Zobraziť galériu

Dacia Sandero Stepway
Zdroj: Ján Hargaš

Dacia Sandero je aktuálne najvýraznejším nositeľom hodnôt novej éry značky.

Tá má novú identitu, nové ciele a aj novú platformu. CMF-B, na ktorej stoja modely materskej značky ako Clio, či Captur, prepožičala gény aj novej generácii modelov Sandero a Logan. Zmena je výrazná, zreteľná a nedá sa ignorovať. Testovaný model bol vo výbave Stepway s benzínovým prepĺňaným motorom 1,0 TCe s manuálnou prevodovkou a bez prítomnosti LPG. 

Všimnete si odlišné jazdné vlastnosti, odlišný pocit pri prejazde nerovnosťami, odlišnú úroveň hluku na palube. Najmä však odlišnú ergonómiu vnútorného priestoru a jednotlivých komponentov. Auto je omnoho menej nízkorozpočtové, respektíve je to omnoho menej viditeľné. Hatchback je v našich končinách naďalej najpopulárnejšia karoséria. Bez ohľadu na to, či si kupujete tradičné nízke auto, alebo zvýšený crossover, stále ide v tejto triede o hatchback.

V triede ťažko nájsť praktickejšie riešenie. Sedan má síce väčší kufor, ale horšie prístupný. Coupé má síce väčšie dvere vpredu, ale vzad sa horšie nastupuje. Päťdverová karoséria s jednopriestorovou kabínou je kompromisom. Má to svoje nevýhody, napríklad zvýšenú hlučnosť vnímateľnú najmä na zadných sedadlách. Avšak výhody ich prevyšujú, vrátane jednoduchšieho parkovania, nastupovania a variability. Dáte dole zadné sedadlá a z auta je razom dodávka s vysokou prepravnou kapacitou. Ani tá štandardná nie je zlá, Sandero má v kufri 410 litrov, čo je podľa VDA 328 dm3. Kufor je lepšie prístupný ako v minulosti, nakladacia hrana je nižšia a dvojité dno je ďalším benefitom. Dacia verí na robustné a lacné riešenia, vidieť to i na plató kufra. Žiadne sprosté roletky, sieťočky, ale normálne pevné plató. Bodka. V druhom rade sú dve plnohodnotné sedadlá. Auto pojme dve deti v detských sedačkách, alebo aj tri väčšie deti sediace mimo sedačiek (aspoň časť z nich). Dokonca zvládne aj dvoch dospelcov, prípadne troch schopných zniesť blízky fyzický kontakt. Kabína i vzadu pôsobí vzdušne, pomáha svetlý strop.

Vpredu je to najmä o vodičovi. Centrálny displej infotainmentu je natočený mierne naňho, takže spolujazdec nevidí na údaje navigácie až tak dobre. Nemusí ale zúfať, na zúfanie je iné. Počas testu mi pri troch použitiach navigácie, systém dvakrát zamrzol a radí sa tak do bežného priemeru. Našťastie sa dá reštartovať dlhším podržaním tlačidla zapnutia audiosystému. Nejde o systém Easy Link, ale o starší R-Link.

Auto má multifunkčný volant, tlačidlá na ovládanie palubného počítača potrebujú opakovaný dotyk, aby začali reagovať. Azda bol niektorý z testovačov predo-mnou necitlivý.

Koža na volante je jemná, príjemná. Pozor však na dlhé nechty, poškriabe sa tak ľahko ako v prémiových autách. Príjemný je aj posed. Vozidlo má o necelé 4 centimetre vyššiu svetlosť bez záťaže ako klasické Sandero a je to cítiť. Nielen na vyššom posede, ale aj na vyššej tvrdosti podvozku. Aby auto netrpelo výraznými náklonmi pri ostrých manévroch, je nevyhnutné pritvrdiť podvozok. Jazda teda nie je taká vláčna ako pri starších modeloch značky, zavše spomeniem Duster prvej generácie, ale stále je jazda prijateľne komfortná. Iba väčšie diery s posádkou zamávajú. Nepríjemnosti dobre tlmia pohodlné sedadlá. Opäť nie sú peny také mäkké ako v minulosti, no aspoň vydržia dlhšie. Poťahy sú pekné, palubná doska a jednotlivé komponenty takisto. Nie sú tu mäkčené plasty, ale ani pravé koleno vyššieho vodiča pri jazde vyslovene netrpí. Posed je teda v poriadku, výhrady mám voči vzduchotechnike.

Isteže nemá efektívne výduchy pre zadných pasažierov, takže teplotný rozdiel medzi radmi je v horúčave zreteľný. Najmä sa nedá nastaviť fúkanie viac ako dvomi cestami. Buď na okno a na nohy, či na posádku a na nohy. Navyše nie sú výduchy nastaviteľné k plnej spokojnosti všetkých členov posádky – na jednu stranu sa zatvárajú, na druhú otvárajú. Zjednodušenie ovládania tak neprinieslo zlepšenie nastavenia. I keď ide o jednozónovú automatickú klimatizáciu, reálne má bližšie ku klíme manuálnej. Má len dve funkcie – chladiť a zohrievať. Pre ktorú funkciu sa rozhodne, to záleží od nameranej vonkajšej teploty. Ak je vonku práve slnečné ráno a 19° Celzia a v kabíne máte nastavených 20°, cez prieduchy k vám prichádza teplý vzduch bez ohľadu na vnútornú teplotu (odhadom 23° C). Ak teplotu znížite na 19° a nižšie, prúdiaci vzduch je ľadový. Množstvo chladu regulujete jedine rýchlosťou ventilátora. Sú to drobnosti, ktoré v tejto triede prevažujú, no nie sú úplne zanedbateľné.

Potešujúce sú schopnosti LED svetiel. Stretávacie LED-ky majú solídny výkon a viac ako postačujúci dostrel. Prekvapí ako málo sa zmení po spustení diaľkových svetiel. Najväčšou zmenou je teplejšia farba svetiel a skutočne mierny nárast osvetľovacieho výkonu v hornej časti svetelného kužeľa.

Ako som už naznačil vyššie, auto je vplyvom vyššej svetlosti tvrdšie než štandardná verzia, či staršie Dacie. To znamená, že na lesných cestách a poľných ľúkach síce prejde viac ako väčšina terénnych kombíkov s pohonom všetkých kolies, avšak nebude to príliš príjemný zážitok. Pohon všetkých kolies auto nemá, no to ani zákazníci nežiadajú. Skôr tá priechodnosť aj cez väčšie diery a minimum obáv o poškodenie podvozku na výjazdoch mimo spevnených povrchov. 

Najväčším problémom tohto modelu sú eko pneumatiky. Tie nie sú napriek dostatočnej šírke schopné preniesť takmer žiadne bočné sily, obzvlášť na mokre. Vyjazdené koľaje a v nich stojaca voda počas dažďa tiež robia vrásky. Kolesá citeľne strácajú priľnavosť už okolo 80 km/h, čo je vzhľadom na hĺbku koľají a jazdenie s inými autami v rovnakom úseku naozaj málo. Auto je ľahké a kolesá sú priemerne široké (195/55 R16), ale nie až tak, aby auto strácalo cestu pod gumami tak rýchlo a skoro. V 90° zákrute je privysoká rýchlosť aj 35 km/h. Auto ide v momente nosom von. Skutočne neviem na čo sa vôbec tieto eko gumy vyrábajú. Zaručene narobia viac škody ako úžitku. Chápem, že automobilky sú do obúvania týchto hnusov nútené emisnými normami, ale vodič potom môže nadobudnúť nedôveru k automobilu, ktorý by mal s normálnejším obutím príjemné jazdné vlastnosti. Jediné, čo ekopneu ako-tak vedia, je brzdenie v priamom smere, no a samozrejme šetrenie vlastného dezénu a znižovanie valivého odporu.

Priemerná spotreba počas testu kulminovala na úrovni 6,3 l/100 km. Išlo o nájazd v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a 10% tvorili mestské presuny.

Motor sa vyznačuje príjemným ťahom v nízkych rýchlostiach, chuť do akcelerácie stráca s blížiacou sa cifrou 100 km/h. LPG verzia ťahá v tejto oblasti lepšie, avšak verzia s CVT prevodovkou je v nižších rýchlostiach o niečo pomalšia. Sandero Stepway zrýchlilo v teste zo 60 na 100 km/h za 7,49 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 11,03 sekundy. Predbiehanie je teda jednoduchšie z nižších rýchlostí, napríklad krátko za výjazdom z obce. Diaľničné tempo ale auto zvláda dobre. Motor je dobre odhlučnený a prevodovka má prekvapivo dlhé prevody. Na šestke pri rýchlosti 140 km/h (tacho) má auto necelých 3000 ot/min. To je na trojvalec s objemom jedného litra naozaj málo.

Sandero Stepway odpovedá na mnoho otázok. Nie je dokonalé, no je sympatické a už rozhodne nevyzerá ako najlacnejšie auto na trhu. Pôsobí hodnotejšie ako zvonka, tak zvnútra. Dokáže prekonať mnoho prekážok a pre menej náročného motoristu zostáva naďalej najzaujímavejšou alternatívou. 7 z 10 bodov.