13.09.2018

Provokatér, hlupák, alebo hejter..?

Za volantom sa obnažujú charaktery. Vypäté situácie nás stavajú zoči-voči realite.

Na povrch sa vtedy dostane naše skutočné ja. Nervy na prasknutie poskytujú živnú pôdu negatívnym emóciám. Niekto vie tie svoje nervy udržať na uzde, niekto vypení, alebo robí iné „psie kusy.“ Prejavy sú rôzne...

Absolútna prednosť chodcov je u nás diskutovaná téma. Nielen pri pive, či v diskusiách na internete, ale aj v praxi. Rokmi zaužívaná prednosť áut sa mení v prospech slabších účastníkov. Chodci, cyklisti – nemajú ochranu karosérie. Ich telesná schránka odoláva stretu s autom výrazne horšie.

O to viac v prípade starších ľudí. Ich kostra je už krehká, pohyb a reakcie spomalené. Svižný krok a rýchlosť na priechode pre chodcov je už len matnou spomienkou na minulosť. Potrebujú viac času, jasný signál, že ich púšťate, že im dávate prednosť.

Chce to trpezlivosť. Artikel, čo mnohým chýba. Pri naháňaní sa za termínmi, schôdzkami, úlohami, ktoré nestíhame, lebo čas strácame „potrebnými“ zbytočnosťami. Keď sa nájde niekto, čo nielen ctí zákon, ale aj slušnosť voči seniorom, treba mu to dať „vyžrať,“ magorovi jednému, čo sa v Mercedese hrá na spasiteľa starých...

Možno sa spoznáš, milý vodič modrej Fabie Combi s bratislavským evidenčným číslom – ak vôbec vieš ešte čítať, teda čítať s porozumením. Áno, ten, čo si trúbil, ako zmyslov zbavený v Bratislave na križovatke ciest Svätoplukova a Záhradnícka v utorok popoludní, keď vodič bieleho Mercedesu S dával prednosť na priechode staršej pani. Ktorá po ňom prechádzala s námahou vďaka svojmu veku. Aby toho nebolo dosť, o pár metrov ďalej si sa vyvŕšil na slušnom vodičovi, keď dával prednosť aj pánovi vo vyššom veku, ktorý prechádzal na autobusovú zastávku na mieste, kde priechod už síce nebol, ale starší muž na ceste áno...

Gestá, trúbenie, fotenie a potom odpich z miesta s pískaním pneumatík a určite s obrovským „zadosťučinením“, ako si to „natrel“ tomu ........ vodičovi, ktorého si počastoval nielen nahlas, ale iste aj v duchu tými „najvyberanejšími“ osloveniami. Ktoré sa nedajú zverejňovať. Lebo keby sa dali, aj s tvojou poznávacou značkou, tí, čo ťa poznajú, by vedeli koľká bije – čo si zač. Ostatní by si dlhodobo všímali auto s evidenčným číslom.

Ukojené ego frustrovaného vodiča, ktorý sa tak veľmi ponáhľal, no napriek tomu mal dosť času na vyvolávanie napätia, stresu a na fotenie vodiča, ktorý urobil len jednoduchú vec, že dal prednosť chodcom, je teraz možno spokojné. Pravdepodobne sa vďaka komentáru nehodného situácii rozplýva blahom niekde na internete, na sociálnych sieťach. Takéto hejty ľudia radi zdieľajú, šíria – bez toho, aby poznali skutočnosť, pozadie celého prípadu. Samozvaný prokurátor za volantom takto „odstrelí“ vodiča, ktorý si naopak zaslúži pochvalu.

To je nevýhoda virtuálneho sveta – nič nie je také, ako to vyzerá. Domnelý vinník je zrelý na odmenu a ten, čo ho viní, je naopak vinný. Ale komu na tom záleží? Hlavné je, že si zanadávame na „toho blbca“ v bielom Mercedese. Že by mal byť na pranieri provokatér z modrej Fabie, nikomu ani len nepríde na um. Nezabúdajte však, že nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá. No a karma to raz vráti aj tomu samozvanému sudcovi.


AUTOR: © Zoznam/jv

Komentáre k článku