Zobraziť galériu

Mini Cooper 5.dv 1,5 Turbo
Zdroj: Ján Hargaš

Mini Cooper s piatimi dverami, troma valcami a dvoma veľkými očami je pravdepodobne najzábavnejší klasický hatchback.

Mini pridaním druhého páru dverí a predĺžením karosérie získalo plnohodnotnú miestenku v klasickom segmente B. Vďaka tomu, že je to Mini a vlastní ho BMW len ťažko nájdete lepší hatchback. Otázka však znie aj inak – je to ešte Mini?

To záleží na parametroch, ktoré vyznávate. Ak je pre vás Mini iba to Mini, ktoré preslávil Mr. Bean, odpoveď je jasná – Mini to rozhodne nie je.

Ak je pre vás Mini to trojdverové Mini, ktorého výrobu obnovilo BMW pred štrnástimi rokmi, päť dverák určite prijmete ľahšie. Aj preto, lebo to nie je viac uletené ako Paceman, či Mini Coupe alebo Roadster.

Na päťdverové Mini možno nahliadať z dvoch smerov – prvý: Nie je to TO Mini. Druhý: je to nová prémiová rybka v rybníku menom trieda malých vozidiel.

Dizajn

Päťdverové Mini jednoznačne vychádza z nového trojdverového modelu Mini, ktorý sme spoznali na jeseň minulého roka. Päťdverák má totožnú prednú masku s výraznými okáľmi, oblé maskulínne tvary i kompaktné rozmery. Keď sa naň pozriete z boku, rozdiel medzi trojdverákom a päťdverákom odhalíte okamžite. Prvá reakcia a asi aj druhá je, že auto nevyzerá dobre. Veru, pridanie dvojice dverí je ešte v poriadku, no prechod od kabíny ku kufru je vo svojej podstate nie príliš šťastný. Vyzerá to akoby bola inokedy masívna zadnica k autu len prilepená ako keď sa dávnejšie robili kombi verzie prilepením batohu dozadu. Taký Countryman vyzerá z boku i zozadu lepšie.

Možnože snaha o odlíšenie päťdveráku od crossoveru Countryman spôsobila, že zadnica nie je až tak sympatická. Tento fakt si všimnete vždy, keď sa na zadok pozriete, zároveň si uvedomíte, že auto v podstate nešpatí, iba mu nepomáha vyzerať lepšie. Ak vám teda nevyhovuje dizajn Mini, nebude vám vyhovovať ani dizajn Mini 5 dv. Opäť platí, že v opačnom prípade si naň môžete zvyknúť. U mňa to počas týždňa stráveného s ním bolo presne tak.

Interiér

Po nasadnutí sa ocitáte opäť v Mini. Osobne sa v Mini cítim dobre. Aj keď som pred pár rokmi považoval Mini za nevkusnú obludku, testy aktuálnej generácie môj pohľad na auto zmenili. Nepochybne to stále je obludka, avšak rozhodne nie nevkusná. Má svoj špecifický štýl a šmrnc a hlavne, plnými priehrštiami si užíva skutočnosť, že Mini vlastní BMW.

Mini sa príchodom pod krídla BMW presunulo k prémiovým vozidlám, no na rozdiel od iných značiek, ktoré sa snažia presadiť medzi luxusnými hráčmi, Mini nemuselo všetko vyvíjať úplne od nuly. Vďaka tomu stačilo zobrať vzorce, či know-how BMW, uťapkať ho do menších rozmerov a natlačiť do malého auta.

Darmo si budete kupovať klasický hatchback s najlepšou výbavou. Aj tak nebudete mať pocit ako v Mini. Tu je vidieť, že nie je to isté, keď z lacného auta robíte pridávaním drahých súčastí drahé auto a  keď z drahého auta odoberaním drahých súčastí robíte lacnejšie auto.

Preto, keď si sadnete za volant Mini a nastavíte všetko tak ako treba budete stále vedieť, že sedíte v Mini aj keď si sadnete do najlepšie, či najhoršie vybaveného vozidla. Posed za volantom, výhľad z auta a pocit z toho celého je jednoducho nenapodobiteľný. Malé Mini je totiž neskutočne robustné auto s malými okienkami. Je ako kulturista, na ktorého keď pozriete máte pocit, že jeho hlava je príliš malá.

Nie je, iba svaly sú príliš veľké. Pozriete sa na stĺpiky a hneď si pomyslíte, že v tom aute budete v bezpečí aj pri vážnej nehode. Ten istý, tak trošku neopísateľný, pocit dopĺňa aj posed za volantom. Keď ste dlhý ako ja, sedíte veľmi nízko. Za volantom si vždy spomeniem na pocit, keď som bol decko a v izbe som si spravil bunker. Videl som von, no mňa takmer nikto nevidel a cítil som sa istejšie než vonku. Presne tak sa cítim v Mini. Odrazu ma nezaujímajú žiadne rušivé elementy. Už je tam len auto, volant, plyn, brzda a skvelý pocit.

Mini je rozhodne príťažlivé auto, no inak než ostatné vozidlá. Typickým sprievodným prejavom je to, keď si do Mini sadne niekto ku komu Mini nepasuje a chytí volant jednou rukou, tak ako by chytil volant Passatu, či Audiny. Volant v Mini sa jednoducho nemôže a ani nedá držať jednou rukou. Prečo? Je to ako by ste vysadli na koňa a dali ruky vbok. Bude to iste frajerské a zaujímavé, ale keď nedržíte uzdu, neovládate koňa stopercentne. Také je Mini. Ľahko vám volant vytrhne z rúk, povie vám všetko o tom, čo sa deje pod kolesami a neodpustí vám školácke chyby.

Ergonómia posedu je teda tak ako v trojdverovom aj v päťdverovom Mini úplne rovnaká. Testovaná verzia bola odetá v koži a mala najvyššiu verziu infotainmentu s 3D navigáciou. To sú fajn veci a ešte ich spomeniem.

Pocit Mini však okrem doteraz uvedeného vyrába aj stredový kruhový ovládač, ktorý náladovým osvetlením doslova útočí na vašu psychiku. I celková „oblúkovosť“ interiéru. Dôležitou maličkosťou je tiež to, akým spôsobom štartujete auto. Všetko to začína kľúčom, ktorý opäť vyzerá inak než kľúče iných značiek.

Následne sa vteperíte do nízkej kabíny, usadnete za volant, vyrovnáte hnáty a pozriete sa pod pravé koleno. Tam načerveno pulzuje vypínač on off, ktorý s napätím očakáva, kedy ho stlačíte a naštartujete tak motor. Hneď vedľa je obdobný spínač systému štart-stop a na opačnej strane zasa spínač kontroly trakcie. Pod rukou máte okrem klasickej ručnej brzdy (áno, Mini si ju naschvál necháva), kruhový ovládač infotainmentu ako v BMW. Vyššie pod ústredným kruhovým ovládačom máte kruhový menič jazdných režimov. Keď si vyberiete režim Sport, náladové osvetlenie cez LEDky očervenie, keď dáte do normalu, ožltne a keď dáte Eco ozelenie. Keď odchádzate, či prichádzate osvetlenie ponúka fialovú, či bielu farbu podľa situácie.

Infotainment sa ovláda ľahko, intuitívnosť je rovnaká ako pri BMW, no vzhľadom na obmedzený priestor je o niečo ťažšie dostať sa k nemu rukou. Ale dá sa to. Mini taktiež ponúka Head up displej, ktorý vám uľahčí kontrolu aktuálnej rýchlosti a pomôže vyhnúť sa pokute. V Mini je totiž veľmi ľahké porušovať predpisy. Stačí trocha nepozornosti a fičíte o 20 km/h rýchlejšie než povoľuje limit.

Čo však s priestorom urobili tretie a štvrté dvere?

Takmer nič, úprimne. Miesta vzadu je o pár milimetrov viac. Avšak práve tie milimetre môžu byť rozhodujúce. Do Mini 5 dv. sa núdzovo zmestí aj päť malých ľudí, no komfortnejšie to budú mať štyria. Ak si vodič vpredu urobí pohodlie a meria viac než 190 cm, spolujazdec za ním už veľa miesta na kolená mať nebude. Stačí ale „roznožiť“ a môže sa aj natiahnuť. Rovnaké to je vedľa. Keď sa ale pasažieri trošku uskromnia, štyria sa odvezú aj na dlhšiu cestu. Pravda, radšej po diaľnici než po rozbitej ceste... Mini 5 dverové je však štýlovka útočiaca najmä na mladých, ktorí už možno majú dieťa, či akurát psa. S tým teda problém nebude, na dovolenku sa treba zbaliť prirodzene skromnejšie.

Avšak nie tak skromne ako by ste od Mini čakali. Pridanie druhého radu dverí a s tým súvisiace pridanie milimetrov dĺžky (dovedna 161 mm) pomohlo aj kufru. Ten má v päťdveráku 278 litrov s dvojitou podlahou, vďaka čomu je z Mini ozaj seriózny päťdverový hatchback. S kufrom dokáže konkurovať priemeru triedy, i keď na Fabiu sa pochopiteľne nechytá. Kufor už ale nie je kabelka ako pri 3 dverovom modeli.

Celkovo je Mini 5 dverové od trojdveráku väčšie. Vyššie je o 11 mm, rázvor má väčší o 72 mm a pritom má rovnakú šírku.

Prístup na zadný rad sedadiel nie je ktovie aký. Dvere sú úzke, takže dostať sa dnu zvládnu alebo ohybné deti, alebo dôchodcovia gymnasti. Ale dá sa. Všetko sa dá, keď sa chce...

Motor, prevodovka – kto tu vlastne má najlepší trojvalec?

Trojvalce boli donedávna považované za prinajlepšom slabé motory, pri najhoršom úbohosť, či somarinu. Nikto kto chcel poriadne auto si nekúpil trojvalec. Stojaté vody ako prvý prerušil EcoBoost od Fordu. Ten trojvalcovú éru nielenže začal, ale stal sa aj najznámejším a najobľúbenejším trojvalcom. Pridali sa ďalší a dnes už trojvalec nie je taká výkonnostná hrôza ako pred pár rokmi.

Hlavnou príčinou zmeny je spojenie maloobjemového trojvalcu s turbom. To spolu s vyvažovacími hriadeľmi, zotrvačníkmi a ďalšími technológiami vyriešilo takmer všetky užívateľské neduhy trojvalcov. Nad trojvalcami sa tak už vznáša iba otázka spoľahlivosti. Proti nej bojujú automobilky so všetkými dostupnými zbraňami, takže pre väčšinu zákazníkov ani toto nie je problém.

BMW sa trojvalcom doteraz úspešne vyhýbalo a ako zbraň na sprísňujúce sa emisné normy použilo radšej spoluprácu s PSA. Teraz očividne nastal čas na predstavenie nového vlastného motora. Lenže ako to urobiť tak, aby vývoj nebol zbytočne drahý? Recept znie jednoducho. Zoberiete benzínový prepĺňaný radový šesťvalec, ktorý je to najlepšie čo BMW má, rozrežete ho na polovicu, upravíte a tramtadadá: máte dva 1,5 litrové motory. K tomu pridáte technologické know-how BMW a získate motor schopný existencie nielen pod prísnymi emisnými normami ale i pod značkou Mini, ba dokonca BMW. Prečo? Pretože vďaka pollitrovým valcom a poriadnemu prepĺňaniu z neho bez problémov vyťažíte 100 kW (136 k) a ak budete veľmi chcieť, aj dvakrát viac (BMW i8).

Po týždni s týmto motorom musím povedať, že tak ako je Forďácky Ecoboost najlepší jednolitrový motor, tak je 1,5 TwinPower od BMW najlepší trojvalec. Je jednoducho skvelý. Maximálny krútiaci moment 220 Nm (230 Nm overboost) má posadený nízko – už od 1250 do 4000 ot/min. Zato maximálny výkon 100 kW má dostatočne vysoko pri 4500 až 6000 ot/min. K tomu sa pridáva i dobre vyvážený prejav s minimálnymi vibráciami, ktoré pri osadení 6-stupňovým automatom Steptronic ešte pohlcuje samotná prevodovka s hydrodynamickým meničom i režim neutrálu, ktorý je nastavený s ohľadom na minimalizáciu vibrácií.

K tomu treba prirátať suverénny športový prejav, ktorý je v režime šport ešte zaujímavejší vďaka ostrejším reakciám na stlačenie pedálu akcelerátora. Motor má prekvapivo dobrý zvuk. ktorý pochopiteľne umocňuje vhodná koncovka výfuku i automatická prevodovka. Pri športovej jazde si ho doslova užijete tak ako ťah a chuť do otáčok.

Motoru v porovnaní s dvojlitrovým štvorvalcom v Mini Cooper S predsa len niečo chýba. V tomto prípade pocitovo otáčky. Je to akoby ste sa pohybom nahor v otáčkach dostávali do najlepšieho a v najlepšom vás vyruší červené pásmo, preradenie automatu a v konečnom dôsledku i nastavenie motora. Z trojvalca jednoznačne cítiť, že by mohol byť omnoho výkonnejší, ak by mu konštruktéri dovolili športovejšie nastavenie a vjazd do vyšších otáčok. Potom by však pravdepodobne museli obetovať nízko položený krútiaci moment a z motora by spravili pretekársky špeciál s maximom výkonu okolo 7000 min (odhadom). Bolo by to skvelé, no žiaľ s obmedzenou životnosťou.

Otáčky však nie sú všetko a vplyvom nastavenia motora je maximum síce nižšie no dostatočné. Cooper S to síce nie je, ale na poriadnu mestskú i medzimestskú zábavu stačí. Verzia so 136-timi prepĺňanými koníkmi je veľmi dobrá a tvorí ideálny pomer medzi cenou a hodnotou. Mini One má totiž len 74 kW a síce to nemusí byť úplne zlé, pravý moderný Mini pocit budete hľadať ťažko.

Prevodovka Steptronic patrí k tomu lepšiemu medzi šesťstupňovými automatmi. Jej reakcie by však mohli byť o niečo lepšie. Pri tejto konfigurácii radila niekedy zbŕklejšie a ostrejšie, než si situácia vyžaduje, čo užívateľ pocíti trhavými pohybmi. Priemerná spotreba bola v mojom prípade v rozmedzí 7,5 až 9,5 litra. Nuž, jazdiť úsporne sa mi vôbec nechcelo. Diaľničná rýchlosť 140 km/h (tachometrovo) znamená cca 8,5 litra paliva na 100 km. Pri vyrovnanej úspornej jazde mimo mesta je to o 3 litre menej, no budúci majitelia tohto vozidla budú úsporne jazdiť iba v prípade, že ešte nenabehla výplata, alebo v prípade, že majú na palube deti.

Jazda

Ako ste istotne vytušili z predchádzajúcich riadkov, mám rád Mini. Nie však pre štýl, i keď ten nemožno autu poprieť, ale pre jazdné vlastnosti a pocit za volantom. Ako som spomenul už vyššie, auto je veľmi robustné, konštrukcia je mimoriadne tuhá z čoho vyplýva, že pri nerovnostiach v kabíne nič nevŕzga a konštrukcia sa nekrúti. Päťdverové Mini je pre zachovanie športových vlastností tvrdé, no nevytrasie z vás dušu ako Paceman, či Countryman. Nemusí, nie je tak vysoké.

Rozdiel medzi trojdverovým a päťdverovým Mini v jazdných vlastnostiach je. Avšak iba taký, že zatiaľ čo „trojdverák“ je absolútny šialenec, „päťdverák“ je o niečo rozumnejší. Príčinou zmeny je najmä zväčšenie rázvoru o vyše 7 centimetrov. Vďaka tomu „päťdverák“  dobre sedí na ceste a je pocitovo menej nedotáčavý ako „trojdverák“.

Trojdverové Mini sa totiž dokáže šmýkať v zákrute aj pri tridsiatke. Ako som písal v teste trojdverového Mini, vôbec to nie je na škodu. Päťdverové Mini má vyspelejší prejav, no to nepopiera jazdecký zážitok, naopak. Vďaka väčšiemu rázvoru je auto takmer neutrálne, riadenie je mimoriadne presné s výbornou reakciou.

Mini som preto zobral na voľnú plochu. Vzhľadom na to, že na vybranom mieste je dosť drsný povrch, nedá sa tam dlho blázniť. Tentokrát tam boli špecifické podmienky – asfalt pokrývala malá vrstva jemného piesku. V podstate som tak mohol okoštovať aké to je s Mini na mokre, na snehu, či na ľade. A je to slušná zábava!

Mini Cooper je jednoznačne najzábavnejšia predokolka súčasnosti, päťdverová verzia mu síce berie zo šialenosti, no pridáva športový prejav známejší skôr z BMW, či zo silných áut s pohonom 4x4. Po vypnutí kontroly trakcie sa dá s autom krásne driftovať, jazdiť bokom, či dverami napred. Nazvite to ako chcete. Auto je krásne predvídateľné, veľmi pevné a odhodlané. Po zatiahnutí ručnej brzdy môžete manéver ukončiť, alebo začať. Pritom na šmykľavom povrchu sa do klasického driftu dostanete iba pridaním plynu, rozhodením auta, otočením volantu v podstate bez kontry. To isté dosiahnete s trojdverákom o dosť ťažšie.

Ako je to možné? Jednoducho: Mini má opäť výborne rozloženú hmotnosť. Všimnete si to ak auto postavíte ku klasickému hatchbacku triedy B s obdobnými rozmermi. Ako prvé vám udrie do očí nepomer medzi dĺžkou kapôt. Mini má celú kabínu zatlačenú dozadu až nad zadné kolesá (podobne ako klasické BMW). Pritom predné kolesá má natlačené dopredu, zadný previs je tiež minimálny. Tým pádom je väčšina hmotnosti v strede auta medzi kolesami. K lepšiemu rozloženiu hmotnosti pomáha aj ľahký trojvalec a prevodovka (logicky) umiestnená bližšie k stredu auta. Ak si teda do auta sadne vodič a spolujazdec sedia rovno v strede, čím rozloženie hmotnosti ovplyvňujú iba minimálne. Ak si niekto sadne aj dozadu, schopnosť driftovať by sa mala ešte zvýrazniť (teoreticky), no nenašiel som nikoho ochotného vyskúšať to...

Auto výborne drží stopu v zákrutách a vďaka prednému náhonu sa nemusíte báť, že vás v polovici zákruty začne predbiehať zadok. To sa síce v istých kruhoch považuje za výhodu, no na úzkych a preplnených slovenských cestách je lepšie ak zadok zostane v zad(k)u. Nehovoriac o tom, že si jazdu takto užije aj menej skúsený vodič.

Záver

Päťdverové Mini nie je výnimočné len tým, že má ďalšie dvere a pripomína klasický hatchback. Je to auto, ktoré značku Mini posúva opäť o kúsok ďalej. Je zábavné, ale nie až tak šialené. Mnohí mu môžu vyčítať o niečo horšiu nadväznosť kabíny a kufra, no to je len malý a navyše subjektívny problém. Pochopiteľne, ten kto chce pravé Mini po päťdverovom nesiahne a kúpi si trojdverové. Lenže ak si chce niekto kúpiť Mini, potrebuje priestor a nechce vysoký crossover Countryman, päťdverák je ideálna voľba.

Nielenže viac odvezie, je to pravdepodobne najzábavnejší päťdverový hatchback s predným náhonom. Nad takouto kategóriou sa človek musí chvíľu zamýšľať, to uznávam, lenže kúpu hatchbacku, ktorý je dvakrát drahší než iné si treba nejako zdôvodniť a ďalší dôvod sa vždy hodí. Takže prečo kupovať Mini Cooper 5 dverový? Lebo má viac miesta ako trojdverová verzia, má výborné jazdné vlastnosti, imidž, je to Mini a... No a prečo ho nekupovať? Pre niekoho možno preto, lebo je to Mini, pre dizajn, preto, že má až päť dverí, no a hlavne pre cenu.

Veru, dať za malé auto minimálne 20 tisíc (v tomto prípade až ťažko prijateľných 33-tisíc), to sa dnes nenosí, no povedzme si otvorene, cca 25 tisíc (za čo máte toto auto s lepšou výbavou) si pýtajú aj značky, ktoré sa k luxusu a jazdnému zážitku v Mini ani nepribližujú. Je to teda na vás. Pri uvažovaní nad motorizáciou, by som určite odporučil buď Cooper, alebo Cooper S. Nafťák nikomu netreba a benzínový trojvalec (100 kW) a štvorvalec poskytnú presne to, čo od Mini očakávate. Najideálnejšou voľbou je práve Cooper s trojvalcom. Nestojí až tak veľa ako Cooper S a pritom je ozaj zábavný.

Päťdverové Mini ťaží zo zmien, ktoré prinieslo to trojdverové. Už na palube nenájdete toľko somarín ako v takom Pacemanovi, či Countrymanovi. Nehovoriac o tom, že motory pre Mini 3dv a 5dv sú aktuálne jednoducho lepšie (Countryman stojí na staršej platforme).