21.08.2017

TEST: Honda Civic 1,0 VTEC Turbo – dokáže nahradiť 1,8 i-VTEC?

Nová generácia modelu Civic bola najväčšou vývojovou akciou automobilky Honda. Nové je všetko.

Desiata generácia modelu Civic nie je žiadnou evolúciou, tak ako to vidíme pri väčšine značiek. Je revolúciou. Nielen v oblasti dizajnu a ponuky vnútorného priestoru, no najmä a predovšetkým tam, kde to na prvý pohľad nevidieť.

Bez akýchkoľvek zábran priznávam, že i keď mi dizajn vozidla od začiatku prišiel zaujímavý, nevedel som sa s ním stotožniť. Pozitíva boli zrejmé, no negatíva prameniace z príliš veľkej odlišnosti taktiež. Stále nemôžem povedať, že by auto bolo esteticky dokonalé, čisté a že by jeho dizajn nebol príliš snaživý, príliš priamočiary. Objektívne píšem, že vzhľad auta nevyhovie každému a je to úplne pochopiteľné. Vzhľad auta je ako moderné umenie, niekoho nadchne, niekto ho zas vôbec nepochopí, iný ho rovno odsúdi. V konečnom dôsledku je to ale pozitívne, pretože z jeho dizajnu bude ťažiť zákazník, ktorý v sebe nájde dostatok odvahy na to, aby po ne-nemecky a ne-konvenčne pôsobiacom aute siahol. Honda so svojimi ostrými muskulatívnymi krivkami prichádza práve v čase, keď ešte aj francúzske značky vyzerajú nemecky. Netrúfam si povedať, či bude auto úspešné, ale nevyhnutne musím napísať, že toto vozidlo je dokonalou alternatívou ku všetkým ulízaným vyhladeným tuctovým autám. Nie je alternatívou, pri ktorej treba niečo obetovať, práve naopak, výberom tohto vozidla môžete len získať.

Pretože napriek tomu, že akési definované pravidlá estetiky dizajnu a najmä nudná európska predstava o „vhodnom“ dizajne je v nepriamom konflikte so vzhľadom auta a že auto je „prehnané“, zároveň je prehnané dobrým spôsobom, rafinovane a japonsky presne.

Pomôžem si vyjadrením môjho 80+ ročného suseda: „Čo to máš za fáro?“ spýtal sa ma, keď som vystúpil pred panelákom z tohto vozidla. Podobne obdivne reagoval aj ďalší o 50 rokov mladší sused.

Lebo bez ohľadu na to, či nás intelektuálne konvencie (predsudky) nútia premýšľať nad „prehnanosťou“ vzhľadu auta, Civic dokáže ľahko ohúriť a vzbudzuje obdiv všade kam s ním prídem. Pripúšťam, že na to, aby sa vám takýto obdiv páčil, musíte mať v sebe kus exibicionistu, ale takú mieru exibicionizmu má v sebe každý jeden človek ochotný vynaložiť vlastné prostriedky na nový moderný automobil.

Obdiv automobilu od svojho okolia totiž priamo zvyšuje dobrý pocit z investície, a to podstatne zlepšuje spolužitie s automobilom. 

Susedia sa nestačili čudovať, keď som im prezradil kubatúru vozidla. Ich obavy (aspoň na mieste a aspoň mladšieho) roztopilo označenie VTEC Turbo. Iste, jednoznačne lepšie znie 1,5 VTEC Turbo a najlepšie 2,0 VTEC Turbo, ale trojica motorov nemá spoločné iba mená, ale najmä technológie.

Poďme sa trošku zabaviť prepočtami litrových výkonov. V poslednom čase ma to baví viac ako prepočítavať rodinný rozpočet... Začnime pri násobení číslom 2. Ak výkon motora 1,0 VTEC Turbo vynásobíme 2x, z dvojlitrového objemu budeme mať 258 koní. Málo? Veľa? No tak akurát. Veď dnes už z dvoch litrov dokáže toľkoto vytlačiť hocikto. Najnovšie napríklad Hyundai (275 k). Skúsme násobiť 3x. Z toho bude 390 koní z objemu 3 litre. Pokojná verzia radového šesťvalca od BMW má 340 k. Biturbo 430... Giulia má 510... Pre porovnanie urobme podobné aj s motorom 2,0 VTEC Turbo. Násobenie dvojkou nás dostane na 640 koní. Zo štyroch litrov má motor Type R 640 koní, menšie 1,0 Turbo 520 koní. Kam týmito krčmovými srandami smerujem? No kam asi: keď trojica VTEC Turbo motorov využíva tú istú techniku, ktorý motor musí čeliť väčším tlakom? No celkom pochopiteľne ten v Type R. Lenže ten motor nie je úplne iný, nekope technologicky o tri ligy vyššie. Má úpravy a odlišnosti, no presne také aké potrebuje, aby daným podmienkam a výkonom dokázal vzdorovať tak dlho ako to Honda potrebuje. Honda prichádza s preplňovaním a priamym vstrekovaním do „mainstreamu“ dávno potom, čo tak urobili iní. Ľudovo povedané: Honda spokojne vyvíjala svoje VTEC technológie, a keď prišiel na psa mráz a emisné normy sa sprísnili, prešli do oblasti, ktoré neboli nové ani po stránke vývoja automobilového priemyslu, ani po stránke vývoja Hondy. Skôr než začala značka vyrábať menšie motory VTEC Turbo, prišiel úplne prvý turbomotor spájajúci VTEC s Turbom – áno, ten motor, ktorý priniesol Type R v deviatej generácii Civica. Ten motor, ktorý spoľahlivosťou prekvapuje aj fanúšikov značky a ten motor, ktorý v desiatej generácii prešiel len drobnými úpravami pre mierne zvýšenie výkonu (nie, nebol to prvý turbomotor Hondy).

Týmto filozoficko-matematicko-krčmovým introm smerujem k jedinému. Že mňa ten motor presvedčil. Pretože 1,0 VTEC Turbo v kombinácii s novou prevodovkou a novým autom vyhlasujem za najlepší turbo trojvalec do objemu 1,2 litra aký som kedy testoval. Áno, pôsobí na mňa dokonca lepšie ako priekopník – Ecoboost. Má lepší zvuk, vyššiu dynamiku, lepšiu spotrebu pri zachovaní dynamiky a vyššiu mieru zábavy. Ak sa aj vy dokážete netrápiť tým, čo neviete zmeniť, čítajte ďalej. 

Na začiatku testu som bol skeptický najmä preto, lebo na motor 1,8 i-VTEC nedám dopustiť. Jeden z posledných atmosférických motorov bol dokonalý. Odpoveď na otázku, či dokáže 1,0 VTEC Turbo nahradiť 1,8 i-VTEC je za mňa: jednoznačné a hlasné NIE. Ale trojvajec sa mi páči tiež.

Neuberá nič z dynamických jazdných vlastností automobilu. Áno, 1,5 Turbo je k novému Civicu lepší, ale tiež podstatne drahší a Civic ho vyslovene nepotrebuje. Aj keď to môže objem a počet valcov napovedať, jednoliter nie je „sociálka“ a rozhodne to nie je motor vyrobený iba pre marketingovú hlášku: cena už od... Je to plnohodnotný agregát, ktorý spĺňa všetky požiadavky na dynamiku i spotrebu. Lebo aj keď mal v prvé dni testu spotrebu okolo 7,6 litra (mesto), kilometre znížili priemer na 6,7 a išiel by aj nižšie, pritom bez zmeny jazdného štýlu. Druhá vec je, že rovnaké kilometre zvládol pokojným tempom 1,5 VTEC Turbo o pol litra lacnejšie, respektíve za rovnakú cenu. 

Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládne jednoliter tesne nad desať sekúnd. To nie je zlé ale o ničom to nehovorí. Namerané pružné zrýchlenie ale áno. Z 80 na 120 km/h so zaťažením cca 160 kilogramov (vodič + spolujazdec) zrýchli za 10 sekúnd na 4. prevodovom stupni.

Aj keď motor využíva kompaktné a „točivé“ turbodúchadlo, motor má malú turbodieru. Necelú sekundu trvá, kým sa turbo natlakuje a pošle do valcov viac vzduchu. Za tú sekundu auto ale zrýchľuje. Nestojí ako diesel, či mikromotory konkurentov, ktoré bez turba ani nedýchajú. Zrýchľuje, no iba za pomoci inteligentného časovania ventilov a (malého) objemu. Nástup turba neodtrhne krk, ale vnímavý vodič ho rozozná a s ľahkosťou sa mu prispôsobí. Motor sa do veľkej miery snaží nestratiť chuť do otáčok, no neuprie, že jeho najväčšia sila je v stredných otáčkach. Na pokojné jazdenie stačí jazdiť okolo 2000 až 2500 ot/min. Tam je motor spokojný, a síce dokáže žiť aj nižšie, tu je odozva lepšia. Nad 2500 už ožíva, no až pri 3500 ukáže čo dokáže. Platí, že je nadmieru dobre zohratý s manuálnou prevodovkou a to je jeden z dôvodov, prečo mám z neho lepší pocit ako z konkurentov. Prvé prevody sú krátke (dvojka mohla byť ešte o trošku kratšia), päťka je už dlhšia a šestka vystačí aj na nemeckú diaľnicu. Pri rýchlosti 160 km/h má motor 3500 ot/min. 140 km/h je na cca 3300 ot/min. Pritom stlačíte plynový pedál na podlahu bez podradenia a on spokojne zrýchľuje aj hore kopcom.

Najviac ma ale prekvapila spotreba. V meste stojí dynamika 7,6 ako som spomínal vyššie. Lenže na diaľnici pri 130 km/h je to aj vďaka výbornej hmotnosti (1,3 t) aj vďaka výbornému koeficientu odporu vzduchu a aj vďaka minimálnemu vnútornému treniu motora (a ďalším x faktorom) 6,5. 140 km/h za 7 l/100 km. Motor preukazuje výrazne menšiu závislosť od podmienok pri jazde než som čakal. Môže za to i veľmi slušný krútiaci moment 200 Nm dostupný už od 1800 ot/min. Maximálny výkon 95 kW pri 5500 pritom nie je „tupý“ ale jeho nárast cítiť a vrchol tiež. Motor je točivý a za vrcholom sa rýchlo dostanete na obmedzovač pri 6500 ot/min, elektronika ale brzdí okolo 6000 ot/min.

Podvozok je dokonalý, absolútne

S Civicom 1,5 Turbo som odjazdil naozaj málo kilometrov a navyše celkom pokojným tempom. Mrzí ma to dnes viac než predtým. Lebo Civic tu naozaj nie je na to, aby ste jazdili nudne. Väčšinu času vás síce dopravná situácia a ďalšie okolnosti prinútia, no vždy keď je to možné, treba šliapnuť na plyn. Najmä v zákrutách.

Milujem kruháče

Vždy som mal rád kruhové objazdy – s rýchlymi autami. Ale so Civicom sú ešte zábavnejšie, pritom bez nejakého navyšovania rýchlosti. Spojenie s autom je v tejto triede a cenovej kategórii nevídané. Reakcia na otočenie volantu, vykonávanie prudkých manévrov, to všetko zažívam v rádovo násobne drahších autách. Ani to nejde slovami opísať. Auto sa do ostrej zákruty (aj so zlým sklonom) nahne až s pocitom, že má niekde v strede tajný kĺb, alebo natáčanie zadných kolies. Lenže potom sa neutrhne ako väčšina mäkších áut, no práve naopak udrží sa pevne zákruty a urobí taký oblúk ako so samosvorným diferenciálom. Hneď ale môžete ísť do kontry a do opačnej zákruty, auto to urobí presne a okamžite bez vrtenia, či odporu. Zasa si kľakne a udrží sa pevne maxima pri ktorom ešte kolesá majú šancu prenášať krútiaci moment a držať sa cesty. A keď už to nejde, kolesá sa rozpískajú a auto jemnučkým nedotáčavým šmykom pokračuje v manévri. Aj v šmyku (všetkými kolesami) má stále tendenciu zabočiť a ísť správnym smerom. Neutrhne sa ako rozbesnený kôň. Stále pracuje. Hovorím vám, Civic Type R bude tak dobrý, že... až.

Za to do veľkej miery môže vynikajúco nastavený stabilizačný systém, konkrétne funkcia AHA – Agile Handling Assist. Systém vyvinutý špeciálne pre európsky trh, pre naše cesty a náš jazdný štýl. Stabilizačný systém reaguje neuveriteľne jemne, presne a cielene, vodič naozaj necíti nič, až keď sa posunie za hranicu fyziky, vtedy ho systém bezpečne vráti kam musí. Skrátka nemusíte prepínať režimy ESC, aby ste zvýšili dynamiku, auto vás pustí do kontrolovaného šmyku. Na bežných cestách som ani necítil potrebu prepnúť tlmiče do dynamického režimu. Užíval som si mäkkosť a pritom presnosť podvozku. Nie je to želatína, o povrchu máte dosť informácií a väčšie nerovnosti cítite, ale s predchádzajúcou generáciou to nejde ani porovnať. Obzvlášť ak zarátam ticho na palube. Nerušia ani odvaľujúce sa kolesá, ani okolitý hluk a ani zvuk motora. Ale stále pritom počujete čo sa naokolo deje, iba vás to neruší, nie je to nepríjemné. Súčasníci v segmente idú ešte ďalej a robia úplné ticho. Mne to ale nevyhovuje, chcem vedieť čo sa deje a Civic zvolil kompromisnú cestu.

K poskytnutému priestoru som sa už vyjadroval tu. Aj v tomto ohľade je Civic medzigeneračne podstatne lepší. Batožinový priestor hatchbacku bohato vystačí aj štvorčlennej rodine. 478 litrov je naozaj dosť. Posed za volantom je nižší, športovejší, opäť sa stará o zvýšenie športového pocitu. Vodiči s výškou nad 190 cm si ale musia premyslieť zakúpenie strešného okna. Jeho okraj budete mať nalepený na hlave. So strešným oknom navyše na strechu nemôžete dať truhlu, takže zbytočný luxus.

Verdikt

Nemám čo viac napísať, aj tak som písal až-až. Podstata je nasledovná: 1,0 Turbo vás môže iba pozitívne prekvapiť. Motor k autu pasuje a vôbec sa ho netreba báť. Je to moderný agregát, ktorý na prekvapenie hejterov nezaspal dobu a využíva najmodernejšie technológie a materiály na to, aby aj z malého objemu vyťažil všetko bez obáv o spoľahlivosť. Motor je z môjho pohľadu to najlepšie medzi najmenšími a športovejší pocit z takého krpca som ešte nemal. Približuje sa mu azda len Fiesta predchádzajúcej generácie vo verzii Red s obdobným výkonom ale v menšom aute.

Podvozok je najsilnejšou stránkou auta. Lepší za túto cenu a v tomto segmente nezískate. Silných stránok má ale nový Civic veľa. Jednou z nich sú aj výborne svietiace LED svetlá. Ďalej priestranný interiér, batožinový priestor, posed za volantom ale tiež očarujúci a pozornosť lákajúci dizajn. Keď sa vám nepáči, nemusíte, ale keď ste tak ako ja na vážkach a nie ste si istí. Choďte do toho, budete spokojní. Nekazil by som auto automatom, manuál je lepší, a síce nie je tak športový ako v deviatej generácii, dokáže vyhovieť väčšiemu spektru zákazníkov (športová tvrdosť nie je naozaj pre všetkých). Priznávam, auto sa mi páči. Trvalo mi dlho, kým som mu prišiel na chuť, ale myslím, že pri dobrých veciach to tak obvykle je. Dnes som fanúšik tohto auta a neviem sa dočkať nového Civicu Type R.

Nemám o čom uvažovať, môj subjektívny postoj je taký, že charakternejšie, výnimočnejšie auto so silou vo všetkých hodnotených parametroch v segmente C nenájdem. Mám zopár výhrad ale to sú drobnosti. Pre Civic 1,5 Turbo s manuálom žiadam reparát, lebo keď viem ako športovo jazdí s menším motorom, musím športovú jazdu vyskúšať aj s väčším. Civic 1,0 VTEC Turbo má odo mňa 8,5 z 10 bodov.

 

 

Technické údaje

Model: Honda Civic 1,0 VTEC Turbo
Počet valcov:

3/12 DOHC i-VTEC

Zdvihový objem motora (cm3): 988
Prevodovka: 6-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.): 95/5500
Krútiaci moment (Nm/ot.): 200/2250
Maximálna rýchlosť (km/h): 203
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 10,4
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 6,1/4,1/4,8
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4518/1799/1428
Rázvor náprav (mm): 2697
Objem batožinového priestoru (l): 420-478
Objem palivovej nádrže (l): 46
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1300
   
Základná cenníková cena modelu: od 16 990 €
Základná cena verzie s výbavou Executive: 23 490 €
Ján Hargaš

Komentáre k článku


© Copyright 2017 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.