Čísla z nedávne vykonaného prieskumu ukazujú, že mnohí Slováci nevedia správne riešiť krízové situácie na diaľnici.
Slovenskí šoféri sa správajú pri defekte na diaľnici stále dosť nezodpovedne. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu finančnej skupiny AXA by takmer polovica šoférov prebehla cez rušnú diaľnicu, aby sa dostala na protiľahlú čerpaciu stanicu pre palivo. Viac ako tretina by ostala nerušene sedieť v nepojazdnom vozidle v odstavnom pruhu. Vodiči si pritom neuvedomujú, že sa takto vystavujú nebezpečenstvu hroziacej zrážky s prechádzajúcimi vozidlami.
V prieskume až 13 % šoférov uviedlo, že sa im už situácia, keď museli odstaviť svoje auto v odstavnom pruhu, niekedy stala. Asistenčné služby využila však iba necelá tretina (29 %). Takmer polovica zo všetkých opýtaných by neváhala prebehnúť na benzínovú pumpu v protismere a iba 26 % šoférov takýto spôsob riešenia problému s prázdnou nádržou razantne odmietlo. Na asistenčnú službu by sa v prípade prázdnej nádrže obrátila takmer tretina respondentov (34 %). Zvyšok si nepripúšťa možné hrozby a často nebezpečné situácie rieši zbytočne riskantným spôsobom. Namiesto toho, aby vodiči jednoducho zodvihli telefón a zavolali asistenčnú službu, ktorá situáciu vyrieši za nich, zahrávajú sa zbytočne so svojím životom.
„Slovenskí vodiči využívajú asistenčné služby stále pomerne málo, a to i napriek tomu, že ich majú garantované v rámci poistenia. Z prieskumu však vyplynul rozdiel v správaní slovenských vodičov oproti českým. Kým v Českej republike využívajú asistenčné služby skôr mladšie generácie, na Slovensku je to naopak. V prípade mladých ľudí vo veku do 26 rokov využíva tieto služby iba 26 %, u vodičov okolo veku 35 rokov vzrastá počet na 38 % a u štyridsiatnikov je to už 40 %. Asistenčné služby pritom zaručujú rýchlu pomoc pri riešení takmer všetkých krízových situácií, s ktorými sa vodiči na cestách môžu stretnúť, a ušetria im tak veľa času a energie,“ upozornil hovorca spoločnosti AXA Matej Kubinec.
Dôvodom môže byť aj prevládajúci názor, že asistenčné služby sa vzťahujú iba na závažné nehody a defekty, pri ktorých musí byť automobil odtiahnutý do servisu, alebo aj pocit, že by kvôli prázdnej nádrži uprostred noci vodiči poisťovňu obťažovali.
Ďalšou častou ukážkou nerozvážneho správania sa je riešenie situácie nepojazdného automobilu na diaľnici. Viac ako tretina vodičov, až 36 %, by ostala sedieť v aute, ktoré je odstavené iba v odstavnom pruhu. Úplne tak ignorujú nebezpečenstvo možnej zrážky s premávajúcimi vozidlami. Človeku sa pochopiteľne z vyhriateho auta do jesenného dažďa alebo mrazu nechce, nikdy by však nemal ostávať v aute dlhšie, ako je to nevyhnutné. Práve počas nepriaznivého počasia je riziko kolízie z dôvodu zhoršenej viditeľnosti najvyššie.
Pokiaľ ide o závažnejšie poruchy, s ktorými si šoféri neporadia sami, na asistenčnú službu by sa obrátila viac ako polovica vodičov. No 32 % by stále uprednostnilo pomoc známeho alebo príbuzného. Jednoduchšie poruchy sa naopak snažia riešiť svojpomocne. Pneumatiku by si svojpomocne vymenilo necelých 51 % vodičov. Aj táto situácia však môže byť nebezpečná.
"Pokiaľ klient dôjde s autom na odstavné parkovisko, nie je na zapojení vlastných zručností nič zlé. Ak ale zastaví iba v odstavnom pruhu na frekventovanej diaľnici, mal by prenechať výmenu radšej odborníkom, ktorí sú na tieto situácie vybavení,“ uzavrel Kubinec. Podľa prieskumu by výmenu pneumatiky na asistenčnú službu nechalo iba niečo vyše 23 % vodičov.
