Zobraziť galériu

BMW i7 M60 xDrive
Zdroj: jh

Keď sa vyberiete na strechu sveta a môžete si vybrať z troch úrovní náročnosti pri poslednom výstupe, ktorú by ste si vybrali?

Nie je to to isté, no podstata ľudskej emócie pri takomto výbere môže byť veľmi podobná. Lebo keď je niekto na vrchole, nevyberie si cestu najľahšieho odporu. Vyberať si bude medzi dvomi naj. Obvykle si v tejto kategórii všetci vyberajú len to najlepšie, no aj tu platí, že trocha rácia nezaškodí. A presne tá štipka zostatkového rácia na streche sveta je i7 xDrive60.

Ak si záujemca o rad 7 sadne do jednej z čisto elektrických verzií s označením i7 sDrive50, xDrive60, alebo M70 xDrive a napriek tomu si zvolí verziu 740d xDrive, prípadne plug-in hybrid, jediným ospravedlňujúcim zdvôvodnením je, že za deň prejde cez 1000 km a potrebuje veľkú naftovú nádrž, prípadne, že si chce ešte naposledy užiť zvuk šesťvalcového srdca modelu 760e xDrive. Alebo žije na konci sveta, kde nie je nič, len stojan s naftou. Pravdou ale zostáva, že ak si chce napríklad užívať zvuk šesťvalcového srdca, mal by si k elektrickej i7 dokúpiť niečo ako M240i, lebo v 760e to už nie je úplne ono.

A to je vlastne najlepšie riešenie pre takmer každého záujemcu o rad 7. Zobrať i7 a k tomu si dokúpiť niečo na hranie, náplasť na zbytočný sentiment.

Existuje však dnes v Európe niekto, kto chce iba rad 7 a nič iné? Ak taký niekto existoval pred pár rokmi, teraz to tak už určite nebude. Lebo toto auto je kontroverznejšie ako Banglova sedmica. Alebo prinajmenšom rovnako kontroverzné. A pre viac ako polovicu populácie nepochybne škaredé. A to je dobre. Lebo kto by si dnes za svoje peniaze kúpil auto za dvestotisíc, asi nebude stáť o to, aby sa páčilo každému. Vlastne by to bolo nežiaduce. Auto má vzbudzovať záujem a rešpekt. Nadšenie, ani nie. To by ste sa museli chcieť s niekým o svoje auto deliť a to je asi taká predstava ako sa deliť o vlastné peniaze. Možno na konci života a možno s niekým a určite nie s každým.

Vo svojej kategórii je modelový rad 7 nepochybne tým najoriginálnejším. Trieda S, EQS, Audi A8, Lexus LS a možno vám napadne aj niečo ďalšíe, napríklad Model S...

Ak navyše ide o luxus na palube a výnimočnosť spracovania, kvality, skrátka interiérová hodnota za peniaze, zostanú vám len Lexus LS a Trieda S. Avšak pri Triede S je to skôr vec Maybachu a výnimočnosť Lexusu LS len tak niekto nepochopí a len tak niekto neocení. Pravdou je, že rad 7 je aktuálne tak vysoko, že aj Trieda S má spotené čelo a vyhrávať môže len preto, lebo má svoju silu v konzervativite a avantgarde. No keď si z radu 7 vyberieme iba i7, konkurovať už nedokáže nik. Nik so spaľovacím motorom a nik s elektromotorom v tejto cenovej relácii. Porovnanie s autami z vyšších kást ako Bentley, Rolls Royce, či Maybach, to už veľmi nie je ono.

Prečo to tak je? Pre kombináciu naozaj dobre postavenej elektrickej limuzíny s extrémne dobrými prvkami interiéru, imidžom a technológiami. BMW i7 nie je dokonalým autom, no má k tomu naozaj veľmi blízko. BMW sa pri svojej vlajkovej lodi jednoducho podarilo vystihnúť presne to, čo značku môže a musí v novej dobe odlišovať. Viete, v Triede S získate ešte šialenejšie parametre, tabuľkové údaje a azda aj väčší dojazd i väčší hi-tech hype, no to v skutočnosti záujemca o auto v tejto triede nehľadá. Hľadá výnimočnosť zjavu, výnimočnosť materiálov, výnimočnosť dizajnu, výnimočnosť funkčnosti a výnimočnosť komfortu a k tomu reálne využiteľnú a účelnú úroveň hi-tech. To BMW dosahuje nielen funkčnými asistenčnými systémami, ambientným osvetlením, výbornými svetlami a čalúnením z inej planéty, robí to aj veľkým výsuvným displejom vzadu. Displeje v kabíne môžete použiť na hranie, na streamovanie, na sledovanie vlastného obsahu a na mnohé ďalšie. Nie je to také ľahké ako vo filmoch o Ironmanovi a nie je to také kúúl ako v Tesle, no v kombinácii BMW jasne vyhráva.

A to stále opisujem len možnosti, ktoré sa až tak netýkajú jazdenia. Radosti z jazdy.

V čom je BMW i7 také mimoriadne? Dá sa povedať, že vo všetkom. Rozdeľujúcim dizajnom to len začína. BMW posunulo luxus, ktorý ponúka na novú úroveň. Kombinuje hi-tech s prvotriednymi materiálmi a čačkami, ktoré dokážu nielen uchvátiť, ale aj dlhodobo rozmaznávať. A nejde len o ambientné osvetlenie, či silné matrix LED-ky (laser LED už BMW nepoužíva, technológia je to vraj prekonaná). Rafinovaným podvozkom s natáčaním zadnej nápravy a s aktívnymi stabilizátormi a vzduchovým podvozkom to len začína. Pokračuje asistenčnými systémami a neuveriteľnou ponukou výkonu i serióznym dojazdom napriek tomu výkonu. Všetky tri verzie i7, ktoré BMW aktuálne ponúka vrátane novej eDrive50 majú využiteľnú kapacitu batérie 101 kWh. Testovaná verzia k tomu balí 400 kW a 745 Nm z dvoch motorov. Výsledkom je maximálna rýchlosť 240 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 4,7 sekundy. Pružné zrýchlenie je ešte zaujímavejšie. Napriek hmotnosti 2715 kg dokáže i7 zrýchliť zo 60 na 100 km/h 2.45 sekundy. Z 80 na 120 km/h zrýchli za 2,78 sekundy. V oboch prípadoch sú to najlepšie možné časy s režimom Boost. Aj bez neho však auto zvláda splniť úlohu zrýchliť s plynom na podlahe pod 3 sekundy. Lebo presne v tomto je elektromotor najlepší. Okamžité zrýchlenie a plný výkon hneď. Toto sú pritom parametre, ktoré ani Tesla s triziliónom koní neurobí lepšie. A ak áno, BMW proti nej postaví M70. Netvrdím, že Tesly sú horšie, len že nie je kôň ako kôň a tie Bavorské sú očividne živené nielen zelenou trávou, ale aj wurstami...

Fenomenálny pocit za volantom neprestáva za rovinkou, pokračuje aj v zákrutách. Je neuveriteľné ako sa s nimi dokáže toto takmer 5,4 metra dlhé hebedo vysporiadať. Isteže je za tým aj dobré obutie, no kto by dal na takéto auto zlé gumy, nepochybne potrebuje psychoterapiu. Kľúčové sú schopnosti podvozku, ktoré presahujú vektoring práce dvojice motorov na dvojici náprav. Auto robí pre udržiavanie vytýčeného smeru a žiaducej istoty a prejavu na cestách natáčanie zadnej nápravy, aktívne stabilizátory ale i mnoho ďalšieho. 

No a potom je tu ten spomínaný luxus, keď ste sa už ako vodič nabažili výkrikov ohúrenia a zdesenia a začali ste jazdiť tak ako sa na limuzínu patrí. Plynulejšie. V takom prípade začne byť zaujímavá informácia o dojazde. BMW tvrdí, že auto prejde cez 500 km na nabitie, mne to vyšlo na necelých 400 km. To preto, lebo som s tým jazdil tak, aby ma to bavilo a nie ako uspávač hadov. Výsledkom nájazdu v pomere 40 percent diaľnic, 40 percent okresiek a 20 percent jázd po meste bola priemerná spotreba 25,6 kWh na 100 km. Netreba veľa matiky, aby ste vedeli, že takto to na 500 km nebude. Ale spomaliť sa dá, aj zjemniť akceleráciu. Spotreba však vzhľadom na veľkosť auta extra nižšie nepôjde, no tých 23 kWh je dosiahnuteľných. To znamená dojazd bezpečne cez 400 km. Pre mňa je ale zaujímavejšie to, že keď sa s autom vôbec nemaznám, využívam dynamiku ktorú ponúka, zabávam sa ako to len ide, stále dám v pohode cez 350 km aj s rezervou. To je naozaj pekné. V M70-tke by to ale asi bolo ešte o trochu menej. Jej výkon je ešte fantastickejší a ten vzlet stíhačky bez prúdového motora, bez hluku a bez vzletu je prudko návykový, i keď pre ľudí s citlivejším stredným uchom už vyslovene neznesiteľný. V 5,4 metrovej limuzíne. Šialené!

Pre mňa je najlepšou motorizáciou tá „základná“ s pohonom iba zadnej nápravy. eDrive50 má stále viac ako slušných 335 kW, no zároveň má aj tabuľkovú spotrebu nižšiu. S ňou by bolo omnoho ľahšie priblížiť sa väčšmi k hranici spotreby 20 kWh. V takom prípade je dostupných nielen 500 km, ale takmer aj tabuľkových 600...

Najočarujúcejší je luxus na palube. Viem, že som to už načal opakovane, no vždy si spomeniem na niečo, čo je pre mňa ako automobilového fanúšika zaujímavejšie.

BMW je jediné auto, kde sa reálne dá hovoriť o zážitku z pozerania čohokoľvek. Nie je to len z núdze cnosť, zadná vyklápateľná obrazovka je omnoho viac. Vysoké rozlíšenie a veľkosť, ktorá pokorí akékoľvek predné displeje. K tomu tie enormne pohodlné „látkové“ kreslá, chladenie, vyhrievanie a celkovo atmosféra, ktorá je naozaj výnimočná.

K tomu tie automatické dvere. Nepotrebujete to, viete to aj svojimi rukami, ale to čaro, keď vám pri vystupovaní auto otvorí dvere samé a nemusíte sa s nimi naťahovať, to je niečo extra. Pravda, chce to grif a trochu trpezlivosti, no za to môžu fancy dotykové ovládače, nie samotný mechanizmus. 

Keď vám auto otvorí dve samé, automaticky sa cítite ako niečo extra. Je to drobnosť, ale nastupovaniu a vystupovaniu dáva neuveriteľný šmrnc, v hlave sa to všetko spojí a odrazu nadobudnete doteraz neobjavenú eleganciu. Ako filmová hviezda, ako niekto naozaj výnimočný. A s tým súvisí aj výnimočná cena i dizajn. Toto auto je neprehliadnuteľné, napriek tomu, že je matne čierne. Nekúpi si ho hocikto a nielen preto, lebo je drahé, aj preto, lebo sa takmer isto nebude páčiť väčšine. Našťastie. Niekto povie, že tieto autá sú pridrahé, no v skutočnosti, zlacňujú a približujú výnimočnosť ako hmatateľný pojem. Takto exotické BMW ešte jednoducho nebolo a každý koho to zaujíma, a pre koho je tá správa určená, pravdepodobne neodolá. Dnes chce byť výnimočný každý, no iba málokto si to môže dovoliť. I7 je výnimočné auto. Ostatné si budete musieť doplniť. 9 z 10 bodov a to preto, lebo existujú výnimočnejšie autá. Napríklad M70-tka v dvojfarebnom laku...