Zobraziť galériu

Ford Tourneo Courier 1,0 EcoBoost
Zdroj: Ján Hargaš

Keď je B-MAX málo priestranný a C-MAX drahý, Courrier je pre rodinu veľmi dobrý.

Nájsť si dobré auto za slušnú cenu dnes nie je vôbec jednoduché. Ak hľadáte čo najviac priestoru v praktickom a pohodlnom aute, Courrier vie poslúžiť.

MPV je segment, ktorý v ostatnom čase zažíva odliv zákazníkov. Spôsobujú to najmä módne crossovery ponúkajúce čoraz viac miesta a viac sedadiel. Rovnako sa obľube tešia kombíky a vyššie rodinné vany to majú ťažké.

Veľká časť značiek tak segment potichu opúšťa, alebo autá mení a prispôsobuje chúťkam väčšiny. To však nie je prípad Fordu, ktorý má v segmente rodinných MPV najväčšiu ponuku. Okrem osobných áut totiž ponúka aj osobné verzie úžitkových vozidiel. Ponuka osobákov začína B-MAXom, pokračuje C-MAXom, Grand C-MAXom a bude končiť novým S-MAXom a Galaxy. Pomedzi tieto modely sa ešte preplietajú ich akési úžitkové mutácie ako Tourneo Courrier, Connect a Custom. Na test sme si vypožičali najmenší model Tourneo Courrier, ktorý možno posadiť medzi B-MAX a C-MAX. V preklade je to B-MAX s batohom.

Keď na priestore naozaj záleží

Úžitková hodnota vozidiel súčasnosti sa vďaka dopytu po kombi verziách meria najmä veľkosťou kufra a odkladacími priestormi naprieč celou kabínou. Pre Ford však kufor a kastlíky nie sú dosť, dôležitá je nastaviteľnosť podľa aktuálnych potrieb. Rodina s dvoma až troma deťmi to cíti rovnako.

Ford priviedol nastaviteľnosť, prístupnosť a praktickosť nového Tournea takmer k dokonalosti, pritom myslel aj na pohodlie posádky.

Tourneo Courrier nie je tradičná osobná verzia úžitkáča/dodávky. Nie je to len o tom, že dozadu privaríme lavicu a namiesto plechov na karosérii použijeme aj nejaké sklo. Nie. Tourneo ponúka viac. Buďme však konkrétny.

Kufor

Základný objem kufra je 395 litrov. Pre hľadačov litrov a kubických decimetrov sa to môže zdať málo. V takom prípade si treba plató oddeľujúce spodnú a vrchnú časť kufra odložiť. Ale kam? Typický problém so zavadzajúcim plató v tomto prípade neplatí. Jednoducho ho vložíte do určeného priestoru za sedadlo a problém je vyriešený. Po takejto úprave máte v kufri odrazu 708 litrov – po strechu. Že v takom prípade nebudete nič vidieť? Budete, auto je tak vysoké, že vám vo väčšine prípadov poslúži aj spätné zrkadlo v kabíne a ak vzadu naozaj veziete skriňu, veľké vonkajšie spätné zrkadlá spolu s parkovacími senzormi zabezpečia, že závozníka nebudete potrebovať, to isté platí aj pri sledovaní premávky. Prinajmenšom rovnako dôležité ako počet litrov v kufri je prístupnosť k týmto litrom. Darmo budete mať v kufri papierových 500 litrov ak sa do toho ráta aj rezerva, priestor je plytký, nedostupný a ešte aj rozdelený na viac častí. Tu ide o pravidelný obdĺžnik s nakladacou hranou tak nízko až sa to zdá byť podozrivé.

Mimochodom, aj v ohľade rozdelenia batožinového priestoru si Courrier vie dať rady. Opäť poslúži plató, ktoré je možno nastaviť v dvoch polohách. Pritom je jeho nosnosť taká veľká, že naň môžete pokojne klásť ďalšie veci a nielen to.

Prebaľovanie na ceste v daždi, či za ostrého slnka na dovolenke? Žiaden problém, vzadu máte dáždnik a slnečník v jednom...

Prebaľovanie doma je jednoduché – pripravená je príslušná plocha a všetko je poruke. Lenže čo na ceste? Ako tušíte, opäť poslúži plató. So svojimi rozmermi a nosnosťou tam môžete naraz prebaľovať aj dvojčatá (teoreticky). Čo je tiež zaujímavé, počas tohto „aktu“ môže aj pršať. Obrovské zadné dvere pôsobia ako prirodzený dáždnik, prípadne slnečník. Aj tí najvyšší sa pod nimi dokážu takmer narovnať (čo pri prebaľovaní nehrozí). Piate dvere sú také veľké, že si pod nimi môžete rozložiť aj piknik, či gril a nebude na vás pršať (ak nefúka). No dobre, gril je už trošku moc, v interiéri by to bolo asi nejaký čas cítiť...

Využiteľnosť tu pochopiteľne nekončí. Zadné sedadlá možno sklopiť do roviny aj keď vznikne malý schod. Sedadlá je navyše možné zložiť a posunúť dopredu, pre viac miesta v batožinovom priestore.

Vďaka vysokému stropu tak získate poriadne decimetre a Tourneo tak ukáže svoj dodávkový charakter.

Pritom už základná veľkosť batožinového priestoru umožňuje naložiť kočík bez potreby rozkladať ho, také kúsky nedokáže len tak hocikto.

Zadné sedadlá

Zadné sedadlá ma prekvapili. Aj keď je B-MAX považovaný za najbližšieho „konkurenta“ vzadu má Courrier výrazne viac priestoru – tak ako v kufri. Dozadu si bez problémov sadnú traja pasažieri a všetci traja môžu mať gény basketbalistov. Nad hlavou budú mať ešte desiatky centimetrov. Ani vo výške pliec nebudú mať málo miesta. Ak vpredu sedia ďalší dlháni, s nohami to bude horšie, ale pomestia sa. Dôležité je, že dozadu sa zmestia aj tri autosedačky a sklon operadiel spolu s dĺžkou sedákov umožňujú zvládanie aj dlhých ciest.

Škoda je, že zadné sedadlá nie sú posadené o niečo vyššie. Predné sedadlá bránia vo výhľade, no tento deficit vynahradzuje celková vzdušnosť interiéru. Potešia štedré úložné priestory vo dverách auta. Pokojne sa tam zmestia jeden a pol litrové PET fľaše.

Veľkým plusom sú posuvné dvere, vďaka ktorým je vystupovanie a nastupovanie bez rizika, že pasažieri vzadu oškrú vedľa stojace autá. Oproti štandardným výhodám, ktoré poskytujú posuvné dvere v B-MAXe majú posuvné dvere v Courrierovi ešte jednu výhodu – sú ľahké, nezahŕňajú totiž v sebe B-stĺpik. Deti tak nebudú mať problém otvoriť ich, či zavrieť.

Možno ešte väčším plusom sú ponúkané poťahy – sú totiž z kvalitnej odolnej tkaniny, dokonca čiastočne odpudzujú vodu. Zašpiniť ich je tak omnoho ťažšie, rovnako je ťažšie mechanicky ich poškodiť. Sú veľmi jemno tkané s povrchom príjemným na dotyk.

Predné sedadlá

Prvý pocit po nasadnutí dopredu je, že ste akosi nízko. Keď som si nastavil sedenie podľa svojich potrieb, nad hlavou som mal ešte cca tridsať centimetrov voľného miesta. Aj napriek tomu, že máte veľké auto, cítite sa v ňom malý. To môže pomôcť najmä vtedy, ak trpíte problémami s veľkým egom... Pravdou je, že autobusový posed pôsobí tak, že jazdíte autobusovo, a teda bezpečnejšie a rozvážnejšie. Veľkou výhodou takéhoto usporiadania je okrem spomínanej vzdušnosti kabíny aj výhľad z vozidla. Hľadanie správneho čísla domu na dovolenke nebude ťažké. Priestor nad hlavou by sa ale predsa zišiel využiť lepšie. Konkurent menom Kangoo od Renaultu má nad hlavou viac odkladacích priestorov. Tie vzadu sú dokonca poriadne rozmerné, zatiaľ čo v Courierovi úplne absentujú. Na druhú stranu, Kangoo má iné mínusy – napríklad tvrdosť podvozku, ale o tom neskôr.

 Pracovisko vodiča je veľmi podobné tomu vo Fieste, či v B-MAXe. Palubná doska je však z tvrdého plastu a celkovo ovplýva strohejším usporiadaním. Mne osobne to tak vyhovuje.

Sedadlá vpredu sú pohodlné s nastaviteľnou bedrovou opierkou i s lakťovou opierkou. Škoda, že nie je zdieľaná pre oboch – vodiča i spolujazdca.

Motor a prevodovka

Aktuálne má Tourneo Courier v ponuke tri motorizácie. Najslabšia je naftová 1,5 TDCi s výkonom 55 kW (75 k) a s krútiacim momentom 190 Nm, nasleduje 1,6 TDCi s výkonom 70 kW (95 k) a krútiacim momentom 215 Nm. Vrchol a paradoxne i základ ponuky tvorí litrový EcoBoost SCTi s maximálnym výkonom 74 kW (100 k) a s krútiacim momentom 170 Nm. Všetky tri motorizácie majú päťstupňové prevodovky. Naftová ponuka štartuje na 15 228,- a benzínová na 14 478,-. Pritom príplatkov nie je veľa a ani najvyššia výbava Titanium neobsahuje prvky, ktoré by bolo ťažké racionálne zdôvodniť, čomu zodpovedá aj stále prijateľná cena. V zľave je aktuálne verzia s najvyššou výbavou za cenu ako za základ. Práve tú sme mali k dispozícii.

Paradox, ktorý som spomenul vyššie platí aj pri pocite z celkového naladenia motoru. Aj keď je najvýkonnejší, tvorí zároveň základ ponuky. 1,0 EcoBoost má síce papierových koní dostatok a samotný motor je príjemný a pružný, pri maximálnom zaťažení a jazde v kopcovitom teréne stráca dych.

Vo všeobecnosti k takémuto autu lepšie pasuje naftová motorizácia. Aj základná „jednapäťka“ poskytne vďaka vyššiemu krútiacemu momentu lepšiu dynamiku za menej paliva pri vyššie uvedených podmienkach, nehovoriac o ešte stále ponúkanej jednašestke.

Lenže načo je komu nafta ak potrebuje rozvážať seba, man(žela či želku) a deti po meste? Nenajazdí veľa a von z mesta sa dostane iba keď je predĺžený víkend, či šéf odklepne dovolenku?

Presne pre tých je jednolitrový EcoBoost, ktorý si s kratšími trasami po meste poradí lepšie.

Stokoňový 1,0 EcoBoost je prijateľný motor. Vďaka prepĺňaniu má dosť sily v nízkych otáčkach a v prípade potreby poslúžia vysoké otáčky, kde sa nachádza výkonnostné maximum. Konkrétne pri 6000 ot/min. Našťastie má motor maximum krútiaceho momentu k dispozícii od 1400 až po 4000 ot/min, čím pokrýva takmer celé spektrum otáčok, ktoré budete využívať. Vďaka tomu nie je natoľko potrebné motor vytáčať, no ako som už písal, pri vyššej záťaži podradiť treba a jeden stupeň nemusí stačiť.

Auto som väčšinu času testoval zaťažené iba zhruba tretinou maximálnej nosnosti, ktorá dosahuje takmer 600 kilogramov.  Pri tretine max zaťaženia (cca 3 osoby plus väčší nákup) má auto adekvátnu dynamiku, príjemne akceleruje a nezľakne sa v podstate ničoho. Citeľný rozdiel prichádza až po naložení auta po strechu a v kopcoch, no ani tam som nikdy nemal obavu, že by vozidlo na kopec nevyliezlo.

Motor pri tachometrovej rýchlosti 140 km/h točí 3600 ot/min a aj na najvyššom piatom prevodovom stupni dokáže pozvoľna akcelerovať. V tejto rýchlosti si motor v priemere pýtal 8 až 8,5 litra paliva na 100 km. Pri zvoľnení tempa na pohodovú 120-tku sa otáčky znížili na rovných 3000 ot/min a spotreba na 7 l/100 km. Priemerne si Courier pýtal 6,5 litra paliva na 100 km. Viac jázd mestom znamenalo nárast na 7,2 l/100 km. Pozvoľná jazda mimo mesta znížila priemer na 6 litrov. Pri plnom naložení sa znižovanie pochopiteľne nekonalo, no motor si ani nepýtal výrazne viac. Tak ako pri iných benzínových turbomotoroch veľa závisí od jazdného štýlu, no hmotnosť je tiež dôležitý faktor.

Jazda

Jazdný prejav auta by som označil ako: v poriadku. V prípade potreby stačí dupnúť na plyn a vozidlo sa aj bez podradenia svižne rozbehne. Ak otáčky pošlete nad 3500 ot/min môžeme hovoriť aj o ofenzívnom štýle jazdy. Predbiehací manéver na okresnej ceste si treba premyslieť, no nie je nutné kresliť si náčrtok a bojový plán ako v mnohých iných autách. Ford vie čo robí, keď nasadzuje svoj trojvalcový klenot aj do úžitkových vozidiel, i keď nemožno poprieť, že auto by znieslo aj dynamickejšie parametre. To by však ťažko rozdýchala peňaženka zákazníka, a zmysel modelov Tourneo by sa razom vyparil. Keď chcete viac sily a rovnaký priestor, nech sa páči – model C-MAX čaká. No posun vpred nebude zadarmo.

Tourneo Courier stojí na platforme malých áut, ktorú zdieľa s Fiestou a B-MAXom. Pokojne môžeme vyhlásiť, že po A-stĺpik ide o Fiestu a ďalej o predĺžený a menej robustný B-MAX. Auto je na svoje vonkajšie rozmery obdivuhodne ľahké – 1185 kg, čo opäť nahráva do karát automobilke a jej úmyslu nasadiť slabšiu 100 koňovú verziu EcooBoosta.

Auto je vďaka veľkým bočným priestorom slabšie pripravené na silný bočný vietor. Zaťaženie vozidla pochopiteľne pomáha, ale na mostoch počas fujavice jazda nie je príjemná a vietor dokáže auto vychýliť z dráhy.

Treba mať na pamäti, že Ford nie je pri úžitkových vozidlách žiaden nováčik, takže „skriňa“ nie je náchylná prevrátiť sa, a to ani pri ostrejšej jazde v zákrutách. Väčšina hmotnosti je v dolných partiách auta a to je pomerne široké s vhodným rozchodom kolies. Tam, kde by už náklony mohli hroziť zasiahne ESP a dá veci do poriadku.

Pritom sa Fordu podarilo vyvážiť istotu podvozku v zákrutách s mäkkosťou pruženia. To nie je vyslovene mäkké ale v porovnaní s konkurenciou je na tom o dosť lepšie.

Vlečná náprava vzadu však v zákrutách s priečnymi nerovnosťami vie urobiť šarapatu, ak to preženiete s nájazdovou rýchlosťou a v kufri práve nič nenesiete.

Pri ostrejšej jazde nič nevŕzga, neškrípe. Konštrukcia je pevná a pritom ľahká a spolu s aktívnymi prvkami bezpečnosti ponúka prijateľnú úroveň ochrany posádky. EuroNCAP ju ohodnotila 4-mi hviezdičkami, pričom si auto vyslúžilo 84 % hodnotenie bezpečnosti dospelých aj detí. Body auto stratilo pri asistenčných systémoch, ktoré model vzhľadom na nižšiu cenu nemá k dispozícii.

Záver

Od Tournea Courier som veľa nečakal, ale zostal som milo prekvapený. Na svoj vzhľad a cenu ponúka prekvapivo dobrý odvoz a slušný priestor. Nie je to pretekár, ale pracant pripravený slúžiť rodine a jej bežným potrebám s chuťou vydať sa aj do vzdialenejších krajín. Je to ideálne kompromisné riešenie pre tých, ktorí nie sú nároční, neberú auto ako status a za menej peňazí potrebujú veľa muziky. Pritom vozidlo vôbec nevyzerá zle, i keď strecha mohla byť o niečo nižšie. Na druhú stranu by sa tak znížili možnosti prepravy v kufri. Auto je fajn, no pre väčší úspech by sa asi oplatilo ponúknuť ho ešte o pár stovák lacnejšie. Rumunského konkurenta (Dokker) síce cenovo predbehnúť nedokáže, na druhú stranu ani nemusí. Značka Ford má predsa len lepší cveng.