24.05.2018

TEST: Renault ZOE – zatiaľ najsilnejší argument v prospech elektromobility

Elektromobily sú našou budúcnosťou. Mnohí pred nimi zatvárajú oči a krútia hlavami. Budúcnosť majú. Najmä ak ponúknu viac za menej peňazí.

Keby ste mi pred piatimi rokmi povedali, že v roku 2018 budú na trhu v Európe minimálne dva schopné elektromobily za necelých 35 000 eur bez dotácie, ťukal by som si na čelo. Aj preto, lebo by som neveril, že na Slovensku budú dotácie na elektromobily. Ale dnes tu sú. Aj tie elektromobily. Oba vznikli z aliancie Renault-Nissan, oba majú reálny dojazd presahujúci 300 kilometrov. Jedným z nich je model Z.O.E.

ZOE –  domáci pomocník

Ešte nikdy som s testovaným elektromobilom nenajazdil toľko kilometrov ako so ZOE. Prvýkrát som sa dostal na relatívne bežnú testovaciu hodnotu 500 kilometrov. So staršími elektromobilmi by to znamenalo také tri dobíjania. Tu mi stačilo jedno. Medzigeneračný posun v elektromobilite je skutočne obrovský. Stále je nevyhnutné mať v rezerve väčšie benzínové/naftové auto na tie občasné dlhšie trasy. No ak dennodenne neprecestujete stovky kilometrov, ale za povinnosťami musíte/chcete jazdiť autom, elektromobil s kapacitou batérie 40 kWh + je vynikajúcim spoločníkom. Pravda, problémom môže byť obstarávacia cena. Pri obstarávaní v hotovosti je vozidlo aj po odrátaní dotácie 5000eur hodné 23 400 eur. To nie je málo. Obdobne veľké hybridné vozidlo bez dotácie (Yaris) kúpite od 15 000 eur, obdobne veľké vozidlo so slabým benzínovým motorom kúpite aj za 7000 eur (Sandero). Sú to však konkurenti pre ZOE? Sčasti. Iné je to pri financovaní cez lízing. Ten dokáže do veľkej miery rozdiely medzi autami vymazať. Dobre spravené financovanie v spolupráci s extrémne nízkymi nákladmi na prevádzku a údržbu urobia z elektromobilu iba bežný mesačný náklad. Keď sa k tomu pridá dobrá príprava vlastnej nehnuteľnosti – od solárnych panelov, cez wallbox a optimalizáciu ceny energie (nočné nabíjanie) až po najlacnejšiu optimalizáciu - zabezpečenú zástrčku pre domáce nabíjanie, ktorú Renault ponúka ako doplnkovú výbavu (o 30% zníži dĺžku domáceho nabíjania zo zástrčky).

K takejto nákladovej optimalizácii mi pri ZOE chýba to, čím disponuje jej väčší bratranec menom Nissan Leaf. A síce možnosť využitia elektromobilu pripojeného na domácnosť ako úložiska nadbytočnej energie. S možnosťou využívania elektromobilu ako doplnkového velkokapacitného úložiska energie pre efektívnejšie napájanie domácnosti, dostáva kúpa elektromobilu nový rozmer. Využiť to možno napríklad pri spomínaných solárnych paneloch, lacnejšom nočnom prúde a podobne. Keďže aj elektromobil aj bežné auto strávi bežne viac ako 95 % času zaparkované a nevyužívané, táto funkcia má skutočne ohromný potenciál.

Avšak aj bez nej sa elektromobil a (aspoň čiastočne) smart domácnosť môžu stať veľkými priateľmi a tým ešte viac znížiť mesačné náklady na prevádzkovanie vozidla i nehnuteľnosti.

Ak by ale elektromobil mal stáť väčšinu času na parkovisku pod panelákom bez prístupu k zástrčke, či blízkej nabíjacej stanici, z racionálnej optimalizácie nákladov sa rýchlo stáva imidžová záležitosť a úspešne vyhodené peniaze. Nepíšem vo všeobecnosti, píšem o situácii na Slovensku a ešte konkrétnejšie v našom hlavnom meste, kde bude nástup elektromobility najciteľnejší a najrýchlejší. Množstvo a rozmiestnenie nabíjacích staníc je pretrvávajúco nedostatočné. Nové nabíjacie stanice situáciu v podstate nezlepšujú a nožnice medzi množstvom elektromobilov a dostupnosťou rýchlonabíjania sa stále zväčšujú. Ani v hlavnom meste sa situácia systémovo nezlepšuje a je skôr šťastím a náhodou, že si svoj elektromobil môžu majitelia nabiť za slušné peniaze aspoň pri nákupných centrách a na pár osamotených lokalitách. Akoby si mesto neuvedomovalo, že už o pár rokov bude väčšina vozidiel jazdiacich po meste hybridná alebo čisto elektrická a že na reálne fungovanie budú takéto vozidlá potrebovať mnohonásobne početnejšiu sieť dobíjacích staníc v porovnaní s čerpacími stanicami pre fosílne palivá. Stále sa to berie ako vec budúcnosti. Faktom je, že budúcnosť je bližšie než sa zdá a nové stanice sa týkajú ako mesta, tak dodávateľov energií a správcu siete. Už o pár rokov by malo mať každé verejné parkovisko, každá firma, každá verejná budova nabíjacie stojany. Bez toho sa elektromobilita a s ňou spojená čistota prostredia a ovzdušia v meste nikdy nepresadia.

Bez infraštruktúry priamo v meste tak môžu aj schopné elektromobily fungovať v podstate len mimo mesta. Dovezú a odvezú pracujúcich za lacno do mesta a z mesta do satelitných obcí a priľahlých miest. Ľudia žijúci priamo v meste nebudú mať dôvod investovať do elektromobilu, investícia sa im nikdy nevráti a naďalej budú jazdiť po meste so spaľovacím motorom. 

ZOE – tichý spoločník

Vždy žasnem nad tým, o koľko tichšia je jazda s elektromobilom. Nie je to prekvapivé, ale zažiť to na vlastnej koži je návykové. Aj keď milujem vôňu benzínu a na svoje staré šunky autá papkajúce fosílne palivá nedám dopustiť, radšej by som každý deň do práce chodil elektromobilom ako so spaľovacím autom. A pritom platí, že radšej chodím do práce (aspoň časť cesty) spaľovacím autom ako verejným dopravným prostriedkom. Z pohľadu majiteľa automobilu nie je najväčšou devízou elektromobilu to, že svojim jazdením nikomu v blízkom okolí neškodíte. Tou najväčšou devízou je komfort, ticho a pokoj. Žiadne vibrácie, žiadny hluk. O ticho, ktoré zažijete v ZOE sa výrobcovia spaľovacích áut snažia už dekády a takú úroveň ticha a absencie vibrácií dosahujú posledných pár rokov a aj to len prémiové značky vo svojich vrcholných modeloch. Z hľadiska ticha a vibrácií je pre elektromobil ako ZOE reálnym konkurentom Audi A8, Mercedes Triedy S a ďalšie luxusné limuzíny. Smiešne, ale skutočné.

ZOE k tomu pridáva aj komfort podvozku. Aj keď vyznáva jednoduché riešenia, konštruktéri auto vynikajúco pripravili aj na východoeurópske nekvalitné povrchy i na rôzne „zrno“ asfaltovaných povrchov. Aj na tých najhorších cestách je kombinácia utlmenia zvukov od podvozka, absencia zvuku motora a absencia vibrácií od motora natoľko efektívna, že komfort jazdy hravo prekoná výrazne drahšie vozidlá.

ZOE – dynamický spoločník

Možno som to mal napísať na začiatku, no ono to tak nejak vyplynulo z prvej podkapitoly testu. A síce, ZOE je primárne mestský elektromobil. Je určený na jazdu mestom a najlepšie sa cíti práve v meste a jeho okolí. U nás z neho ale len ťažko urobíte mestské vozidlo – práve pre chýbajúcu infraštruktúru je aj pre ZOE nevyhnutné mať prístup k vlastnému zdroju nabíjania. Ak teda na Slovensku chcete mať elektromobil, musíte mať nehnuteľnosť so zástrčkou dostupnou autom (garáž, parkovisko pred domom...).

Práve pre mesto a prímestské jazdenie je optimalizovaná aj pohonná jednotka. Pri ZOE si môžete zvoliť z dvoch mierne odlišných výkonnostných variánt – ZOE 90 A ZOE 110. Číslovka samozrejme znamená výkon. Rozdiel v krútiacom momente je minimálny, je teda jasné, že kým ZOE 90 úplne stačí v meste, mimo mesta lepšie poslúži ZOE 110. Testovaná verzia bola výkonnejšia verzia.

Tradične je elektromobil najsilnejší pri zrýchleniach do 100 km/h. Pri odpychu zo semaforu dokážu ZOE konkurovať len výkonné autá a staršie športové autá. Na to, aby bola ZOE prvá, sa vôbec nemusí snažiť, nemusí ani míňať zbytočne veľa energie. Skrátka ide. Okamžitý výkon a krútiaci moment je pre jazdenie v meste gigantické plus. Kto nevyskúšal, nepochopí. Ak by boli všetky autá elektromobily, zápchy v Bratislave by už len pre to boli kratšie. Dynamickejšie jazdenie po meste, prudšie zrýchlenia a okamžité reakcie neberú elektromobilu ani zďaleka toľko energie ako jeden výjazd na diaľnicu a zvýšenie rýchlosti nad 96 km/h.

96 km/h nie je údaj len z brucha. Práve na takúto rýchlosť je obmedzený ECO režim. Všetko nad túto veličinu už ECO nie je. Aspoň v prípade mestského auta, akým je ZOE.

Poďme ale k pružnosti. Výrobca uvádza zrýchlenie z 0 na 50 km/h za 4,1 sekundy. Namerané zrýchlenie z 0 na 60 km/h je v priemere 5,5 sekundy (odchýlka pri opakovaní je výrazne menšia než pri spaľovacích autách). Pružné zrýchlenie zo 60 na 100 km/h prebehne za 7,7 sekundy v priemere. Stále slušné, čo poviete? Deficit krútiaceho momentu a výkonu sa prejavuje až pri zrýchlení z 80 na 120 km/h. To zvládne za 12,7 sekundy v priemere. Nič extra, to je pravda. Na druhú stranu, 120 km/h je skutočne blízko k maximálnej konštrukčnej rýchlosti automobilu (135 km/h).

Z toho jasne vyplýva, prečo na diaľnici tak prudko rastie spotreba. Lebo rastie. Kým v meste a v jeho blízkom okolí (okresné cesty) sa spotreba pohybuje od 13,1 kWh do 14,4 kWh.  Na diaľnici na hrane zákonného maxima (130 km/h) sa spotreba šplhá aj výrazne nad 20 kWh. Na zvlnenom profile pokojne presiahne okamžitá spotreba aj 35 kW. Z toho jasne vyplýva, že teoretický dojazd 400 km sa razom zmačkne pod úroveň 200 km – na diaľnici. Ak rýchlosť znížim na 120 km/h (hore kopcom menej, dole kopcom viac) dojazd natiahnem aj nad 200 diaľničných kilometrov. Viac to ale nebude. Diaľnica ZOE nesvedčí tak ako diaľnica nesvedčí ani iným malým mestským autám. Nie však pre absenciu výkonu, ale pre výraznú spotrebu.

Na mojej pravidelnej ceste s dĺžkou 40 km do práce má diaľnica zastúpenie 14 km. Teda pri jazde do práce a späť je to 28 km z celkových cca 80 km. Cca 30 %. Viac ako polovicu tvoria okresné cesty a zvyšok je pár pomalých kilometrov cez mesto. Keď som na diaľnici udržiaval okamžitú spotrebu pod 25 kW, bez problémov som na jedno nabitie najazdil 300 km.

V mojom prípade to znamenalo, že som nabitie musel realizovať štvrtý deň od začiatku testu. Realizoval som ale v deň tretí, mal som čas. Nabitie som vykonal na stojane Innogy v bratislavskom Ružinove. Stojan bol nanešťastie nastavený tak, že sa po cca hodine nabíjania vypol (50 % tj. 20 kWh). Nevedel som o tom, a tak som na miesto musel ísť dvakrát. Odhadovaný čas bol 2,5 hodiny. Ak by som mal na mobile appku, ktorú zákazníci mať budú, o predčasnom ukončení nabíjania by som vedel skôr. Píšem o tom, lebo je to len dôkaz vyššie uvedených tvrdení o slabej infraštruktúre v našom najväčšom a najbohatšom meste. Lebo nabíjačka bola v tom čase voľná až ako druhá skúšaná (prvá bola vzdialená cca 5 km). Od nabíjaného auta som musel ísť autobusom k druhému autu, s druhým autom do práce, z práce autom k autubusu a autobusom k nabíjacej stanici. Prečo tak komplikovane?

Lebo to bolo rýchlejšie a pohodlnejšie ako ísť iba mestskou dopravou a trikrát prestupovať... Stručne a skrátka, keď máte fungovať v meste a nabíjať môžete len na tých pár nabíjacích staniciach, nabiť vyžmýkanú baterku znamená zabíjať čas. Buď ho budete zabíjať, alebo budete cestovať za povinnosťami iným dopravným prostriedkom. No skrátka hovadina na n-tú... Za to nemôže ZOE, za to môže Bratislava...

Hodnotenie

Ak by som mal samostatne hodnotiť spolužitie s elektromobilom ZOE, dostane 7 z 10 bodov. Dva body strhávam za infraštruktúru na Slovensku, bod za obmedzený priestor na zadných sedadlách auta. Ak mám hodnotiť iba elektromobil, dostane 9 z 10 bodov. Pre mestský elektromobil je kapacita batérie 40 kWh vynikajúca a plne postačujúca. To platí aj pri dochádzaní do práce vo vzdialenosti okolo 50 kilometrov. Deficit infraštruktúry vymaže domáce nabíjanie. Nie však z obyčajného štekra. To je neefektívne a príliš dlhé (plné nabitie zo siete máte za 25 hodín).

Optimalizáciou nákladov cez výhodnejšie financovanie a domáce napájanie sa už dnes môže vlastníctvo elektromobilu popasovať aj z nákladovej stránky s vlastníctvom bežného auta. Túto skutočnosť zvýrazňuje zarátanie servisu i funkčnosť batérií. Ak by sa po mnohých rokoch takmer bezúdržbového používania predsa len znížila kapacita batérí, aliancia Renault-Nissan už dnes rozbieha repasovanie batérií. To pomôže nielen dlhodobému spolužitiu s elektromobilom, ale tiež trhu s jazdenkami. Viac tu.

Renault ZOE je mimoriadnym zjavom. Je to reálne použiteľný elektromobil za peknú cenu. Má pekný dizajn, budí pozornosť a obdiv okolia (čo je obvykle príjemné). Má vynikajúci dojazd v meste a v blízkom okolí. Jazda je enormne pohodlná. Iba snaha o výraznú dynamiku je značne limitovaná. Auto s ťažkým podvozkom (batérie, motor, ukotvenie všetkých komponentov), vyššou stavbou a s mäkkými tlmičmi a pružinami sa pri ostrejších manévroch správa ako plachetnica na rozbúrenom mori. Náklon sťažňov je veľký, trup sa len jemne kolíše. Odolnosť voči bočnému vetru je ale výborná, výhľad z auta tiež. Iba tie svetlá svietia celkom mizerne a riziko stretu so zverou je aj vďaka extrémne tichému chodu teoreticky o niečo vyššia než u bežného hlučného auta. Zver za šera auto počuje akoby vo väčšej diaľke. Tie prekvapené výrazy srniek sa dajú porovnať s výrazmi chodcov...

Jazdu so ZOE som si užil. Mojim priestorovým nárokom by ale viac vyhovel Leaf, ten vyhráva aj vďaka spomínanej možnosti využívania kapacity batérii pre domácnosť. Elektromobilom patrí budúcnosť. S takým autom akým je ZOE však môžete budúcnosť žiť už dnes. Na Slovensku ale potrebujete vlastný zdroj energie, inak sa budete iba trápiť.

 


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku