Zobraziť galériu

Peugeot Instinct
Zdroj: Peugeot

Naše oči dostávajú poriadne zabrať. Najviac pri jazde v noci, ale nielen vtedy.

Od očí chceme, aby striedavo ostrili do diaľky na ceste, rozlišovali značky, periférne vnímali čo sa deje mimo hlavného diania a naopak rovnako rýchlo sledovali čo je blízko - prístroje a ukazovatele na palubnej doske. Teda rýchlosť akou ideme, kontrolky, navigáciu, autorádio... Je toho veľa. Zvládnu to oči a my s nimi? Vôbec nie, najmä ak sme krátkozrakí. Potom bežne prejdeme aj desiatky metrov poslepiačky. Český Ústredný automotoklub (ÚAMK) a lekári vedia prečo.

Pri riadení motorového vozidla musí vodič priebežne sledovať nielen to, čo sa deje na ceste, ale aj údaje na prístrojovej doske. „Počas sklonenia hlavy v priemere asi o 30 stupňov, dochádza k potlačeniu ostrosti obrazu diania na vozovke. Spôsobuje to práve pohyb očí. Pri pohľade napríklad na rýchlomer totiž obvykle pohyb očí cieľ minie, v priemere asi o 5 stupňov, čo okamžite vyrovnáva následný pohyb očí. Po vytvorení ostrého obrazu na sietnici dochádza k jeho spracovaniu a uvedomeniu si, čo vlastne vidíme. Predpokladáme pritom, že veľkosť čítaných číslic musí byť minimálne 5x väčšia, ako je minimálna veľkosť, ktorá umožňuje ich rozlíšenie. Až po spracovaní a realizácii celej informácie možno pohľad vrátiť do pôvodného smeru,“ vysvetľuje MUDr. Lucia Valešová, primárka očnej kliniky DuoVize.

Preleťte očami ešte raz text, v ktorom sme popísali, čo musia oči vykonať. Pekne dlhý odsek, však? Je teda zjavné, že aj v skutočnosti má celý dej svoje trvanie. To ovplyvňuje rad faktorov ako sú vek, kondícia, pozornosť a skúsenosť vodiča. V priemere však potrebujeme 0,5 - 3 s. Okamih? Iste, no pri jazde rýchlosťou 100 km/h prejde vozidlo až 86 m, pri 160 km/h je to dokonca 132 m. Počas tohto času vodič nič nevidí a je to rovnaké, akoby riadil slepý.

„Aj úplne zdravý človek potrebuje na to, aby bol zrakový podnet po spracovaní na sietnici, zaregistrovaný a na jeho rozpoznanie v zrakových centrách, asi 0,1 s,“ dodáva MUDr. Valešová. V tomto čase prejde vozidlo pri rýchlosti 160 km/h asi 4,4 m. Vzhľadom k výpadkom podnetov z periférie sietnice sa táto vzdialenosť môže bežne zvýšiť až na 7 m. To znamená, že by vodič zaregistroval zajaca bežiaceho zboku, až keby bol pod kolesami. Dalo by sa teda povedať, že išlo o nehodu s „neprítomným“ objektom.

2% vodičov nerozoznajú červenú

Účastník cestnej premávky by mal mať normálny farbocit (rozlišovanie farieb). „Poruchou farebného videnia sú postihnutí prevažne muži (8%) a len asi 0,4% žien. Asi 80% farboslepých má ľahšiu poruchu vnímania zelenej farby a 25% poruchu ťažšiu. Ľahkú poruchu vnímania červenej farby má 10% ľudí a 15% trpí ťažšou poruchou. Podľa nových výskumov je asi 1,5 - 2,0% účastníkov cestnej premávky postihnutých poruchou vnímania červenej farby.

Možno trochu zjednodušený pohľad na túto očnú vadu hovorí celkom jasnou rečou: dotyčný nevidí na semafore, že svieti červená. Naozaj vôbec nie. Taký vodič vie, že na semafore hore je červená. Tu nikoho neohrozí. Vada môže mať oveľa zákernejší následky. U týchto ľudí totiž musíme predpokladať, že veľmi znečistené brzdové a obrysové svetlá spoznajú neskôr, alebo vôbec nie. „Liečenie tejto geneticky podmienenej poruchy v súčasnosti nie je možné,“ pripomína MUDr. Valešová.

Dôležitá farba prístrojov

Možno sa vám bude zdať, že farba číslic a ďalších údajov alebo podsvietenie palubnej dosky nemá iný ako estetický význam. Takže novinári chvália jednu automobilku v testoch za príjemnú modrú, druhí ju hania. Veľkosť a farebnosť údajov na palubnej doske je však oveľa dôležitejšia ako sa môže zdať.

Ľahká čitateľnosť údajov na prístrojovej doske nesporne prispieva k bezpečnosti cestnej premávky. Rôzne automobilky využívajú na prístrojovej doske rôzne farby. Automobilka SAAB preferovala počas svojej klasickej existencie zelenú, Ferrari prešla cestou od bielej cez červeno-oranžovej k zelenej. V Porsche využívajú žlté diódy s vlnovou dĺžkou 588 nm. Koncern Fiat preferuje zelenú a oranžovú farbu. Ford považuje za upokojujúcu zelenú, kým napríklad Opel uprednostňuje neutrálnu bielu. Mercedes-Benz využíva žltú, ale pre počet najazdených kilometrov a vonkajšiu teplotu modrú. BMW používa od roku 1987 oranžovú, pretože sa mylne domnieva, že vhodná zmes červenej a zelenej kompenzuje obe najčastejšie poruchy farebného videnia. Audi má biele pozadie so sivými alebo modrastým číslicami a VW modré diódy s vlnovou dĺžkou 465 nm a sýtosťou 80 - 85%.

V čom je rozdiel?

Všetky firmy argumentujú, že robia to najlepšie pre dobro zákazníkov. Je to však skutočne tak? Nie je. Všeobecne podľa odborníkov platia tieto zásady:
• Pri poruche vnímania červenej farby je výrazne skrátené spektrum na dlhovlnnom konci. Maximum jasnosti je posunuté z 555 nm na 520 nm. Pri tejto poruche je lepšie vnímaná žltá a modrá farba. Červená síce neruší adaptáciu na tmu, ale zhoršuje videnie u presbyopov (presbyopia je vetchozrakosť = zhoršenie zraku pre nemožnosť zaostriť do blízka, prichádza s vekom hlavne po 40-ke)
• Zelené plochy sú vhodné pre presbyopov. Umožňujú im dostatočné videnie do blízka aj s okuliarmi do diaľky.
• Modrá farba je u starších vodičov najmenej vhodná. Ich starnúca vnútroočná šošovka stráca elasticitu a stáva sa žltkastou až hnedastou. Dopadajúce svetlo sa potom silno absorbuje a rozptyľuje. Modré svetlo spôsobuje taktiež ľahkú myopiu - krátkozrakosť.
• Biele svetlo môže oslňovať. Svetlé znaky na tmavom podklade však zlepšujú kontrast.
Schopnosť rozlišovať farebné znaky môže byť negatívne ovplyvnená nielen ochorením oka (sivý zákal, postihnutie sietnice), ale aj užívaním niektorých liekov.

Čo z toho vyplýva?

Že automobilky v mnohých prípadoch vlastne nerozlišujú, pre koho je daný automobil určený. Napríklad nie je vhodné odporúčať konkrétny model staršiemu vodičovi, keď má modré podsvietenie, lebo väčšina z nich má nejaké problémy s očami.

Ak sa vám zdá nepravdepodobná takto zložitá alchýmia farieb, na záver máme jeden príklad. Názorne o zmene názorov na význam farebných ukazovateľov vypovedá americké námorníctvo. Červená farba, ktorú používalo v ponorkách počas druhej svetovej vojny bola príčinou častých bolestí hlavy námorníkov (boli mladí, vycvičení, vo výbornej kondícii), rozmazané videnie a problémy pri čítaní, ktoré boli vyvolané relatívnou krátkozrakosťou. Následný prechod k modrej farbe neviedol k očakávanému priaznivému ovplyvneniu adaptácie. Preto americké námorníctvo prešlo na neutrálnu bielu farbu, ktorá najviac uľahčuje adaptáciu pri ovládaní prístrojov.

Aký je záver?

Ak ste sa našli v niektorom o predchádzajúcich odstavcov a máte pocit, že napriek korigovaniu vášho zraku okuliarmi, kontaktnými šošovkami, či operáciou oka nevidíte dobre a jasno za volantom hlavne v noci, mali by ste skúsiť inú farbu posvietenia prístrojov. Nie všetko čo je módne a „pekné“, je aj užitočné pre náš zrak.

Oční lekári, ale aj odborníci ÚAMK majú názor, že by automobilky mali venovať oveľa väčšiu pozornosť vývoju osvetlenia prístrojových dosiek. Veľmi by to prospelo vodičom, rovnako ako zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky.