Zobraziť galériu

BMW M4 Competition
Zdroj: Ján Hargaš

Divízia BMW M sa v ostatnom čase dostala do pozornosti vďaka svojmu prvému samostatnému modelu.

Jadro práce divízie však naďalej tkvie vo vylepšovaní a zvýrazňovaní športového naturelu štandardných vozidiel značky BMW. Z tohto súdka je i M4 Competition. Competiton je prívlastok, ktorý v nedávnej minulosti označoval ešte výkonnejší vrcholný variant modelu M. Tak je to aj naďalej, akurát „klasickú“ M4  nekúpite. Aj tak chcú všetci iba to najlepšie. Takže kúpiť sa dá len to najlepšie - aspoň v prípade modelovej ponuky pri M4 Cabrio.

Otázka ceny z tohto hľadiska prestáva dávať zmysel. Lebo keď záujemcovia o M4 chcú iba to najlepšie, znamená to, že cena je až na druhom mieste. A ak by aj nebola, do leta predsa 100 eur našetríte, no nie? Každopádne odporúčať slabšiu verziu, lebo je lacnejšia akosi stráca zmysel, no mne to aj tak nedá. Lebo akokoľvek dobre je postavený tento kabriolet, verzia M440i Cabrio vie byť aj výhradne so zadným náhonom (M4 Competition iba s xDrive), navyše sa trošku pokojnejší šesťvalec s pekným zvukovým prejavom ku kabrioletu hodí aj tak viac.

Skrátka preto, lebo konštrukcia oslabená o pevnú strechu nepotrebuje až toľko pohybovej energie a na veľkú okreskovú zábavu si vystačí aj s nižším výkonom. Druhá vec je, že verziu M440i Cabrio som jazdil a aj v tom prípade som odporúčal slabšiu verziu. Je to trošku úsmevné, ale dokazuje to jedno – ani M440i Cabrio si nezaslúži označenie „slabší“. S takýmto autom dokážete kedykoľvek zrámovať ktorýkoľvek stĺp priliehajúci k ulici, rozlámať disky, či utrhnúť nápravy na ľubovoľnom obrubníku v blízkosti ľubovoľnej zákruty, porušiť ktorýkoľvek predpis a mohol by som pokračovať ďalej...

Keď M440i je viac ako dosť, asi tušíte prečo celý test začínam úvahou o slabších verziách. Lebo M4 Competition je bez ohľadu na chýbajúcu strechu sadistický psychopat schopný zmeniť sa v okamihu na vraždiace monštrum. A o sekundu neskôr sa vie tváriť uhladene, pokojne a distingvovane, dosť na to, aby mohol odviezť svojho strojvodcu na nóbl banket, či na golfové ihrisko. Pokojne rovno na bál v opere, aj s kolónou prenasledujúcich, no značne nestíhajúcich, policajných vozidiel.

Nehovoriac o tom, že to auto nielenže vie vraždiť a v následnom okamihu reprezentovať, ešte aj toto konkrétne vozidlo disponuje naozaj peknou špecifikáciou. Krásna M Portimao Blue farba patrí medzi ne-príplatkové, no ozvláštniť ju ešte môžete prívlastkom Individual Frozen Partimao Blue za 2500 eur – príplatok, ktorý namiesto finálneho lesklého dodá matný efekt – akoby námrazy na aute.

K mrazu sa M4 Cabrio príliš nehodí, no i so zatiahnutou klasickou plátenou strechou pôsobí dobre, priam klasicky a aj klasická plátená strecha dobre udržiava vnútorné pohodlie, i keď treba uznať, že v porovnaní s pevnou strechou kupé, do vnútra preniká o niečo viac hluku – to vnímate najmä pri jazde cez tunel. Otázkou ale je, či vám ten hluk vadí. Respektíve, proti zvýšenej hlučnosti okolia sa dá bojovať zvýšenou hlučnosťou vlastného vozidla. Iste chápete kam tým mierim. Mne k autu pasujú aj čierne disky kolies s výraznou obrubou, dávajú autu tuningový nádych, ktorý je pri autách v týchto cenách obľúbený, i keď nie zrovna estetický.

Klasickou i estetickou je kombinácia modrej vonkajšej farby s bielym koženým interiérom. Auto vyzerá výborne a z môjho pohľadu za výborný vzhľad vďačí aj tej výraznej čelusti. Kým pri štandardnejších verziách radu 4 je to také, že pekné, ale príliš to (radšej) neriešim, pri M4 je všetko ako má byť. Ostrosť predku plynulo nadväzuje na ďalšie aerodynamické a frajerské kusy exteriéru a po sklopení strechy aj interiéru.

BMW M4 už zažilo doby s výraznejším zvukovým prejavom, o tom netreba pochybovať. Avšak nový šesťvalec sa aj za pomoci reproduktorov a veľkých koncoviek výfukov vie ozvať a vie znieť ozaj športovo. Nie je to brblotanie osemvalca, ale keď okolo vás preletí M4 Competition, počujete omnoho viac ako svišťanie vzduchu. Zvuk je teda uspokojivý, obzvlášť po aktivácii klapky. S ňou sa môžete hrať bez ohľadu na jazdný režim. Opäť platí, že ideálne je jazdiť v režime individual a pohrať sa s nastavením tlmičov, motora a prevodovky. Svoj mix si vie namixovať každý. Ja som pochopiteľne mixoval najmä s ohľadom na rôznorodú kvalitu našich okresiek. Na nich je v lete M4 skutočne doma. Vietor, hluk motora a to všetko nie sprostredkovane, ale priamo, naživo. Áno život, to je to správne slovo. Jasné, ak vám ide o prekonávanie rekordov, M4 je lepšia s pevnou strechou, no ak vám ide o radosť z jazdy a zo života, v kabriolete je to skrátka intenzívnejšie.

Platí to čo som písal už vyššie, rad 4 nepotrebuje najvýkonnejší motor, obzvlášť v prípade kabrioletu. Avšak M4 je najlepšia vo verzii kabrio. Dáva to zmysel? Asi ani veľmi nie však? No predsa tak trochu áno. M4 Competition Cabrio je dosť pevná, aby ste si užili každý jeden kilometer, každú zákrutu, nie je omnoho ťažšia než verzia s pevnou strechou, nekrúti sa nijak zvlášť výrazne, v podstate niečo ako krútenie viete dosiahnuť len pri vyosenom prejazde cez spomaľovač.

M4 zrýchľuje v športovom režime bez prípravy za 3,08 sekundy pri teste pružnosti zo 60 km/h na 100 km/h. Z 80 na 120 km/h zrýchli bez prípravy za 3,22 sekundy. Čísla ktoré nepotrebujú komentár. Komentovať sa dá azda len to, že pri rýchlostiach nad 100 km/h je už jazda bez strechy naozaj drsnou záležitosťou.

M4 Competition vo verzii kabrio sú vlastne dve M4 v jednej. Jedna na superrýchle jazdy bez ohľadu na predpisy – samozrejme na okruhu, či na uzavretej ceste a jedna na síce veľmi rýchle ale nie extrémne jazdy po okreskách, kde si v tej rýchlosti človek stíha aj vychutnávať krásu okolia, zvukomalebnosť výfuku a všetko to, čo k jazde s kabrioletom patrí. Že viete mať vynikajúci zvukomalebný kabriolet za polovicu ceny? Samozrejme že viete. Viete mať aj praktickú M3, dokonca i vo verzii kombi. Keď už máte peniaze, možností je veľa, táto je naozaj dobrá. 9 z 10.