Zobraziť galériu

Opel Zafira 2,0 CDTI 125 kW
Zdroj: Ján Hargaš

Zafira Tourer s novým najvýkonnejším naftovým motorom si doslova pýta veľké porcie kilometrov.

Práve preto som sa ju rozhodol zobrať na neskorý septembrový výlet do Chorvátska. Nabalil som rodinku a ponúkol jej zážitok z jesenného pobytu pri mori. Zafira Tourer sa nielen na diaľniciach ukázala ako výborný spoločník.

Opel chcel kedysi pred štyrmi rokmi zaútočiť modelom Zafira Tourer na nemeckého konkurenta s označením S-Max. Cieľom bolo vytvoriť nielen väčšie vozidlo, no tiež športovejšie a modernejšie ako bola pôvodná Zafira. Tá ešte do roku 2014 zostala väčšiemu Tourerovi po ruke ako lacnejšia a skromnejšie vybavená alternatíva.

Dnes je však Zafira Tourer jedinou Zafirou k dispozícii. I keď je jediná, ponúka množstvo verzií, motorizácií a výbav tak, aby dokázala zaujať aj tých, ktorí si pôvodne brúsili zuby na staršiu Zafiru. Aby staršiu Zafiru Opel dokázal aspoň čiastočne nahradiť, potlačil cenu veľkého Tourera nízko, a to až k hranici 15-tisíc eur. Pravda, Zafira nami testovaná má od spomínanej hranice ďaleko, no Tourer s najvýkonnejším naftovým motorom sa ani nesnaží byť lacný. I keď si ho dokážete slušne zariadiť za 25 tisíc. Skôr než lacný je totiž bez kompromisov a to najmä v motorovom priestore. Nový naftový agregát je nielenže mimoriadne silný, ale aj tichý, úsporný a vďaka AdBlue aj zelenší.

Nový motor, nová Zafira?

Zafiru súčasnej generácie sme už v teste mali. Podkapotou jej pracoval tiež nový naftový agregát avšak s objemom 1,6 litra a s max. výkonom 100 kW (136 k) a s max. krútiacim momentom 320 Nm. Zatiaľ čo najvýkonnejšia verzia menšieho motora je pre Zafiru Tourer akurátny motor s dostatkom všetkého, najvýkonnejší dvojliter robí z Tourera rodinnú lokomotívu. Tak ako pri lokomotíve nejde ani tak o okamžité zrýchlenie zo stoja, ako skôr o veľkú výkonnostnú rezervu pripravenú kedykoľvek roztlačiť auto na rýchlosti pri ktorých treba slovenskú diaľnicu vymeniť za nemeckú.

Podkapotou bledúčko modrej Zafiry Tourer driemal whisper/šepkajúci diesel s maximálnym výkonom 125 kW (170 k) pri 3750 ot/min a s maximálnym krútiacim momentom až 400 Nm pri 1750 až 2500 ot/min. Nový motor sme už opakovane vyskúšali v Insignii. Raz na prezentácii v Írsku a následne v redakčnom teste. Tentoraz sa dostal do Insignie a s veľkým MPV urobil poriadny kus práce.

Darmo s výkonnejším srdcom je aj staršie a ťažšie auto úplne iná káva.

Motor je zvonka počuť ako typický naftový agregát so vstrekovaním Common Rail. Zvnútra je ale mimoriadne dobre utlmený a rozdiel v hlučnosti ide na vrub nielen tlmiacim materiálom ale aj správaniu sa motora pri záťaži. Ani rýchlosti okolo 150 km/h neznamenajú výrazný nárast hlučnosti motora.

Ako som už naznačil vyššie najväčšou devízou tejto motorizácie je pružné zrýchlenie. I zrýchlenie zo stoja má svoje čaro a vie zatlačiť do sedadla, motor je nachystaný aj na svižnú jazdu v serpentínach.

Jeho dynamika a blesková odozva lákajú k dynamickej avšak plynulej jazde. Netreba zabúdať, že ide o veľké MPV a najmä naftový motor. Žiadne športové extrémy sa nekonajú, ale jazdenie po takej Jadranskej magistrále a iných chorvátskych kľukatých (a kvalitných) cestičkách spôsobujú vodičovi radosť. O to väčšiu, ak sa mu podarí rodinku vyložiť a vyraziť na cestu osve.

Silnou stránkou auta je i spotreba. Tá priemerná sa počas celého testu a celkovo 1816 km nedostala nad 5,3 litra na 100 km. Pritom väčšina z najazdených kilometrov – cca 1400 km bolo odjazdených na diaľnici. Výber trasy bol štandardný – cez Rakúsko a Slovinsko až po Zadar s výnimkou krátkeho úseku v Slovinsku stále na diaľnici.  Priemerná rýchlosť zahŕňajúc spomínaný úsek i spomalenia pri oprave ciest (i v okolí Viedne) so zastavením pri mýtnych bránach neklesla pod 125 km/h. Cestou tam som pritom väčšinu jazdy držal rýchlosť medzi 140 až 145 km/h tachometrovo. Cestou naspäť a snahe urobiť dovolenku iba na dve nádrže som „spomalil“ na 130 až 135 km/h podľa tachometra. Úmysel netankovať viac ako 2x sa podaril bez problémov, pritom som neriskoval, že by v 58 litrovej nádrži zostalo palivo doslova iba na dne. Celkovo tak vychádza priemerná spotreba na nádrž na základe natankovaného 6,0 litra s odchýlkou približne dva decilitre.

Pri spomínanej diaľničnej rýchlosti pritom palubný počítač miestami ukazoval spotrebu aj 8 litrov nafty na 100 km, samozrejme v závislosti od profilu diaľnice. Pri tachometrovej rýchlosti oscilujúcej medzi 140 145 km/h spotreba v priemere iba jemne prekračuje hranicu 7 litrov. Spomalenie na 130 až 135 km/h znamená zníženie priemeru na približne 6,5 litra.

Z uvedeného vyplýva, že spotreba na zvyšných 400 kilometroch nebola výrazne nižšia ako na diaľnici. Pritom za relatívne horší priemer mimo diaľnice nemožno viniť ani mestské jazdenie. To sa pod priemer podpísalo iba minimálne. Celkovo som v preplnenom mestskom prostredí strávil iba menej než 10 km. Dôvod, že priemerná spotreba mimo mesta nešla až pod 5 litrov je spomínané dynamickejšie jazdenie. Zafira Tourer pritom s daným motorom vie vďaka úspornej jazde pýtať aj 4,5 litra na 100 km (odskúšané na cca 100 km). Ani v takom prípade netreba motor podtáčať. Jazdenie s otáčkami pod 1400 ot/min by umožnilo spotrebu ešte znížiť, ale komu by to prospelo?

Motor sa vtedy trápi, a to bez ohľadu na zaplnenie auta. Výnimkou sú prvé tri prevodové stupne, ktoré sú kratšie a umožňujú motoru bezproblémovo pracovať a hýbať autom aj tesne nad voľnobehom. Od štvorky vyššie však ide o dlhšie prevody. Radiť šestku nemá zmysel skôr než pri 85-90 km/h. Osobne som šiesty prevodový stupeň radil výhradne na diaľniciach. Päťka je pre mierne vyššiu dynamiku medzimesto ideálna, väčšie stúpanie, či potrebu predbiehania na krátkom úseku vyrieši podradenie na 4-ku.

Keď už som pri zaplnení. Veľkou výhodou takto silného motora s vysokým krútiacim momentom je práve odolnosť voči kilogramom navyše. Snaha usporiť prostredníctvom najlacnejšieho benzínového motora s objemom 1,4 litra bude vhodná iba do prvej dovolenky a jazdy so zaplneným autom. Darmo, väčšina zákazníkov to vie a siaha najmä po naftových motorizáciách. Kompromisom medzi adekvátnou silou, spotrebou a chuťou jazdiť s jednoduchším motorom je dozaista benzínový agregát s objemom 1,6 litra. S manuálnou prevodovkou môže byť zaujímavý.

Osobne automatickú prevodovku do Zafiry neodporúčam. Nepatrí k najrýchlejším a pomerne dosť zaťažuje motor, čo sa prejavuje aj na tabuľkových spotrebách verzií s automatom a tiež to vidieť na údajoch emisií, ktoré sú pri automatoch výrazne vyššie.

Šeststupňovému manuálu pritom nie je čo vytknúť. Zvyknúť si na jeho ovládanie ide rýchlo, prevody majú krátke dráhy, prevodovka je presná, radenie je takmer nepočuteľné a páka do polôh pekne a jednoznačne zapadá. Prevodovka uprednostňuje svižné radenie pred športovo prudkým. V prípade chuti „vraziť“ páku na miesto nemusíte prevod zaradiť vôbec. Ku charakteru Zafiry to pasuje aj pri svižnejšom jazdení, k takej Astre OPC to ale príliš nepasuje.

Zafira Tourer je prekvapivo dobre nastavené auto. Podvozok je veľmi dobre nastavený, tlmenie jemných nerovností prebieha výborne, ani väčšie neznamenajú tvrdé zaobchádzanie s posádkou. Zároveň je jazda istá, Zafira sa krásne drží vytýčenej stopy a ani priečne nerovnosti ju nevyhodia z rytmu. Viacprvková náprava vzadu spolu s MacPhersonom vpredu je zárukou výborných jazdných vlastností. Z komfortu neuberajú ani väčšie 17 palcové kolesá.

Inak všetko ako predtým

Zafira Tourer sľubuje veľké množstvo odkladacích priestorov, veľký kufor – 710 litrov, a tiež praktické až 7 miestne sedenie s nastaviteľným druhým radom troch samostatných sedadiel.

Práve k tomuto mám výhrady. Nosenie tretieho radu sedadiel si dobre rozmyslite. Síce máte k dispozícii dve núdzové sedadlá, ak by náhodou, skutočnosť má viac negatív ako pozitív. Okrem toho, že si uberáte z batožinového priestoru, po vyklopení sedadiel už takmer žiaden batožinový priestor nemáte. Ďalším negatívom je fakt, že za praktickosť riešení platíte vysokou hmotnosťou a zložitou prácou so sedadlami. Pochopiť ako s nimi pracovať nie je také ťažké, manipulovať s nimi už áno. Napríklad využiť možnosť zrušenia stredného operadla v prospech lakťovej opierky mi ani nešla. Mechanizmus sa mi zdal poškodený a takpovediac zaseknutý. Navyše, za sedadlami v druhom rade vzniká v prípade sedemmiestnej verzie schod, ktorý nevyzerá dobre. Spolu s ďalšími špárami v okolí sklopených sedadiel tretieho radu sa doň môžu ukladať nečistoty. 

Samotný kufor očarí litrážou, no nie je až taký veľký ako by sa mohlo zdať. Jeho najväčšia výhoda tkvie pochopiteľne vo výške. Vďaka tomu môžete do kufra napratať veľa vecí, ktoré síce obmedzia výhľad vzad, no dostatočne veľké bočné spätné zrkadlá to spolu s cúvacou kamerou dokážu do istej miery vynahradiť. Nevýhodou je, že kufor nemá takmer žiadne cargo elementy, ktoré by umožnili ukotvenie menšieho nákladu, ale to platí pre veľkú väčšinu automobilov na trhu. Zopár háčikov a priečinky po bokoch leto nerobia...

Pozitívne hodnotím aj množstvo a rozmiestnenie odkladacích priečinkov v kabíne i rodinné riešenia. Napríklad zabudovaná sieťka pomôže deťom spať aj za slnečného dňa (cez tmavšie sklo síce neprechádzajú teplé slnečné lúče, ale svetlo stále áno). Miesta vo dverách je tiež dosť, rovnako potešia aj odkladacie plochy a priečinky v dosahu vodiča. V prípade kúpy by som uvažoval nad nastaviteľnou stredovou opierkou. Za veľa praktickosti máte tiež vŕzganie plastov a problematickejšiu manipuláciu.

Zafira Tourer je ideálna v päťmiestnom nastavení. Dozadu sa poľahky zmestia aj traja dospelí ľudia. V zadnej polohe majú za vysokým vodičom a spolujazdcom dostatok priestoru na nohy aj veľmi dlhý pasažieri. Vďaka možnosti zmeny sklonu operadiel môže byť sedenie veľmi pohodlné a vhodné na dlhé trasy aj pre tých s opotrebovanými chrbticami.

Z hľadiska ergonómie je na tom najlepšie sedenie vpredu, respektíve sedenie za volantom. Ideálnu polohu za ním si nájdu aj tí najnáročnejší (napr. ja) so špecifickými požiadavkami vzhľadom na boľavý chrbát. Aj vysoké postavy si môžu pri riadení položiť lakte na opierky a stráviť tak za volantom dlhé kilometre bez mrvenia sa a hľadania vhodnej pozície. Plusom je i radiaca páka ako súčasť stredového tunela. Je po ruke tak ako všetky potrebné ovládače.

Široká obruč volantu obšitá kožou je príjemná. Volant vyzerá dobre a multifunkčné ovládače je možné ľahko pochopiť a neskôr ovládať bez nutnosti vrhať na ne pohľad.

To isté platí aj o ovládaní staršieho infotainmentu, v ktorom absentuje dotykové ovládanie. Ľahko tak nahmatáte vhodný ovládač a nemusíte spúšťať oči z cesty. Síce daný systém trpí na pregombíkovanosť, tie dôležité sú rozmiestnené dobre a časom si na ne zvyknete.

Plusom v prípade Oplu je aj veľmi dobre fungujúca a nadpriemerne dobre informovaná navigácia. Zadávanie adresy je ľahké a aj informácie o POI sú na vysokej úrovni, najlepšie sú pochopiteľne západne od nás.

Veľmi dobre poslúžia aj bi-xenónové natáčacie svetlomety. Sú vysoko účinné, majú dosť sily aby prebili všetky situácie a v tme mimo mesta dávajú vodičovi potrebnú istotu.

Negatívne hodnotím bezpečnostných asistentov. Aj v prípade Zafiry sú tieto vymoženosti skôr upípanou otravnosťou (vrátane parkovacích senzorov). Kupovať ich možno iba na vlastnú zodpovednosť. Síce fungujú, ale nie až tak dobre ako by bolo treba a sú viac otravné než použiteľné. Skúsený vodič ich časom vypne, osobne by som o nich uvažoval iba v prípade, že by s autom jazdil aj niekto iný (manželka?). Otázka je, či sa viac neoplatí naučiť ju poriadne parkovať...

Zafira Tourer omladla

Zafira Tourer už má štyri roky a dozaista prišiel čas aj na jej facelift, avšak ešte aj dnes v tuhej konkurencii obstojí veľmi dobre. Je to športovo ladené MPV s veľmi dobrým podvozkom. Je nadpriemerne praktická, avšak za veľkú nastavitelnosť platíte daň v podobe horšej manipulácie. Ideálna Zafira Tourer má päť miest, kožený volant, navigáciu, automatickú klimatizáciu, bi-xenónové natáčacie svetlomety, 17 palcové disky a silnejší naftový motor (prípadne najsilnejšiu benzínovú verziu). Testovaný dvojliter akoby vdýchol ťažkej Zafire nový život. Odrazu Zafiru nevnímate ako ťažkú opachu. Viac si uvedomujete, že hmotnosť navyše znamená vyššiu bezpečnosť. Skôr než ťažkopádna pôsobí robustne, pevne a veľmi isto. Naftový dvojliter s výkonom 125 kW je výborný. Disponuje mohutným krútiacim momentom, ktorý je navyše vhodne rozložený, má široké spektrum využiteľných otáčok, motor je na naftový agregát veľmi tichý a najmä úsporný. Neplatí, že väčší motor si pýta viac paliva, viac paliva si pýtajú jeho schopnosti umožňujúce dynamické jazdenie. Zafira s týmto motorom dokáže tatovi do veľkej miery vynahradiť športovosť, ktorú stratil s príchodom detí a s odchodom svojho mladíckeho športovo ladeného auta s nedostatkom priestoru pre rodinku...

Zafira Tourer mi poskytla počas testu veľa argumentov na to, aby som ju zaradil medzi to najlepšie čo segment MPV ponúka. K dokonalosti jej niečo chýba a postupom času toho bude viac, avšak vďaka silnému motoru sa udrží v kondícii ešte dlho.