Zobraziť galériu

Nissan Note 1,2l Acenta a 1,5dCi Tekna
Zdroj: Ján Hargaš

Nissan Note si trúfa na premiantov B segmentu. Vo viacerých ohľadoch na nich má. Ponúka viac za mierne vyššiu cenu. Je lepší benzín, alebo nafta?

Do porovnávacieho testu sme získali dva úplne rozdielne Nissany Note. Prvý, šedý je poháňaný trojvalcovým benzínovým motorom a vo výbave má iba to najpodstatnejšie. Naopak druhý Note spaľuje naftu a výbavu má takú bohatú ako to len ide.

Súboj týchto dvoch prinesie odpovede na niekoľko otázok. Je Note mestské auto, alebo patrí aj na voľné cesty? Dokáže Note konkurovať tým, ktorým konkurovať chce? Hodí sa doň vôbec naftový agregát a oplatí sa mať takéto auto v "plnke?"

Aj samotné otázky už čo to naznačili. Hlavne tá o nafte. Vznetový motor je vhodný na veľké množstvo kilometrov a na dlhé trasy, to je poučka omieľaná do nemoty. Hodí sa však do auta, ktoré rozmermi najlepšie zapadá do mestskej džungle? Alebo inak, dokážu byť benzínové verzie adekvátnou náhradou pre všetky jazdné situácie? A ponúka Note dostatok priestoru, aby sme ho mohli nazvať (aspoň malé) rodinné auto?

Motory

Nissan Note sa ponúka s troma motormi. Zákazníci majú na výber dva benzínové trojvalce a jeden naftový štvorvalec. Benzínové agregáty začali svoju púť v Micre a presadili sa i v Note. Základný motor má výkon 59 kW (80 k) pri 6000 ot/min. Maximálny krútiaci moment 110 Nm má pri 4000 ot/min. Ten istý motor je v ponuke aj s kompresom, nazýva sa DIG-S a má výkon 98 koní. Naftu zastupuje motor od Renaultu s obsahom 1,5 a s výkonom 66 kW a 200 Nm krútiaceho momentu.

Tabuľkovo sa zdá byť krútiaci moment najslabšej a testovanej benzínovej verzie relatívne nízky, no výkon 80 koníkov je na malé auto slušné. Naopak, parametre ťažkého štvorvalca sú na malé auto viac než postačujúce a motor by si hravo poradil aj s väčším a ťažším vozidlom (veď rovnako naladený sme ho odskúšali vo veľkom Kangoo).

Schopnosti modelov Note prekvapujú, a to v oboch prípadoch. Od atmosférického trojvalca nikto neočakáva mohutný výkon, ale Note je s ním veľmi živý a dokonca zábavný. Môže za to jednak nízka hmotnosť vozidla (1036 kg), ale aj parametre samotného agregátu. Má vyšší zdvih, premenlivé časovanie ventilov a pomerne ľahké prevody. Nekopne vás do zadku ako nafťák, ale výkon stúpa lineárne a svižne. Autom dokáže pohnúť aj pod hodnotou 2000 ot/min., no práve medzi 2500 až 6000 otáčkami sa cíti najlepšie. Aj keď výkon vrcholí ešte vyššie, nárast sily už nepocítite.

Pri jazde mestom je skutočne zábavný. Ak chcete dynamiku, stačí držať motor v spomínaných medziach (najlepšie okolo 3000 ot/min) a auto sa nezľakne žiadnej výzvy.

To, že je Note ľahký cítite nielen v zákrutách, ale aj v dierach. Akonáhle sa jedno z kolies vzadu dostane do výmoľu, či na nerovnosť, poskočí si ako vystrašená koza. Nemá však tendenciu odskakovať nabok, čo je pri jednoduchej zadnej náprave prekvapivé.

Pri dynamickej jazde mestom si Note pýtal zhruba 7 litrov benzínu. Ak som šiel defenzívne a predvídavo, spotreba klesla niekde medzi 4 až 5 litrov, čo je veľmi dobré. Pri tachometrovej 110 km/h si pýtal tiež 7 litrov a točil niečo vyše 3200 otáčok. Pri zrýchlení na 130 papkal viac ako osem litrov s 3800 ot/min. Na malý trojvalec to nie je zlé, potešila nižšia úroveň otáčok ako pri najznámejšom trojvalci v našich končinách (HTP), ale diaľnica rozhodne nepatrí do revíru malého motora a radšej by ju videl len sporadicky. So škodováckym motorom zdieľa okrem vyššieho zdvihu a troch valcov aj pomalý pokles otáčok pri radení. V oboch prípadoch za to môže veľký zotrvačník, no v Note tlmí prirodzenú nevyváženosť trojvalca lepšie ako v Škode. Vibrácie sú minimálne.

Trojvalec s kompresorom je pre častejšie návštevy diaľničnej siete lepšou voľbou.

My sme však namiesto kompresoru mali turbo a jeden valec navyše. Kombinácia modelu Note s aktuálnou generáciou naftového štvorvalca 1,5 dCi je neuveriteľná. Nejde ani tak o prejav ako o spotrebu.

Za tých pár dní som nedokázal vyhnať spotrebu motora nad štyri a pol litra. Nešlo to! Pri odovzdávaní auta mi svietila spotreba 3,1 litra na 100 km, palubný počítač sa odvážil ukazovať aj údaje začínajúce na dvojku... Pravda, nejazdil som krátke trasy mestom, a keď som do mesta zavítal, kolónam som sa úspešne vyhýbal. Navyše ma časom údaje o spotrebe podvedome nútili jazdiť ekonomicky. Rád prekonávam vlastné rekordy :). Sú to skrátka fantastické údaje. Pri 110-tke sa spotreba v chladnom počasí so zapnutým rádiom a kúrením kolísala okolo 3,9 litra. Vyššie to bolo viac, no ťažko si predstaviť, že by si Note skutočne pýtal viac ako 5 litrov nafty pri zdravom štýle jazdy. Môže za to i dobre urobená (no iba) päťstupňová prevodovka s pomerne veľkým odporom pri radení, no s dobre nastavenými prevodmi (používajú ju i modely Renaultu a Dacie).

Naftový Note je potenciálny rekordér v úspornom jazdení, no dynamiky veľa nepobral a aj zábavnosť benzínových kolegov potratil cestou k nám. Hmotnostný rozdiel medzi autami je veľmi cítiť. Má to svoje výhody i nevýhody. Zatiaľ čo benziňák pôsobí ako hyperaktívny puberiak, nafťák je skôr pán v rokoch žijúci usedavým spôsobom. Keď chcete, turbo zaberie a nakope vás do zadnice, ale radšej má plynulú jazdu bez zbytočných prekvapení. Pôsobí ako o triedu väčšie a ťažšie auto, pritom je takmer rovnaký (až na výbavu).

Hmotnosť naftového agregátu navyše zacítite najviac v zákrutách. Ťažký nos jednak znižuje ľahkú manévrovateľnosť, no spôsobuje tiež, že na tých istých nerovnostiach si auto síce až tak neposkočí, zato poriadne uskočí do strany. Vďaka posilňovaču riadenia s výrazným účinkom sa toho nezľaknete tak ako napr. v Peugeote 308 (ten sa vám neúspešne pokúsi vytrhnúť volant z rúk), ale odskok je výraznejší ako vo Fabii, či vo Fieste.

A práve na nich Nissan upiera svoj zrak. Zatiaľ čo pri jazdných vlastnostiach trocha stráca (hlavne na Fiestu), schopnosťami motorov je na tom rovnako, prípadne o niečo lepšie.

Jeho najväčšia zbraň je však vnútorný priestor, a to hlavne pre posádku

Ak by sme si odmysleli nepopierateľnú skutočnosť, že Note do B-čka zamieril zo segmentu malých MPV (ktoré spolu s Renaultom Modus kedysi zakladal), začal by som veriť na mágiu. Toľko miesta v kabíne vám bežné malé auto zo segmentu B jednoducho nedá. Priestrannosť vyniká najmä v pozdĺžnom smere. Do auta sa bez väčších problémov natlačia aj štyria 190 centimetrový chlapi. Iste, bude to o kompromisoch a veľa miesta už nezostane, no napríklad v Pole niečo také nie je možné. Najviac miesta majú spolujazdci vzadu na kolená. Lavica nepatrí medzi najpohodlnejšie, sklon je typicky ostrý a hlavy našich dlháňov majú čo robiť, aby sa neobtierali o strop. Na plecia je miesta dosť iba v prípade, že sa nerozhodnete natlačiť dozadu ešte jedného človeka.

Zadné dvere sú krátke, dajú sa otvoriť až do uhla 90°, čím sa zlepšuje nastupovanie a vystupovanie.

Je obdivuhodné ako veľa dokáže Note vyťažiť zo svojich vonkajších rozmerov. Pomáha v tom krátky (MPV) nos a jeho výška.

298 litrový batožinový priestor nie je rekordér, má dvojité dno a po sklopení zadných operadiel získava vďaka dvojitému dnu takmer úplnú rovinu. Ak predsa len potrebujete viac priestoru v kufri, vyriešiť sa to dá posunutím zadných sedadiel dopredu. Tým sa síce zníži priestrannosť interiéru, ale štyri dospelé osoby sa tam stále (s veľkým kompromisom) zmestia.

Dizajn, interiér a výbavy

Nový Note opeknel. Je estetickejší, vyrovnanejší, dynamickejší a sympatickejší. V dynamickosti mu môžete pomôcť príplatkovým športovým balíčkom, ktorý ešte zvýrazní dlhé natiahnuté línie auta a peknú siluetu. Ak by sme ho porovnávali s triedou malých MPV, mohol by sa uchádzať o titul najkrajšieho auta. V B-segmente kam mieri, to už také jednoznačné nie je, stále si však zachováva originálny zjav.

Note ma prekvapil svojimi plechmi. Znie to trocha smiešne, ale ako prvé ma zaujali ťažké dvere, následne som si poklopkal po plechoch a uznal, že nepatria medzi najtenšie. Objektívne ich hrúbka nie je väčšia ako priemer, na také malé auto pôsobia slušne. Tento detail naznačuje to, čo zažívate vo vnútri vozidla. Zdá sa byť robustné, aj napriek tomu, že je malé. Plasty sú čierne, lacné, no neškrípu a nevŕzgajú ani pod tlakom. Kľučky dverí sú z kovu a tiež nie toho najtenšieho. Všetko čo vodič vidí pred sebou, čoho sa dotýka, pôsobí robustnejšie než auto navonok. Kabína je vzdušná, sedadlá celkom pohodlné a najmä naftová verzia v najvyššej výbave pôsobí veľmi solídnym dojmom. Zaujímavý je kruhový ovládač v strede palubnej dosky, i slušné audio v oboch prípadoch. Odhlučnenie je priemerné, nafťák počujete, benzínový motor až tak nie. Z interiéru je vidieť, že sa šetrilo kde sa dalo, dokazujú to aj fotografie nie príliš pevných súčiastok. Priestoru na odkladanie PET fliaš a ďalších drobností je dosť. Zaujme delená schránka pred spolujazdcom. Za lakťovú opierku sa oplatí priplatiť. Pozíciu za volantom limituje možnosť nastaviť volant len výškovo. Pri bližšom usadnutí k volantu, protestujú kolená, ale nie je to nič čo by sa polohou za volantom nedalo zmeniť.

Najvyššia výbava Tekna je viac ako konkurencieschopná. Zaujme systém orlieho oka, ktorý využíva štyri kamery rozmiestnené na aute, vďaka ktorým dokáže vytvoriť pohľad na auto zvrchu. Aj za pomoci parkovacích senzorov to pomôže pri parkovaní, no keďže Note nie je päťmetrový kolos, zakúpenie tohto systému by som zvážil. Zabaví na týždeň a v triede je to ozaj neobvyklé, ale využiteľnosť systému je nízka. Niežeby poskytoval priveľmi skreslené údaje, skôr to nie je potrebné.

Ani navigáciu nemám za čo chváliť. Je úplne priemerná, s dostatočnou ovládateľnosťou s nie najlepším zobrazením.

Záver

Nissan pred príchodom nového modelu Note vyhlasoval, že mieni zaútočiť na také mená ako Polo, či Fiesta. Nezľakne sa ani porovnávaniu s najpredávanejším autom triedy – s Fabiou, no veľkú dieru do sveta neurobí. Môže za to najmä cenová politika. Ani akciových 9 tisíc nie je tým lákadlom, ktoré slovenský zákazník hľadá a cena testovaných áut je ďaleko od tejto sumy.

Benzínová verzia má okrem slušnej výbavy Acenta ešte automatickú klimatizáciu, metalízu a zopár ďalších prvkov. Výbava Tekna je skutočne príťažlivá, sedadlá v kombinácii kože a látky pôsobia veľmi dobre, sú navyše príjemne teplé a pohodlné (vyhrievanie nemajú), no kupovať aj vyššie spomínaných pomocníkov je pre väčšinu zákazníkov zbytočné. Poteší však možnosť pripojenia sa na internet cez systém Nissan Connect, ktorý má Tekna v štandarde, Acenta ho však môže mať za príplatok 500 eur.

Odporúčal by som teda stredný stupeň výbavy Acenta, ktorý je viac ako slušný a udrží cenu na viac-menej prijateľnej úrovni. Tekna je pre fajnšmekrov, tak ako základná výbava Visia iba pre menej náročných zákazníkov.

Nissan Note nepatrí medzi najlacnejších v B segmente. Aj keď tam mieri, cenu si zachoval pôvodnú. Vo viacerých ohľadoch poskytuje viac ako B-čkové autá, a síce nenaláka na obľúbenú formulku CENA OD dokážete ho kúpiť za prijateľnú cenu... Ak si pri konkurentoch vyskladáte porovnateľnú výbavu, cenový rozdiel nebude až taký markantný, v niektorých prípadoch dokonca takmer žiaden.

Note je typickým zástupcom priemernosti v segmente B. Nenadchne ani nesklame. Zaujme pocitovou robustnosťou a fantastickou spotrebou naftovej verzie. Vyššia hmotnosť nafty z poskakujúcej kozičky spraví skoro až vážne a prísne auto. Note je vhodný do mesta, ale hlavne v naftovej verzii sa nebude báť ani dlhších trás a dokáže poriadne šetriť za palivo.