2016-07-19 05:00:00
Zaspal za volantom
Zaspal za volantom

Pozor na teplo za volantom! Otupuje vaše zmysly, môže za nehody

Ak máte pocit, že v horúčavách hovoríte nezmysly, je to prirodzený prejav organizmu pri prehriatí.

Dokonca sa môžu prejaviť aj prípady agresie. Tiež za to môže teplo. So sústredením sa za volantom pri teplotách presahujúcich 30° Celzia je to biedne. Odborníci totiž varujú, že telo prestáva správne fungovať už pri 27° stupňoch.

Tropické teploty majú výrazný vplyv na našu pozornosť počas šoférovania a tiež na následky dopravných nehôd. Pri vysokých teplotách oveľa rýchlejšie prichádza únava, vyčerpaním sa znižuje pozornosť.

Vodiči často podceňujú pitný režim a podliehajú dehydratácii, vysoké teploty nesvedčia ani chorým. Výskumy dokázali, že teplo dokáže narušiť krátkodobú pamäť.

„Počas dní s vysokými dennými teplotami býva vyšší počet tragických nehôd. Najčastejšie za nimi môžeme hľadať stratu pozornosti čiže nevenovanie sa riadeniu, prejdenie do protismeru a nedanie prednosti,“ pripomenul Martin Farár, šéf BESIP-u v Českej republike.

Kritická hranica sa začína pri 27 stupňoch

Hoci je dnes stále väčší počet áut vybavených klimatizáciou, slnko sa aj tak opiera do skiel áut a oslabuje zrak a sústredenosť vodičov. Po istom čase jazdy v nadpriemernom teple sa zmysly vodičov otupujú a znižuje sa koncentrácia. Kritická teplotná hranica sa začína už približne okolo znesiteľných 27° C. Už pri tejto teplote podľa výskumov klesá efektivita práce o 25%. Aj teplota stúpne na 30° C, efektivita práce sa zníži až na 50%. Počet nehôd tak začína narastať.

Pred horúčavou nás chránia naše termoregulačné mechanizmy. Aby sme sa ochladili, viac sa potíme, rozširujú sa nám cievy, zvyšuje sa produkcia adrenalínu, klesá diastolický krvný tlak, zvýši sa srdcová činnosť. Zároveň sa zhoršuje aj motorická koordinácia a tiež schopnosť koncentrácie. Každý sa na extrémne podmienky adaptuje iným spôsobom. Veľkú úlohu zohrávajú individuálne fyziologické vlastnosti každého z nás. Napríklad predchádzajúci odpočinok, alebo dodržiavanie pitného režimu. Rozhodne nepodceňujte v takomto počasí dostatok tekutín.

Aj výpadky pamäte spôsobuje teplo

Výskumy ukázali, že horúčava dokáže narušiť krátkodobú pamäť. To sa môže stať vodičom osudné. Ak totiž zabudnete, akú značku pred chvíľou ste na ceste videli, pretože menej sústredne sledujete situáciu pred sebou. Teplom omámený organizmus sa nechá ľahšie rozptýliť. Napríklad dlhšie trvá, než si uvedomíte, kde treba odbočiť, alebo neskôr zareagujete na brzdiace auto pred sebou. Každá činnosť a každý úkon trvajú o niečo dlhšie než zvyčajne. Psychika dostáva poriadne zabrať. Dostavuje sa skôr aj celková únava. Stav je podobný, ako by vodič išiel v aute pod vplyvom alkoholu.

Keď mozog nestíha, varovaním je časté žmurkanie

Za letné nehody môže často únava: až dve pätiny nehôd na cestách má podľa dopravných psychológov na svedomí únava. Unavený vodič robí chyby pri predbiehaní, nedodržiava bezpečnú vzdialenosť, či prednosť v jazde. Vplyv únavy je podľa dopravných expertov porovnateľný s vplyvom alkoholu – únava znižuje pozornosť a efektivitu spracovania informácií. Najvyššie riziko únavy za volantom je od polnoci do štvrtej ráno a od druhej do štvrtej hodiny popoludní.

Objektívnym príznakom únavy je, že si človek uvedomuje časté žmurkanie. Odpočinutý človek na niečo také nemyslí. Ďalším príznakom sú zrakové klamy - postavy na krajnici vyzerajú z diaľky ako niečo iné, než sa ukážu byť zblízka. To je hraničná fáza, keď oči ešte sú otvorené, ale mozog už nestíha rýchlo spracovať prichádzajúce informácie.

O únave svedčí aj to, že začne lenivieť mozog. Vodič, ktorý hovoril s posádkou, stíchne. Keď mu nie je do reči a nechce sa mu myslieť ani hovoriť, je to príznakom únavy. Spoľahlivým znamením je, keď vodič zrazu začne zabúdať prepnúť späť na stretávacie svetlá (ak to neurobí auto za neho), alebo si nepamätá, akú dopravnú značku práve minul.

Nenechajte to len na vodiča

Vodičovi by mali pomôcť aj spolucestujúci. Vo vozidle kde nehovorí vodič, ani nikto iný, rýchlo zaspia všetci. Nenápadne treba overovať mieru vodičovej ospalosti napríklad otázkami: „Kde sme teraz?" alebo „Kadiaľ sme pred chvíľou prešli?"

Mozog sa neodpojuje naraz, ale postupne ako počítač, ktorý z maximálneho výkonu spomaľuje až po vypnutie. Problémom je, že s otupujúcim sa vedomím klesajú zábrany a pocit strachu. Človek chápe, že zaspáva, ale zároveň sa v tú chvíľu neboja a chce ešte kus cesty prejsť, než si odpočinie.

Riskovať sa neoplatí

Mnoho vodičov vyráža na cestu večer po skončení pracovného času, bez oddychu. Ďalší si vyberajú na cestovanie programovo nočné hodiny, aby sa posádka vyhla horúčave a rušnému prevádzky počas dňa. V snahe prísť na miesto čo najskôr, veľká väčšina vodičov zanedbáva potrebné prestávky na odpočinok a snaží sa prísť do vytúženého dovolenkového miesta takmer bez zastavenia.

Pozor na mikrospánok

Ohrozuje na cestách priamo až štvrtinu vodičov. Tí sú potom nebezpeční nielen pre seba a posádku v aute, ale aj pre ostatných na cestách. Mikrospánok trvá 3 až 15 sekúnd. Počas neho prestane vodič vnímať okolie. Začína mať oneskorené reakcie, môže vojsť do protismeru a veľmi často nevedomky zvyšuje rýchlosť jazdy.

Profesionálni vodiči, pre ktorých sú stovky prejdených kilometrov denne každodennou rutinou, majú presne a prísne predpísané, kedy môžu riadiť a kedy musia odpočívať. Netrénovaní šoféri si pred cestu na dovolenku naordinujú nezmyselné porcie kilometrov v kuse, len aby boli pri mori skôr o niekoľko hodín.

Pár praktických rád pred cestou:

Auto treba pred cestou vyvetrať. Ešte predtým, ako začne fungovať klimatizácie, znížte čiastočne teplotu - na chvíľu otvorte všetky okná.   

Nestresujte sa, že prídete na miesto dovolenky neskôr, hoci aj o niekoľko hodín. Cestu berte už ako súčasť dovolenky a uvoľnite sa.

Bezpečnejšie a pohodlnejšie je rozdeliť dlhšiu cestu na dva dni a v noci niekde prespať. Ak cestuje v aute viac vodičov, dá sa vyraziť aj na noc a striedať sa v šoférovaní. Ideálne je robiť prestávky po zhruba dvoch hodinách jazdy.

Maximálna doba nepretržitého riadenia by však v bežnej prevádzke nemala presiahnuť štyri hodiny. Každú hodinu a pol až dve hodiny jazdy má podľa odborníkov nasledovať malé rozcvičenie, ktoré rozprúdi krv.

Pre dobrú pohodu na ceste radia odborníci dostatok tekutín, najlepšie vody. Neodporúčajú kofeínové nápoje. Kofeín síce na chvíľu povzbudí, potom je únava o to hlbšia.

Pred cestou sa tiež vyhýbajte ťažkým jedlám, ktoré vyvolávajú únavu. Radšej si doprajte zeleninový šalát bez majonézy. Aj počas prestávok konzumujte ľahké jedlá, ktoré nezaťažia organizmus.

Nezabudnite na dostatok spánku pred jazdou. Dve – tri hodinky naozaj nestačia. Myslite nielen na seba, ale aj na svojich blízkych, ktorých veziete na vytúženú dovolenku.

jv
ZDROJ: ÖAMTC, ADAC, ÚAMK ČR, Besip

Komentáre k článku


Stream naživo