Zobraziť galériu

Križovanie D4, R7 - kedy bude?
Zdroj: ministerstvo dopravy

28. januára – Bratislavský župan odobril rozhodnutie vlády, ktorá schválila PPP projekt.

Vybudovanie časti obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 z Jaroviec po Raču a rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy po Holice cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) podľa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) odvráti hrozbu kolapsu dopravy v hlavnom meste a okolí.

Nuž, čo k tomu povedať? Na jednej strane chápem predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý má v spomínanej oblasti problémy s hustotou dopravy. No „pochváliť“ vybudovanie spomínaných úsekov za dvojnásobok financií, ako stavajú v Rakúsku, sa mi nezdá celkom korektné. Politika nie je jednoduchá vec a vari aj preto predseda Bratislavského kraja Pavol Frešo (SDKÚ-DS) dodal: „Verím, že proces výberu koncesionára PPP bude transparentný a ministerstvo dopravy vyberie najefektívnejší projekt. Som presvedčený, že výsledkom férovej súťaže s jasne stanovenými kritériami budú výhodné podmienky pre SR a jej občanov." Vláda, ktorá návrh PPP projektu pre D4 a R7 minulý týždeň schválila, zvážila podľa neho všetky možné spôsoby financovania projektu a rozhodla sa pre ten, ktorý je v tejto chvíli najvýhodnejší. Frešo si myslí, že v najbližších rokoch v štátnom rozpočte na obchvat Bratislavy nebudú peniaze a štát sa nemôže spoliehať ani na eurofondy.

Úsek D4 bude kompletný až po dobudovaní aj jeho severnej časti mimo aktuálneho PPP projektu. Povedie z Rače cez Malé Karpaty (deväťkilometrový tunel Karpaty) na Záhorie. „Až keď bude D4 napojená na Rakúsko, bude systém funkčný. Tým sa totiž ťažká nákladná doprava presmeruje z vnútorného obchvatu mimo zastavané územia," dodal Frešo. Táto časť D4 by podľa neho mohla byť financovaná z Investičného plánu pre Európu.

„Práve tu vidím priestor na využitie finančných prostriedkov z tzv. Junckerovho fondu (podľa predsedu Európskej komisie), ktorým mnohí politici operujú. Treba si však uvedomiť, že dnes existuje len vo forme vízie,“ dodal Frešo. A my dodávame – žiaľ. Na rokovaniach v Bruseli chce vynaložiť maximálne úsilie, aby peniaze z tohto zdroja boli využité aj na dobudovanie celého obchvatu Bratislavy a napojenia na Rakúsko.

Tunel Karpaty podľa ministerstva dopravy nie je projektovo pripravený na to, aby sa mohlo začať stavať. „Všetko sme pripravili najkomplexnejšie ako sa dalo. Súčasné riešenie počíta s diaľnicou D4 až po Raču, kým za vlády Ivety Radičovej sa rátalo iba s úsekom po diaľnicu D1,“ uviedol hovorca Ministerstva dopravy Martin Kóňa. Tunel Karpaty by mal stáť stovky miliónov eur a tie musí nájsť niektorá z budúcich vlád.

Starostovia obcí z okolia budúcej R7 na stretnutí s vedením ministerstva dopravy uvítali, že územné rozhodnutia sú už právoplatné. Majetkovo-právne vyrovnanie pokračuje na úsekoch, kde bolo identifikovaných 2 199 vlastníkov pozemkov. Ministerstvo dopravy očakáva, že obyvatelia obcí budú konštruktívni pri výkupe pozemkov, keďže je najmä v ich záujme, aby sa všetky technické procesy skončili čo najskôr a mohlo sa začať stavať. Štúdia realizovateľnosti podľa ministerstva jednoznačne dokázala, že stavať túto cestu je výhodné formou PPP. „Ak by nebolo možné využiť na výstavbu tejto cesty súkromné zdroje, odložila by sa jej výstavba po roku 2023 kvôli nedostatku zdrojov v štátnom rozpočte aj európskych fondoch," uviedol Martin Kóňa.

Most-Híd má záujem, aby výstavba D4 a R7 bola čo najlacnejšia a najefektívnejšia. „Je však predovšetkým na ministerstve, aby sa podarilo ušetriť čo najviac peňazí,“ uviedol poslanec za túto stranu Árpád Érsek. „Ďalších desať rokov Bratislava a južný región nemôže čakať. Potrebujeme cestu,“ povedala aj v mene iných starostka mestskej časti Bratislava Podunajské Biskupice Alžbeta Ožvaldová. Érsek navyše požiadal ministra dopravy Jána Počiatka o úpravu cesty I/63 medzi Rovinkou, Dunajskou Lužnou a Šamorínom tak, aby bola bezpečnejšia.

Hliadky dopravnej polície na 28.01.2015

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.