Zobraziť galériu

Miestami mokro, miestami vidieť ľad
Zdroj: jh

Anglicky hovoriace krajiny nemajú na asfalte poľadovicu, ale black ice. Jedno alebo druhé, šmýka sa to rovnako.

Dnes bola a ešte stále je na cestách, chodníkoch ale i na iných spevnených povrchoch veľká "zábava". Kto si ešte nezlomil končatinu, alebo panvu, stále to za zábavu môže považovať. Rovnako tak ten, ktorý sa ešte z asfaltu nezošmýkal do jarku a netrafil pri tom niečo...

Základná rada na poľadovicu je: nejazdite ak je to možné. Počuť a čítať sa to dá pri každej zime, pri každej poľadovici, no tiež pri snežení, silnom vetre... Nie každý môže mať home office a nie každý môže svoje povinnosti odložiť na ďalší deň. Pre tých z nás, ktorí sa musia vydať na cestu aj skoro ráno potom platí: jazdite opatrne. To je tiež pomerne prázdny výraz. Jazdiť opatrne treba vždy. Každý má ale mieru opatrnosti odlišnú. Niekto ju nemá zabudovanú vôbec.

Keď vyleziete na tie zľadovatené cesty a vidíte ako jazdia ostatní, poviete si, že tí alebo nemajú potuchu, že je na ceste ľad a nie je len mokrá, alebo sa za vodičov učili vo Fínsku a jazdenie bokom majú v krvi... A práve tu je nápomocný ten západniarsky výraz čierny ľad.

Ako zistiť, že na ceste je ľad?

Poviete si, veď sa pozriem, no nie? A vidím. Aj dnes ráno však bola na cestách jemná vrstva ľadu, ktorú nemusí byť vidieť. Predpokladať, že keď cesta, či chodník na sídlisku je akoby obliaty ľadom, bude šmykľavá aj hlavná cesta nie je zlý nápad, no obvykle sa vyjazdené hlavné ťahy šmýkajú menej.

Problémom mrznúceho dažďa je, že ľad na asfaltovej ceste nemusí byť vidno. Pozrite si fotky v galérii z dnešného rána. Na niektorých miestach sa dá vytušiť, že je tam ľad, no inde vyzerá cesta len mokro. Že to nie je "mokro" ale ľad, zistíte v momente, keď potrebujete núdzovo brzdiť, alebo v zákrute. Vtedy je však už neskoro.

Odhaliť takýto skrytý záškodnícky ľad na ceste je celkom ľahké. Prvým krokom je pohľad na ukazovateľ vonkajšej teploty. Moderné autá vystríhajú pred teplotami, ktoré klesnú pod 4° Celzia. Aj keď vonkajší vzduch nie je pod bodom mrazu, na tmavších miestach už môže vozovka namŕzať a môže sa šmýkať. Druhým je zistenie, či prší/pršalo. Ak je krátko po daždi a teplota je okolo nuly, riziko poľadovice je veľké. Najjasnejším príkladom je to, že ste ráno museli ľad škriabať z auta. Možno sa smejete, ale nie každý má čas a pozornosť na to skúmať ráno detaily. Škrabkaním vrstvy ľadu z okien odhalí riziko poľadovice väčšina z nás, no prvé dva kroky tu boli pre tých, ktorí na cesty vyliezajú z vyhriatej garáže a cestou do nej idú "suchou nohou." Áno, občas sa oplatí pozrieť von oknom...

Ako jazdiť pri hroziacej poľadovici?

Keď už ste vonku z garáže a vyzerá to podozrivo, veľa vám povie, čo auto robí pri akcelerácii. Pri zľadovatenom povrchu je i celkom bežná mierna akcelerácia z miesta sprevádzaná blikaním kontroliek na prístrojovom paneli a aj počuteľným šmýkaním kolies. Na starších autách bez ESP, ESC, či ABS sa celé auto nervózne vrtí aj pri slabšom stlačení plynu. Iné to je pri autách s pohonom 4x4, tie si s ľadom poradia lepšie, no ani najlepšie 4x4, ani skvelé zimné gumy nie sú zázračným liekom.

Ďalší bod prípravy je: skúsiť na voľnom rovnom úseku brzdy. Pochopiteľne s volantom rovno a pochopiteľne v nízkej rýchlosti - 20-30 km/h. Netreba naplno a netreba do úplného zastavenia, no je dobré vedieť, či mi pod nohou pracuje ABS, alebo auto brzdí bez problémov (prácu ABS odhalíte jednak kontrolkou na prístrojovej doske, jednak drnčaním bŕzd - brzdy brzdia prerušovane.

Staré autá bez ABS musia tento testík skúšať v naozaj nízkych rýchlostiach - ideálne krokom. No a ich vodiči nesmú zabudnúť, že v prípade poľadovice nepomôže dupnúť po brzde a spriečiť volant a kolesá. "Bubnovanie" po brzdovom pedáli v prípade šmyku - teda prerušované brzdenie v šmyku - a svojim spôsobom simulácia práce ABS, môže výrazne skrátiť brzdnú dráhu v takýchto podmienkach.

Pre tých z nás, ktorí už máme autá s vekom nižším ako cca 20 rokov je ABS bežnou súčasťou života. Vyskúšať, či brzdy brzdia na tom konkrétnom podozrivom úseku môže byť dobrou voľbou - ak si chcete byť naozaj istí. Nemôžete to ale robiť, ak máte za sebou či okolo seba iných účastníkov cestnej premávky. Skúška bŕzd v nízkych rýchlostiach v bezpečných podmienkach vám môže povedať nielen to, že cesta sa šmýka, ale tým skúsenejším aj to, koľko si môžu dovoliť v nadchádzajúcich zákrutách a aj o koľko treba spomaliť, aby mali čas a priestor vyhnúť sa nebezpečenstvu v prípade núdzovej situácie (obvykle ale platí, že tam, kde na mokre prechádzam zákrutou poľahky 80-90 - menej ostrá zákruta, pri hroziacej poľadovici môžem ísť ledva 60 a aj to môže byť veľa...)

Netreba zabúdať, že nie každá samospráva a správca ciest si svoju prácu robí v takomto nečase poriadne. Môžete byť najprv na posolenom roztopenom úseku, no za dedinou sa môže mokrý povrch rýchlo zmeniť na ľad... To isté platí aj o slniečku. Niekde svieti viac, inde je stále ľad.

Aj bez overenia brzdného účinku sa dá ísť. Ak sa toho bojíte, o to lepšie. Obavy vám vo všeobecnosti môžu zachrániť auto i život. Základným pravidlom je znížiť rýchlosť. Na rovných úsekoch sa dá ísť relatívne normálnymi rýchlosťami, no pred zákrutami si treba dať dosť času na spomalenie. Ideálne je brzdenie motorom - brzdenie bez použitia bŕzd so zaradeným prevodovým stupňom. Modernejšie autá ale veľa vnútorného trenia neposkytujú a takéto brzdenie už veľmi rýchlosť nezníži. Najmä pri autách s automatickými prevodovkami s tzv. plachtiacim režimom, ktoré pri uvoľnení tlaku na plynový pedál vyradia a vy idete na "neutrále".

Brzdiť treba veľmi jemne. Akoby ste v aute mali otvorené poháre s mliekom, ak ich vylejete, bude zle a všetko bude treba tepovať. Skrátka jemne. Čím je nadchádzajúca zákruta ostrejšia, tým do nej treba vchádzať pomalšie. Všeobecne tiež platí, že čím jemnejšie pohyby s volantom, tým istejšia a bezpečnejšia jazda. Zalomiť volant, to spôsobí na ľade akurát šmyk, z ktorého je pre väčšinu vodičov ťažké sa dostať. Ak máte do zákruty výhľad a v protismere nikto nie je, dá sa vojsť do zákruty s trochou nadchádzania. Ak nie, pomôže aj to, aby ste využívali celú šírku svojho pruhu a prechádzali zákrutu s čo najmenším pohybom volantom.

Čo robiť, keď dostanem šmyk?

Pravdepodobne sa pripraviť na náraz. Šmyk znamená, že ste stratili kontrolu nad vozidlom a vozidlo pokračuje v určitom smere bez ohľadu na impulzy od volantu. Ak by ste jazdili opatrne a overili si situáciu, nezvládnuteľný šmyk vám nehrozí. No keď taká situácia predsa nastane, plná brzda a zalomený volant - teda volant vytočený v žiadanom smere, sú presný opak toho, čo máte urobiť. V okamihu šmyku treba volant čo najviac vyrovnať. V závislosti od auta a situácie môže pomôcť kontra (otočenie volantu do opačného smeru a namiesto brzdy plyn), no všeobecne platí, že volant treba mať čo najrovnejšie a brzdiť treba čo najjemnejšie. Keď už je totiž veľmi zle, je nepravdepodobné, že bude náhle lepšie. Pravdepodobnejšie je, že situácia skončí nehodou, no takto môžete zmierniť jej následky. 

Pomôcť môže prerušované brzdenie, pomôcť môže krajnica s povrchom s vyššou zrnitosťou, no pokojne aj tráva. Neraz sa mi stalo, že v okamihu šmyku smerom von z cesty po krajnici pomohlo čo najvýraznejšie vyrovnanie volantu, pustenie bŕzd, zájdenie dvomi kolesami na krajnicu a pridanie plynu. Všetky tieto nápady a názory však nemusia pomôcť, v tomto prípade pomáha takmer výhradne prevencia. Na ľade sa totiž jazdiť dá a celkom ľahko i bezpečne. Zimné pneumatiky, auto v dobrom technickom stave a hlava rozumná za volantom.

Keď si zapamätáte vyššie uvedené - dobré obutie, dobrý technický stav vozidla, overenie situácie, predvídanie, spomalenie jazdy aj na rovinke, opatrné brzdenie pred zákrutami, jemnejšie uhly v zákrutách, menšia práca s volantom, pozvoľné spomaľovanie, poľadovica vám pri jazdení autom nebude robiť problémy. No a na to, čo sa bude diať potom je úplne najlepším liekom ten, ktorý sa podáva predtým... A síce: overenie svojich reakcií a možností auta v bezpečnom kontrolovanom prostredí na polygóne v škole šmyku...