda v aute s profilom so stiahnutou strechou tým pravým, čo som si chcel užiť až do dna. S  „vykasaným“ plátienkom by to malo byť o strapatej hlave. Aby nemuselo, existujú tri možnosti: žiadne vlasy, čiapka, alebo super tužiaci lak na vlasy (v prípade žien). Aj tak sa však radšej nechali strapatiť a vychutnávali si vietor vo vlasoch a otvorené nebo nad hlavou. Škoda, že sa mi to nepodarilo s tou pravou, dlhovlasou... Viali by jej vlasy výrazne už okolo 80 km/h. Jazda bez strechy je však bezproblémová vďaka šikovnému deflektoru nainštalovanému na zadných sedadlách aj pri diaľničnom maxime.

Interiér otvoríte stiahnutím strechy. Trvá to 18 sekúnd. Tlačidlo na stiahnutie treba držať po celý čas stlačené. Dokonca na dvakrát: najprv sa totiž otvorí len tak na polovicu - to sa stiahne plátená strecha nad prednými sedadlami. Vtedy vám poriadne fučí priamo na hlavu. Radšej nechajte strechu kompletne zložiť nad veko kufra. Tam sa však neschová pod žiadny kryt. Zhorší sa tak mierne výhľad dozadu, lebo zložená strecha je vyššia, ako spodný okraj zadného okna.

Koľko a čo za to

Imidžová „štýlovka“ Mini má v cenníku vyššie čísla, ako by ste asi akceptovali. Iba dovtedy, kým si do auta nesadnete, nestiahnete strechu a nevyrazíte. Potom sa pohľad na celú vec zmení. Zásadne. Nejde iba o to, či strecha áno, alebo nie a či vietor bude fúkať veľmi, alebo málo. Neprítomnosť plechového „krytu“ nad hlavou prináša totiž aj výrazné zvukové podnety. Kašľať na čačky, ktorých je auto plné. Príjemne poteší hlavne v šere a v tme LED osvetlenie okolo navigácie. Fraby sa menia aj pri cúvaní, čo nahrádza cúvaciu kameru, ktorá nie je. Veľmi praktické spojenie imidžu a funkcie. Prioritne sa však sústredíte na dôležité veci, ktoré ale stoja za to - prepínač režimov ovládaný otočným „prsteňom“ okolo páky prevodovky, či interesantný ukazovateľ času, ktorý ste strávili bez strechy.

K tomu ešte základné atribúty auta: Mini, hoci oproti predchodcovi dosť podrástlo, je živočíšne späté s jazdou, kľukatými cestami a zákrutami, v ktorých výborne sedí. Aj vy sedíte pomerne nízko a cítite prítomnosť spolujazdca – veď sa delíte o lakťovú opierku, ako milenci o vankúš. Iba vy dvaja a – vlastne ešte tak radšej len jedno, ako dve deti v detskej sedačke na zadných minisedadlách. Dospelého tam neposadíte, iba ak na skúšku. Miesta pre nohy takmer niet, už obyčajné nastupovanie je problém. Za seba sa neposadí ani šofér nad 170 cm výšky.

Miesta ani nie na golfové palice

Batožinový priestor je v kabriolete menší ako malý. Minimálny. V tomto prípade tak pre dva ruksaky, či jeden kufor. Radšej kufrík. Prístup do batožinového priestoru sa dá zväčšiť vyklopením zadnej časti strechy nahor, no a priestor potom trochu predĺžite sklopením zadných operadiel. Sedadlá tak využijete skôr na uloženie vecí, ktoré sa nezmestia do malého kufra (je to len 160 litrov, po posunutí priečky „až“ 215 litrov). Premyslený mechanizmus pritom umožňuje nadvihnúť strechu pri nakladaní rozmernejšej batožiny. Berte si jej však so sebou málo. Zbytočne veľa vecí obmedzuje. Kam by ste potom zložili strechu? Najväčšia radosť totiž prichádza, ak ju (aj počas pomalšej jazdy) upracete, kde by mala zostať na stálo.

No nie sme na Floride, prehánky sa lepšie znášajú, keď máte impregnované plátno nad hlavou. Ani vtedy nemáte pocit nejakej zvukovej izolácie. Stále si myslíte, že zostalo otvorené niektoré okno. Jazda v tuneli, nebodaj popri kamiónoch, po prvý raz vystraší. Pri otvorenej streche si ale vychutnáte divoké ryčanie dvojitej koncovky výfuku. Jeho zachrípnutý chrapot s občasným brblaním v nízkej tónine a výrazným „prskaním“ a „praskaním“ motora. Hlavne v športovom režime po podradení a ubratí plynu je totiž toto zvukové oratórium prudko návykové. Je to skôr streľba, ako prskanie, nuž jazdiť plynulo a nečujne by bol takmer hriech. Ani sa nečudujem, že som sa so spotrebou nedostal ani „na dostrel“ k údajom výrobcu.

Jazdí skvelo, môže za to podvozok

Dvojlitrový turbomotor má maximálny výkon 170 kW a maximálny krútiaci moment 320 Nm. Papierové predpoklady sľubujú zábavu. Realita nesklame. Šesťstupňový automat Steptronic vystrelí Cabrio z pokoja na 100 km/h za 6,5 s. Teba ho však toičž tak akurát – na spodnom rozsahu otáčok duní a nad 5000 otáčkami sa už sa krivka výkonu dosť vyrovnáva do vodorovného smeru. Pákou sa radí konečne tak ako treba – vyššie stupne k sebe, nižšie od seba. Najlepšie sú páčky pod volantom – netreba strácať čas presúvaním ruky z volantu.  Ak máte obavu, že dodatočné výstuže zvýšili „kilečká“, treba priznať skoro metrák navyše. Mini si udržalo hmotnosť na 1395 kg. Nie je to málo, ale problém s dynamikou našťastie nemá.

Na rozdiel od predchodcu má Mini adaptívny podvozok závislý od nastavenia jazdných režimov. Nečakajte od auta, že to bude pravý športový kostitras ani pri zaradení toho najviac športového módu. Má síce podvozok naladený tvrdšie ako komfortné luxusné limuzíny. No jazdné vlastnosti spôsobujú radosť pri jazde aj po rozbitých (nielen bočných) cestách. Mini je logicky malé. Preto výborne a hravo zdoláva zákruty. Krúti sa „na gombíku“ okolo vlastnej osi.

Kratší rázvor je citlivejší na prudké uberanie plynu. Ak viete ako na to, môže to byť po nácviku spôsob, ako „položiť“ auto do zákruty. Hoci má auto predný náhon, nedotáčavosť auta nastupuje výrazne neskôr, ako by ste očakávali. Kráľom ciest sa Mini stalo vďaka dobre fungujúcej elektronickej regulácii tlmičov (EDC), pomáhajú pritom aj výrazne účinné, ale veľmi dobre dávkovateľné brzdy Brembo a ďalšie elektronické systémy.

Hravosť a ovládateľnosť sú synonymá pre Mini. Tuhšie pruženie a strmé riadenie vás núti trénovať, aby ste sa správne trafili do vrcholu každej zákruty. Potlačené náklony vám dodajú potrebnú istotu pre rýchle prejazdy. Výborný diferenciál spôsobuje, že dvojliter „neťahá“ za volant. Auto je viac hravé a menej záludné, ako iné premotorované predokolky.

Pretekár – ani náhodou, ale má srdce

Ak sa rozhodnete prehnať Mini na hrane limitov pri športovej jazde, zabudnite na pravého pretekára. No pri jazde v iba trocha zrýchlenom tempe nastupuje nadšenie z jazdy. Chýba mu len poriadna dávka ostrosti na to, aby kabriolet stačil tým najlepším športovým autám. Spotreba je veľmi zaujímavý parameter. Prepnutie do „zeleného“ šetriaceho režimu uškrtí ambície športovosti, ale aj zábavnosti na úroveň asi 6,5 litra, aj menej. V normálnom režime je to tak v priemere okolo 7,5 – 8,0 litra. Ale prečo sa obmedzovať?! Takmer celý týždeň som jazdil v režime Sport a priemerom okolo 9,7 litra na stovku. Vzhľadom na radosť, ktorú mi auto spôsobovalo, vôbec nie zlé. A pritom vysmiaty od ucha k uchu. Darmo, pri testovaní musíme veľa vecí „vytrpieť“.

Verdikt, záver, zhodnotenie...

„Nebude to také ľahké, drahá...“ spieva Richard Müller. Veru, ani tu nie, ale skúsme. Ak chcete štýl, hľadáte Mini. Nie? No tak takto: keď hľadáte Mini, chcete štýl. Lepšie? Výborne. No a ktoré Mini vám dá viac štýlovosti ako kombinácia kabriolet a k tomu ešte v špičkovej verzii JCW? Hoci z neho agresívnosť doslova tryská na všetky strany, nečakajte pretekársky špeciál. Nemá ale k nemu zasa až tak ďaleko. Vybláznite sa s ním na cestách v priesmykoch, roklinách, podjazdoch a tuneloch, kde radi „ohluchnete“ od rámusiaceho výfuku. Radi sa tým pochválite aj v meste, kde „zabudnete“, ako sa jazdí plynulo.

Presné riadenie, malé rozmery, dobrý mechanický grip a k tomu ten bublajúci výfuk..! Úsmev vám vyčaria na tvári bez ďalšej snahy. Štýl ako vyšitý! Nielen v lete, ale v ktoromkoľvek ročnom období. Lebo aj keď plátenná strecha nie je to, čo plechová, okrem pár obmedzení stačí. Navyše s prísľubom, že keď počasie dovolí – áno, budete jazdiť čo najčastejšie „hore bez“. Najmä o tom kabriolety sú – a Mini Cabrio John Cooper Works nevynímajúc.

Mini je jednoducho skvelá hračka, ako kabriolet je úžasne štýlový a je to perfektný liek na zlú náladu. Kvôli tomu si ho však asi kupovať nebudete... Tak pridám ešte čosi: vo verzii JCW to je naozaj výborný hot-hatch. Na druhej strane to však auto mierne obmedzuje – hodila by sa mu totiž viac uzavretá a teda pevnejšia karoséria trojdverového hatchbacku. Kabriolet by si možno vystačil aj s výkonom 100 kW verzie Cooper. Ale už by to nebolo tak zábavné auto. V tomto je všetko „tak akurát“. Treba vyskúšať...