07.12.2015

VEĽKÝ TEST: Kia cee´d SW 1,6 CRDi 6MT – vynovený Cee´d pod drobnohľadom. Uspeje?

Kia začiatkom jesene predstavila modernizovaný model C´eed. Skúšame naftové kombi s manuálom.

Modernizovaný C´eed sme už okoštovali počas európskej jazdnej premiéry v okolí Žiliny. Skúšali sme viacero verzií, no do testu sme si zobrali auto s motorizáciou, ktorá bude vyhľadávaná najmä pre tých s plánom na veľké porcie kilometrov. Aký je teda Cee´d kombi spoločník na dlhé cesty? Drží vďaka faceliftu krok s konkurenciou? Je motor dostatočne výkonný a zároveň úsporný? Ako funguje manuálna prevodovka a ako ovplyvnili model úpravy pri facelifte?

Kiu Cee´d sme získali do dvojmesačného veľkého testu. Počas testu sme s automobilom prešli niekoľko tisíc kilometrov. Z takto dlhého a intenzívneho spolunažívania máme množstvo poznatkov. Rozdelíme ich teda do dvoch častí. Táto prvá časť sa bude venovať štandardným kategóriám redakčného testu, druhá časť sa zameria na prvky, ktoré vyplynuli na povrch neskôr.

Test sme začali s čerstvo zabehnutým motorom s autom s minimálnym kilometrovým nájazdom. V tejto prvej z dvojice recenzií nového Ceedu sa zameriam na parametre auta, ktoré štandardne posudzujeme v redakčnom teste.

Aký je Cee´d kombi s naftovým motorom 1,6 CRDi (100 kW) a s manuálnou prevodovkou po prvých stovkách kilometrov?

Čo priniesol facelift, pomohol autu?

Facelift nebol až tak o tvári ako by samotné označenie týchto úprav mohlo napovedať. Viac než tvár a dizajn sa menil interiér a veci, ktoré bežne nevidieť. Napriek tomu vyzerá Cee´d po úprave pani maskérky lepšie. Je ako dievča s peknými črtami, ktoré večer decentne namaľovali, zvýraznili jej črty, dali nové šaty, zlepšili móresy a ona sa vydala do divadla.

Kia sa pri modernizácii zamerala na zvýšenie komfortu a na nové technológie. Cee´d mal dostať do vienka lepšie odhlučnenie kabíny, novú štýlovo ladenú líniu GT Line, nové a modernizované motorizácie spĺňajúce emisnú normu Euro 6 a dvojspojkové automatické prevodovky, ktoré plne nahradzujú klasické automaty s hydrodynamickým meničom. Nový litrový prepĺňaný trojvalec sme už skúšali v prvých dojmoch a tiež v redakčnom teste, ktorý na stránku pristane čoskoro. Kombináciu dvojspojkovej prevodovky s naftovým motorom sme skúšali tiež. Na základe prvých dojmov usudzujem, že má prevodovka chuť motor podtáčať, i keď sa zdá, že pohonnej jednotke to príliš neprekáža.

Dizajnových zmien skutočne nie je veľa a na štandardnej výbave ich ani nemusíte odhaliť. Iba čo má Cee´d výraznejšie črty. Mierne úpravy dostal vzhľad prednej masky, pribudlo zopár nových líšt a detailov. Viac viditeľné sú nové možnosti v oblasti lakov a zliatinových diskov. Hnedá, na slnku až bronzová metalíza testovaného auta vyzerá veľmi dobre. Facelift viac vidieť v interiéri. Na volante i na palubnej doske hrá prvé husle čierny lesklý klavírový lak, ktorý zatiaľ úspešne odoláva poškriabaniu a nepotvrdzuje tak môj predpoklad, že by sa priveľmi špinil. Dokonca nechytá ani viac prachu než iné súčiastky a ak aj áno, nie je to tak viditeľné ako som čakal. To je celkom prekvapivé.

Novými lištami získal vzhľad palubnej dosky a volantu väčší šmrnc. Už to skrátka nie je tá Kia s ktorou sme trávili minulé leto a aj takéto drobné zmeny dosť pomohli. Zmenou je 7-palcový dotykový displej pre výbavu Platinum. Platinum pridáva k rádiu viac palcov displeja a aj navigáciu. Navigáciu som zatiaľ využil len zbežne, viac sa jej budem venovať v druhej časti dlhodobého testu po absolvovaní dlhších ciest. Zatiaľ pôsobí dobre, i keď s nastavovaním destinácie som mal trošku problém a strávil som pri nej viac času než je potrebné. Samozrejme destináciu nastavíte počas jazdy len s veľkým rizikom. Treba zastaviť, resp. nastaviť ju pred jazdou. To už je údel dotykových displejov.

Funkcie rádia sú pre mňa stále ťažko pochopiteľné a prehľadnosť a nastaviteľnosť rádia a jeho funkcií je minimálna. Ale ako sa hovorí, zvyknúť sa dá na všetko. Ja som si stále nezvykol a vždy tak trochu tápam. Poteší prítomnosť DAB, najmä v zahraničí. Keby tak tie naše stanice vysielali digitálne...

Prekvapil ma účinok tlmiacich materiálov. Objektívne je Ceed vďaka tomu jedným z najtichších áut v triede. Agregáty s objemom 1,6 litra sa vo všeobecnosti nevyznačujú extrémne tichým chodom a v mnohých autách ich počuť viac ako treba. V Kii sa poriadne pochlapili. Musíte si vypnúť rádio, aby ste motor počuli a v meste aj tak treba napínať uši. Rozdiel medzi jazdou s otvoreným a zatvoreným oknom je veľmi výrazný a vzhľadom na triedu auta prekvapivý. V prípade, že máte audio zapnuté (stačí minimálna hlasitosť), zvuk motora je možné vnímať iba pri intenzívnejšej akcelerácii, prípadne v rýchlostiach nad 100 km/h. Platí, že ani prekročenie našich diaľničných limitov nespôsobuje dramatický nárast hluku a jazda je stále tichá a to ako v prípade sledovania hlučnosti motora, tak i hluku od kolies. O aerodynamickom hluku tiež nemôže byť reč. Až niekde nad 140 km/h viete, že idete rýchlejšie než treba. Nárast hluku ale nie je dramatický ani tu a graduje postupne.

Komfortnejšie a príjemnejšie je nastavená aj manuálna prevodovka. Tá už nepôsobí tak tupo a nepresvedčivo. Úpravou nastavenia páka zapadá do polôh prevodov s jasnejšou správou, kulisa je príjemnejšia a radenie hladšie.

Rovnako autu pomohla snaha o komfortnejší podvozok. I keď v žiadnom prípade nejde o hojdačku a nebudete mať pocit jazdy na pneumatickom podvozku, automobil príkladne žehlí jemné nerovnosti. Väčšie nerovnosti samozrejme cítiť a typické slovenské veľké diery vám zrátajú zuby i lúče diskov. Auto ale pôsobí komfortnejšie než pred faceliftom a to i z hľadiska pruženia. Až neskôr zistíme, či zmeny nešli na vrub smerovej stability.

Novší a to ako benzínový, tak najmä naftový Cee´d pôsobí komótnejším dojmom, zdá sa byť pevnejší a pri jazde po nerovných cestách sebavedomejší než pred faceliftom.

Toto, že má 100 kW? Odhadom polovicu. Môžu za to extrémne dlhé prevody

Tento istý naftový agregát v spolupráci s dvojspojkovou prevodovkou nepôsobí síce ako majster sveta v akcelerácii, no je užívateľsky príjemnejší, ako verzia s manuálnou prevodovkou. Dôvod je prostý: ak vodič žiada maximalizáciu výkonu a uvoľnenie sily motora, prevodovka rýchlo podradí, zvýši otáčky a túto požiadavku splní. Lenže vodič s manuálnou prevodovkou to tak rýchlo nedokáže, respektíve neočakáva, že musí podradiť a otáčky vyhnať až tam, kde by vyhnal benzínový motor.

Pritom nejde len o typické oneskorenie po stlačení plynového pedálu, ktoré možno badať pri predchádzajúcej generácii motora a pri jeho kolegoch v koncerne Hyundai. A neočakávam ani, že bude ťahať ako besný od neutrálnych otáčok. Nie, tento motor reaguje pomerne svižne na stlačenie akcelerátora, avšak výkon 100 kW treba skutočne hľadať, nepomáha ani maximálny krútiaci moment 280 Nm, ktorý je k dispozícii od 1500 ot/min do 3000 ot/min. Neplatí ani, že výkon prichádza až na úrovni 2000 ot/min ako to bolo v minulosti. I keď sa pri tejto hranici citeľne roztočí turbodúchadlo, typický naftový záťah nečakajte. Skutočne výkon prichádza lineárne a treba si naň počkať. Najviac sily má motor nad úrovňou 3000 ot/min. Pri potrebe pružného zrýchlenia treba radiť naozaj ako pri benzínovom motore. Lenže otáčkomer naftového motora je obmedzený, a síce tento dokáže ponúknuť potenciál až k hranici 5000 ot/min, ďalej to nejde.

Ako som už spomenul, prevody sú skutočne dlhé, jazda rýchlosťou 100 km/h a potreba predbiehania na krátkom úseku znamená, že auto v krátkom čase potrebujete primäť k zrýchleniu na 130 km/h a možno aj viac. Motor má pri rýchlosti 100 km/h na šiestom prevodovom stupni 2000 ot/min. Podradenie na piaty prevodový stupeň zvýši otáčky na 2400 ot/min. Preradenie na štvrtý prevodový stupeň na cca 2900 ot/min. Podradenie na štvorku pri rýchlosti 100 km/h znamená, že auto bude čoskoro plynulo zrýchľovať. Motor pri zhruba 3200 ot/min dramaticky silnie ale kým sa k týmto otáčkam dostanete stratíte drahocenné sekundy. Podradiť na trojku? To už možno považovať za nešetrné zaobchádzanie s dvojhmotným zotrvačníkom. Situácii nepomáha ani pocitovo gumený pedál akcelerátora, ktorý treba stláčať výraznejšie a rovnako nepomôže ani chvíľkové premýšlanie motora nad požiadavkou vysokého výkonu.

Znamená to, že auto nemá silu? Nie, má silu, ale treba ju hľadať a najmä si na prejav vozidla treba zvyknúť. Nutné je podradiť a pridať plyn skôr než sa uvoľní priestor na predbiehanie ešte vo vlastnom pruhu.

Záver

Dojmy z prvých dní užívania automobilu boli dobré, no tiež miestami rozpačité. Na jednu stranu konštruktéri popracovali na znížení hlučnosti na palube, vďaka čomu je automobil tichší než väčšina konkurentov a dokonca tichší než viacero dvakrát drahších automobilov. Na druhú stranu vplyvom prechodu na emisnú normu Euro 6 je motor ešte opatrnejší pri nástupe výkonu ako predtým. Dlhé prevody v spolupráci s riadiacou jednotkou nedovoľujú typické trhnutie krkom aké poskytovali takto výkonné naftové motory v minulosti. Automobil vyzerá v porovnaní s predfaceliftovou verziou sviežejšie. Jeho sympatické črty sú zvýraznené a predná maska je vyslovene pekná. O estetike možno hovoriť pri vydarenej verzii kombi, no tiež v interiéri. Klavírový lak nie je tak náchylný na poškriabanie a stopy po dotykoch rúk, ako som pôvodne čakal. Jazda vie byť veľmi komfortná, podvozok je citeľne mäkší, automobil je v porovnaní s benzínovou alternatívou citeľne ťažší. Konštrukcia pôsobí tuho, spracovanie interiéru a lícovanie plechov je na vysokej úrovni.

Viac a detailnejšie v druhej časti testu.

Ján Hargaš

Komentáre k článku