Zobraziť galériu

Honda Integra
Zdroj: Ján Drobný

Dostal som na test skúter, ktorý vlastne skútrom ani vôbec nie je.

Vzhľadom sa síce Integra na skúter podobá, aj sa na nej tak podobne jazdí. Variátor však nahradila dvojspojková prevodovka. Tohto „miešanca“ naprieč kategóriami poháňa kvapalinou chladený štvortaktný radový dvojvalec s objemom valcov takmer 750 cm³.

Motor netrpí vibračnou chorobou dvojvalcov a má veľmi kultivovaný chod. Napriek tomu si zachoval hlavné pozitívum dvojvalcových motorov: vysoký krútiaci moment už v nízkom spektre otáčok.

Zadné koleso Integry nie je teda spojené s motorom variátorom, ale cez dvojspojkovú prevodovku DTC. Aby som bol celkom úprimný, pravdu povediac vždy v prvý deň jazdy na testovacom motocykli vybavenom takouto prevodovkou na ňu frflem. Na druhý som už oveľa (s)pokojnejší, no a na tretí deň by som ju už za klasickú prevodovku ani náhodou nevymenil.

DTC-čko je totiž veľmi návyková vec. Tvári sa síce, že pracuje len v troch režimoch (D – režim pohodlnej a ekonomickej jazdy, S – športová jazda a M – manuálne radenie), ponúka však oveľa viac. Nijako veľmi sa tým nechváli, o to viac to poteší počas jazdy.

Pri manuálnom radení dohliada na nepretočenie motora, alebo pri príliš nízkych otáčkach dokonca sám podradí. Tento režim sa mi osvedčil hlavne pri zjazde z kopca, keď som chcel brzdiť motorom, alebo naopak pri jazde do strmého svahu, aby držal zaradenú jednu a tú istú rýchlosť.

S je športový režim, ktorý sa dá nastavovať až v troch úrovniach a posúva preradenie rýchlosti vždy do trošku vyššieho spektra otáčok. Tento režim som používal najmenej, pretože režim D, hoci je určený pre ekonomickú jazdu, má jedno malé tajomstvo: dokáže sa „učiť“ a sledovať jazdu jazdca.

Takže ak napríklad práve jazdíte v obleku po meste a narábate s plynom citlivo, nahádže tam DCT-čko rýchlosti až po šestku za pár sekúnd. Motor to v pohode utiahne. Stačí však viac otočiť rýchlopalom a prevodovka okamžite reaguje preraďovaním rýchlostí vo vyššom spektre otáčok. Preraďovať rýchlosti je však možné aj dvojicou páčok na ľavej strane riadidiel podľa vlastného uváženia, či potreby.

Dizajn – funkčný, účelný a pohodlný

Honda Integra má moderný dizajn s veľkým plexištítom výborne chrániacim pred prúdiacim vzduchom. Naozaj veľmi dobre sú spracované kryty na riadidlách, ktoré výborne ukrývajú všetky hadičky a kábliky. Nový multifunkčný displej okrem bežných informácií, ako je spotreba paliva, teplota motora a rýchlosť , zobrazuje na väčšom a jasnejšom LCD paneli aj informácie o výkone motocykla pomocou zmeny farby displeja. Čisté Thajsko.

Farby sa menia ako na bežiacom páse a chvíľu mi trvá, kým prídem na to, čo mi tým chce prístrojovka vlastne povedať. Panel má päť rôznych režimov: DCT, Gear, Rev, Eco a Shift a každý má pritom vlastný súbor farieb, ktoré označujú výkon motocykla.

Znamená to teda, že si môžete pozrieť, nielen aká rýchlosť je zaradená, či počet otáčok motora, ale dokonca aj efektivitu jazdy – v tomto prípade zelená je dobrá, už dávno nie modrá, ako sa nás pred rokmi snažili presviedčať...

Kapotáž výborne chráni aj pri daždi, ako som osobne vyskúšal. Pri ľavom kolene je umiestnená sympatická schránka na mobil či kľúče. Škoda len, že nie je uzamykateľná. Pri pravom kolene zase nájdeme ručnú brzdu. Je celkom príjemné, že pri vypnutí motora sa prevodovka automaticky prepne na neutrál. Pod pohodlným sedadlom sa ukrýva 14-litrová palivová nádrž a odkladací priestor na prilbu.

Skúter, či motorová myš?

Aj vďaka 17 palcovým kolesám je jazda na Integre pohodlná či už v meste, alebo aj na výletoch mimo mesta. Brzdy sa mi spočiatku zdali až predimenzované. Aj vďaka ABS brzdia naozaj výborne, ocenil som to hlavne v meste.

Je veľmi zaujímavé, že pocit z jazdy bol celkom zvláštny a chvíľu som si naň musel zvyknúť. Bol to totiž taký sebaklam – hoci mi oči vraveli, že jazdím na skútri, pocit z jazdy som mal skoro ako pri klasickej motorke.