Zobraziť galériu

Honda Civic Tourer pokračuje v dlhodobom teste
Zdroj: Jozef Vydra

V prvej časti sme vám sľúbili viac podrobností o režimoch motora, ale aj o spotrebe.

No a samozrejme, že sme čakali, ako sa bude auto správať pri vysokých rýchlostiach, počas dlhších jázd, či v zákrutovitom teréne. Napriek tomu, že sme s ním v decembri najazdili o čosi menej ako mesiac predtým (tesne vyše 1500 kilometrov), máme dostatok skúseností, podnetov aj postrehov.

Nechcem hneď na úvod prezrádzať najdôležitejší bod – spotrebu, ale k niečomu sa predsa len musím priznať. Už počas prvých skoro 1800 kilometrov sme zistili, že je spotreba vyššia ako udáva výrobca. Ten udáva priemer 6,2 litra/100 km.

Podľa nás je tá nami dosiahnutá viac reálna, vyššiu priemernú hodnotu 7,2 litra na 100 odjazdených kilometrov sme pripisovali všeličomu. Napríklad väčšiemu počtu kratších jázd hlavne po meste a blízkom okolí. Alebo že sme nevyužívali toľko ECON režim. No už v závere prvého mesiaca som mal aj s kolegom pocit, že či ho používame, alebo nie, spotreba sa (takmer) nemení. Posvietili sme si na to teda podrobnejšie, tentoraz hlavne pri dlhších jazdách.

Aké je to bez turba

Pod kapotou je motor s výkonom 104 kW pri 6500 otáčkach a jeho maximum krútiaceho momentu je 174 Nm pri 4300 otáčkach. Je zaujímavé, že vzhľadom na šesťstupňovú prevodovku sa k takýmto otáčkam dostanete počas bežnej jazdy zriedkavo. No, aby sme boli úplne presní – dostatok výkonu a ochota motora pozrieť sa k červenej časti stupnice otáčkomera nás občas iritovala k poriadnemu šliapnutiu na plynový pedál. Nemožno sa ani čudovať, veď motor patrí k tomu lepšiemu, čo sa dnes dá ešte nájsť pod kapotou. Ak sa samozrejme bavíme o nepreplňovaných  motoroch. Teda s atmosférickým plnením valcov.

Hoci sme sa s kolegom „dohodli“, že ja budem ten uvážlivý, zodpovedný „otec rodiny“ s pokojnejším štýlom jazdy, ktorý dbá na spotrebu a on zasa „syn búrlivák,“ ktorý sa (v rámci možností a dodržiavania predpisov, samozrejme) zasa rád vyblázni s možnosťami, ktoré motor ponúka, prišlo prekvapenie. Ajhľa, rozdiely neboli významné! Maximálne na úrovni niečo vyše jednej desatiny litra na 100 kilometrov.

V tomto teda motor pripomína staršie vznetové motory – nech ste s nimi jazdili akokoľvek, spotreba bola plus – mínus stále rovnaká. Keby sme takto rozdielne jazdili s turbomotorom, rozdiely by boli priepastné. Tu sa potvrdilo, že motor 1,8 i-VTEC má výkon a dokáže ho aj použiť. Svojim charakterom patrí k tomu živšiemu, čo poznáme. No nechá si za to „zaplatiť“ primeranou, hoci vyššou spotrebou oproti údajom výrobcu. Pri bežnom jazdení nie je problém s dynamikou jazdy. Dokonca ani v obsadení viac ako dvoma osobami a nejakým nákladom v batožinovom priestore. Ak výkon nepotrebujete, dokáže jazdiť aj skromne a nenápadne, s tichším zvukovým prejavom. Ale v jednom aj druhom prípade potrebuje k životu svoju dávku „potravy.“

To hovorím stále o bežnom režime s vypnutým tlačidlom ECON. Aké to je, keď ho v záujme „šetrenia spotreby“ necháte zapnuté? Skúsili sme, čo urobí technológia Eco Assist™, ktorá má podľa Hondy pomôcť ušetriť palivo. No a tu sme narazili na problém, s ktorým sa chceme podeliť.

ECON On, dynamika Off

Napriek tomu, že je pod kapotou Hondy Civic Tourer naozaj celkom schopný agregát, ktorý vás nenechá v problémoch, keď potrebujete výkon, neplatí to, ak mu pristrihnete krídla. Príde to vtedy, keď prepnete tlačidlo ECON (na prístrojovej doske vľavo od volantu) do aktívnej polohy. Na stredovom informačnom displeji  sa objaví informácia ECON ON a na „budíku“ palivomera sa rozsvieti zelená ratolesť. Nie je to všetko. Ešte sa len začnú diať veci. Ak urobíte zmenu režimu počas ustálenej jazdy, vďaka zmene mapovania motora sa hneď znížia otáčky motora a mierne poklesne rýchlosť. Ak máte zapnutú klimatizáciu, obmedzí svoju činnosť. To všetko by sa malo prejaviť na spotrebe. Aj sa prejaví na ukazovateli okamžitej spotreby. No stačí, že mierne pridáte plyn, aby ste kompenzovali zníženie rýchlosti – a ste na tom rovnako. Akurát, že „klíma“ ide v úspornom, eko režime...

Auto sa odlišne správa v prípade, zrýchľovania. Ak neporovnávate, po šliapnutí na akcelerátor zrýchľuje, ide. No vzhľadom na objem a výkon máte pocit, akoby mu niekto zatiahol ručnú brzdu... Stačí však v tom momente vypnúť ECON a auto vyrazí vpred.

Marič výkonu, alebo „životaškrtič“

Nejdem kritizovať nasadenie technológie Eco Assist™, ktorá vodičovi pomáha jazdiť úspornejšie. Teda má pomáhať. Zrejme aj pomáha, ak sa stotožníte s jeho filozofiou. Skúsili sme jazdiť so zapnutým aj vypnutým režimom a rozdiel je minimálny, ak hovoríme o spotrebe. Je niekde na úrovni chyby merania, respektíve rozlíšenia ukazovateľa. Ten ukazuje priemernú spotrebu s jednou desatinou. Na displeji svieti teraz, po odjazdení vyše 3200 kilometrov hodnota 7,3. Je to o jednu desatinu viac, ako v prvej časti testu, no už jazdíme na zimných pneumatikách, aj vonkajšia teplota „trocha“ poklesla, veď je zima. Takže to neberiem vôbec tragicky. Po prepočítaní spotreby podľa tankovania vychádza priemer teraz 7,35. A to je práve ono – kedy palubný počítač zaokrúhli na 7,3 a kedy napríklad na 7,4? Nech je to ako chce, nám to v redakcii vychádza tak, že rozdiel v dynamike sme zaznamenali, rozdiel v spotrebe skoro vôbec. Eco Assist sa však prejavil výraznejšie pri cestovaní na dlhej trase.  

Tempomat sa s Eco režimom nekamaráti

Dvaja pasažieri, do polovice zaplnený „kufor“ a vyše 300 kilometrov pred nami. To bol základný predpoklad použitia tempomatu. Vzhľadom na športovejšiu, nižšiu, dalo by sa povedať viac „ležiacu“ polohu za volantom si pri dlhšom cestovaní príde na svoje aj pravá noha. Zmena polohy pri použití tempomatu tak je celkom vhod. Aby sme ušetrili palivo, zvolili sme ekonomický režim v spolupráci s tempomatom. Na rovných a mierne zvlnených úsekoch diaľnice a rýchlostnej cesty R1 sa nedialo nič a Honda pekne papkala kilometre zo svojho prídelu bez reptania a bez problémov. Trocha ma zaskočilo, že už pri stúpaní pred Nitrou sa z nastavenej hodnoty 130 km/h pri zaradenom šiestom rýchlostnom stupni začala reálna rýchlosť klesať o pár kilometrov. Zrejme to bolo málo, tak som na tempomate nastavil 135 km/h, aby motor pracoval bližšie pri otáčkach maximálneho krútiaceho momentu.

Nepomohlo a v kopcovitom teréne sa rozdiely ešte zväčšovali! Tempomat 135, reál 122 km/h. Že motor nestačí sledovať nastavenú rýchlosť tak výrazne – to som ešte nezažil. Stačilo by zrejme podradiť... Pri automatickej prevodovke je jasné, že by to auto urobilo. No Civic Tourer s motorom 1,8 i-VTEC má 6 stupňovú manuálnu prevodovku. S „napovedačom“ radenia. Lenže v tomto prípade asistent radenia bol ticho ako voš pod chrastou, lebo zaradený najvyšší prevodový stupeň predsa prináša najnižšiu spotrebu. No, mal by.

Skúsil som teda siahnuť na ECON a vypol som ekorežim. Motoru sa evidentne dýchalo ľahšie, neškrtilo ho nič a on sa približoval k nastaveným rýchlostiam. Hurá, nebola to jeho dýchavičnosť, ale systémové obmedzenie. Dávam do pozornosti majstrom motorárom z Hondy, ktorí inak dokážu robiť výborné motory, na prehodnotenie doterajších nastavení.

Zrejme to nepomôže. Asi by to Japonci aj radi zmenili, ale Brusel nepustí. Priznám sa, už mi lezú na nervy tie reštrikcie, obmedzenia, zákazy a nariadenia EÚ v oblasti spotreby a tvorby CO₂. Nech sa zamerajú na zaoceánske tankery, ktoré zasmraďujú planétu viac, ako si kto vie predstaviť...

Zima neprospieva aktívnym tlmičom

Stačí, keď si „oddýchnu“ z večera do rána a pritom prituhne. Ráno, kým sa dostanú do svojej prevádzkovej polohy sa ozýva od zadnej nápravy výraznejšie hrkotanie, ako sme zaznamenali pri vyššej vonkajšej teplote. Je pritom celkom jedno, či máte zvolený režim Normal, Comfort, či Dynamic. Pár stoviek metrov, pri väčších mrazoch dokonca až kilometer-dva trvá, kým sa dostanú do svojej kondície a potom už pracujú a fungujú, ako majú. Okrem tých pár pazvukov to teda nemá vplyv na ich funkciu, ale majiteľa auta to môže vystrašiť. Mám však pocit, že rozdiely medzi jednotlivými režimami sú menšie, ako na začiatku testu. Možno za to môže zima, možno čiastočné opotrebovanie tlmičov. Ale auto sa dobre správa vo vysokých rýchlostiach nielen pri režime Dynamic, ale aj Comfort. Iba odporúčam, aby ste mali aspoň čiastočne zaťažený batožinový priestor. Pri prázdnom totiž zadná časť trošilinku pláva, po prepnutí do Normal, ešte lepšie Dynamic sa však upokojí, stvrdne, ale drží zadnú časť lepšie. Platí to aj pri úsekoch plných zákrut. lepšie jazdné vlastnosti sú na úkor komfortu, ale ak sedíte iba vpredu, tvrdšie tlmenie na zadnej náprave nepostrehnete.

Vyhrievanie sedadiel – júj to je paráda!

Zima priniesla častejšie využívanie vyhrievania predných sedadiel. Je úžasné. Tak rýchlo vás nezohreje asi žiadne iné auto. V tomto má Honda pred konkurenciou navrch. Vyhrievanie je síce „iba“ trojstupňové (High, Low, Off), ale to úplne stačí a hlavne najvyšší stupeň vám prehreje aj chrbát, nielen tú časť, kde už stratil svoje poctivé meno (ten chrbát...). Keby tak ešte mal Civic vyhrievaný aj volant... dostal by za túto časť zimnej výbavy absolútnu jednotku. Možno pri najbližšom facelifte, alebo v novej generácii. Veď dnes už prichádzajú s takouto výbavou aj podstatne menšie a lacnejšie autá. Tak budem dúfať.

Zhrnutie

Hoci to vyzerá tak, že sme sa tentoraz trocha viac „obuli“ do vlastností technológie Eco Assist™, mali sme iba viac možností a času zistiť skoro všetky režimy, do ktorých sa dostane budúci majiteľ takéhoto auta. Nie je to kritika, chápeme dôvody, ktoré viedli tvorcov modelu k jeho zaradeniu. Aj teraz sa potvrdil fakt, že pri bežnom redakčnom teste sa za pár dní naozaj nedá preniknúť do podstaty niektorých systémov, asistentov, či vlastností auta tak, ako keď s ním „žijete“ napríklad tri mesiace. Preto sú našim zámerom dlhodobejšie testy. Aby sme priniesli vám, motoristom nielen technické údaje a v krátkom čase získané pocity a dojmy z testovaných áut, ale aj skúsenosti získané v dlhšom časovom horizonte. Autá sa stávajú na istý čas našimi partnermi, patria „do rodiny“ a vieme lepšie preskúmať ich prednosti aj nedostatky.

Náš červený „jazvečík“ má pred sebou ešte mesiac spolužitia s nami. Tentoraz sa zameriame na jeho prepravné schopnosti a naopak čaká ho veľa krátkych „poskokov.“ Teda jázd po meste, kde sa zameriame na zabudovaný systém štart – stop a jeho vplyv na jazdu aj na spotrebu.