Zobraziť galériu

Škoda Octavia 1,9 TDI 4x4 77 kW (105 k)
Zdroj: Ján Hargaš

Posvietili sme si na česko-slovenský chatársky sen. Octavia v teste mala najazdených niečo vyše 170 000 km.

Škoda Octavia Combi s pohonom 4x4 patrí medzi horúci tovar v autobazároch. Hneď ako príde jeseň jej predaj rapídne stúpa a krivka záujmu kupujúcich začne klesať až na jar, a to každý rok. Je snom mnohých mladíkov s predstavou bláznenia sa v snehu, no tiež po nej poškuľuje nejedno chatárske oko. Jej výhody spočívajú predovšetkým v pripájateľnom pohone zadnej nápravy, v obrovskom kufre, v cene náhradných dielov ako i povesti spoľahlivého „držiaka.“ Vďaka tomu si drží pomerne vysokú cenu. Do testu sme si vybrali pomaly legendárny motor od Volkswagenu s označením 1,9 TDI PD, ktorý považujeme za najlepšiu voľbu spomedzi motorizácii Octavie s pohonom 4x4. „Oktávku“ sme na test zapožičali z AAA AUTO Bratislava.

Škoda Octavia Combi druhej generácie prešla v roku 2008 faceliftom. Auto v teste je z roku 2009. Vybavená bola tempomatom, štyrmi airbagmi, rádiom s CD MP3, vyhrievanými sedadlami, elektricky ovládanými všetkými oknami a spätnými zrkadlami, hmlovkami, strešným nosičom a inými prvkami. Auto malo taktiež ABS, ASR, ESP... Skrátka celkom slušne vybavené auto so spoľahlivým motorom a pohonom na všetky štyri. Existuje vôbec riziko, že kúpite zle? Existuje, a poriadne.

„Nevýhodou“ Octavií je fakt, že ich interiér, ale aj exteriér je pripravený vydržať dlhé roky používania bez výrazných poškodení, ktoré by prezrádzali reálny vek auta. A ak sa predsa niečo zdá byť opotrebovanejšie (napríklad spínač svetiel) nie je nič ľahšie ako to vymeniť. Pokojne sa môže stať, že kúpite auto s tachometrovým údajom 150 000 kilometrov, pričom má v skutočnosti najazdených dvojnásobne viac. Aj motory 1,9 TDI nemajú problém dožiť sa pol milióna kilometrov, najmä ak sa o ne ich majitelia slušne starali. Pri týchto autách je teda otázka, či sa vôbec riadiť najazdenými kilometrami, alebo radšej stavom auta. Napriek našim viacerým upozorneniam, že by počet kilometrov nemal byť určujúcim parametrom, je stále tým, na čo sú zákazníci najviac zvedaví (okrem ceny).

Stav vozidla

Testovaná Octavia bola vo veľmi slušnom stave. Interiér bol zachovalý, sedadlá stále držali tvar, lakťová opierka sa síce tvárila, že si už v živote niečo prežila, no zvnútra nič nenasvedčovalo tomu, že by malo auto stočené kilometre. Postrehol som vŕzganie držadla na dverách vodiča a motorčeky nastavovania zrkadiel boli lenivé, podľa zvuku sa im pohyb príliš nepáčil. Kľučka na vodičových dverách zvonka sa miestami zasekávala, no nepovažujem to za chybu. Stačí vyčistiť a bude fungovať normálne.

Odpoveď na otázku, či sú kilometre reálne (okrem iného) prezradí podvozok a viacero detailov na karosérii. Najjednoduchším vodidlom pre určenie opotrebenia auta je množstvo hrdze na podvozku a na jednotlivých dielcoch. Očakávať, že auto s nájazdom 170 000 km nebude mať hrdzavé nič, je naivné. Hlavne ak ide o auto používané celoročne a aj v horších podmienkach. Okamžite po nazretí pod auto som si všimol, že koncový diel výfuku bol menený. Je to vidieť na rozdiele medzi časťami výfuku. Stredný diel načala hrdza omnoho výraznejšie. Výfuk však patrí k spotrebnému materiálu a hlavne posledná časť hrdzavie veľmi rýchlo. Často je kompletne prehrdzavený už po 100 000 km. Hrdza sa pomaly začínala usádzať na typických miestach ako sú spoje, či nechránené kovové súčasti. Napriek niekoľkým malým ložiskám musím podvozok označiť za dobre zachovalý a sediaci s udávaným nájazdom a predpokladaným spôsobom užívania vozidla. Že predchádzajúci majiteľ skúšal auto aj v horších podmienkach vidno na poriadne doškrabanom prednom blatníku (zo spodu). Je celkom možné, že ho doškriabal počas parkovania na vytŕčajúcom kameni (a pod.), no isté to nie je.

Motor

„Jednadevina“ sa vo všeobecnosti nepovažuje za príliš kultivovaný motor. Oproti svojmu dvojlitrovému nástupcovi je rozdiel cítiť, no pre tých, ktorí so vznetovým motorom nejaký kilometer odjazdili nebude zvukový prejav prekážkou. Motor je počuť. V nízkych otáčkach duní a v neutrále sa trošku trasie. Pri zrýchľovaní zas hučí a navyše nepatrí medzi rýchlikov. Najväčší záťah má tesne pod 2000 otáčkami, kedy vrcholí krútiaci moment o hodnote 250 Nm. Zhruba v pásme 4000 tisíc otáčok výkon opadá a motor už len hučí. Väčšinu jazdy budú mať „benziňáci“ pocit, že sedia v traktore, a ak im to dovolíte, znechutene vystúpia. A po pravde, nech si vystúpia. To čo motor stráca v oblasti komfortu a jazdného prejavu dobieha v spoľahlivosti a v spotrebe. Počas testu som nezaznamenal žiaden problém s motorom. Nerobil si starosti ani so studenými štartmi v mínusových teplotách (samozrejme som mu dal pár okamihov na žhavenie!). Fungoval bezchybne.

Škodovka ponúkala pri Octavii pohon 4x4 zo začiatku iba s motormi 2,0 FSI a 1,9 TDI. Nafťák bol navyše k dispozícii iba s neoslnivým výkonom 77 kW (105 k), čo je pri pomerne ťažkom aute málo na svižnú jazdu, no na pohodu za volantom stačí. Motor pri predbiehaní nesklame, občas treba podradiť (škandalózne!). Neskôr pribudol aj dvojlitrový nafťák s vyšším výkonom, no tiež s citlivými vstrekovačmi Common Rail... Systém čerpadlo – tryska je skrátka spoľahlivejší. Tiež sa vo výrobe objavil motor 1,8 TSI.

Vďaka pohonu 4x4 sa v Octavii objavila aj 6-stupňová manuálna prevodovka a testované auto nebolo výnimkou. Mohutná radiaca páka sedí dobre v chlapskej ruke. Dráhy prevodov sú krátke, no aj po odjazdení toľkých kilometrov veľmi presné. Občas bolo ťažšie zaradiť jednotku, vždy však zapadla na miesto. Aj vďaka šesťstupňovému manuálu je možné držať spotrebu na prijateľnej úrovni. Nepatrím medzi tých, ktorí motoru škodia podtáčaním len aby mohli očarovať skvelou spotrebou. Bežne som motor udržiaval v rozmedzí 1 450 až 2000. Relatívne krátke prevody spôsobia, že pri rýchlosti 130 km/h a zaradenej šestke točí motor zhruba 3000 otáčok. Nepriaznivé vonkajšie podmienky počas testu spôsobili, že sa spotreba mierne zvýšila oproti očakávaniu. Na diaľnici to bolo cca 7 litrov. Priemerne si „Oktávka“ vypýtala tesne nad 6 litrov. To je na váhu auta slušné. Pri ustálenej mimomestskej jazde klesne spotreba aj pod 6.

Interiér a jazda

Ako som už spomínal, v interiéry nič nenasvedčovalo tomu, že by auto najazdilo viac než 200 000 kilometrov, no určiť to presne, bolo vzhľadom na kvalitu materiálov a spracovania pomerne ťažké. Interiér bol v slušnom stave. Obruč volantu bola veľmi mierne opotrebená. A volant samotný šiel oproti bežnej Octavii ťažšie. Nakoniec aj auto je ťažšie. Spomínam to preto, lebo aj tým dáva auto na známosť, že nepatrí medzi mušie váhy a vodič rýchlo zistí s kým má tú česť.

Aj tí, ktorí škodovácku strohosť a intuitívnosť nepoznajú, si na ovládanie rádia, stieračov a pod. rýchlo zvyknú. Množstvo odkladacích priestorov poteší každého. Tak ako poteší obrovský priestor na zadných sedadlách. Aj keď sa traja dlhí chlapi vzadu neodvezú na dovolenku, pre päťčlennú rodinu je tam miesta habadej. A to nehovorím o 580 litrovom kufre. Viac než stokilový Haldex nad zadnou nápravou pridal vozidlu na váhe, zato neubral ani kúsok z batožinového priestoru.

Modely s pohonom 4x4 sú oproti klasickej verzii vyššie o 25 mm. Aj keď sa 2,5 centimetra zdá málo, neverili by ste ako to v teréne pomôže. Pomáhajú tiež väčšie kolesá – 16-tky. Auto som tento krát netrápil v stredne ťažkom teréne – veď tam ani nepatrí. Zato schopnosť vyhrabať sa z problémov bola odskúšaná riadne. "Oktávka" všetko zvládla bez problémov. Kde-tu niečo zavŕzgalo, kde tu sa zdalo, že tlmiče už nie sú nové (to je mi novinka), ale všetko v rámci normy.  

Na čo si dať pozor?

Opäť mi napadá jednoduchá odpoveď – na technický stav. Platí však zásada, nepodľahnúť lákavej ponuke. Všetci vieme, že prvoradým kritériom je cena, inak by predsa nikto nekupoval ojazdené autá. Avšak nechať sa poblázniť krásnou cenou a pocitom v zmysle: „ja ho chcem hneď!“ je nerozvážne. Nepochybne sa aj takáto kúpa môže vydariť, ale spoliehať sa na to neodporúčam.

Takže na čo si dať pozor pri Octavii Combi 4x4 1,9 TDI? V prvom rade na Haldex a dvojhmotu. Ak si odmyslíme vzhľad a zachovalosť auta vo všeobecnosti, sú to súčasti, ktoré by vás v servise mohli vyjsť draho. Bez správne fungujúceho Haldexu už nemožno hovoriť o štvorkolke a bez dvojhmoty sa zasa nedá hovoriť o funkčnom aute (pohodlie je druhoradé). Tak ako pri každom aute s pohonom 4x4, aj toto treba overiť tak, aby bolo jasné, že sa výkon naozaj prenáša na všetky kolesá.

Dvojhmotný zotrvačník nie je lacnou záležitosťou, a preto by pri kúpe ojazdeného auta mal fungovať tak ako treba. Dajte si pozor na prípadné zvýšené vibrácie vo voľnobežných otáčkach, či pri rozbiehaní z nízkych otáčok. Práve pri týchto situáciách zistíte, či dvojhmota funguje ako má, alebo už neplní svoj účel – tlmiť vibrácie motora.

Pôvodné „jednadeviny“ ešte nemali nenávidený DPF filter a nemala ho ani testovaná verzia. Avšak to, že kupujete auto s motorom 1,9 TDI ešte neznamená, že tam daný filter nenájdete. Ak sa teda rozhodnete kúpiť Octaviu s takýmto motorom, síce sa rozhodnete pre to najlepšie (pri tomto type), aj tak si treba dávať pozor. Skrátka, zoberte si zo sebou človeka, ktorý sa vyzná, nezabudnite na zdvihák a ak sa dá, šmýkajte s autom aj do servisu (pred kúpou).

Testované auto bolo na svoj vek a spôsob užívania vo veľmi slušnom stave, pripravené okamžite slúžiť. Kúpené bolo na Slovensku od pôvodného majiteľa.

Octavia po 170 000 kilometroch nie je nové auto, a tak od nej netreba očakávať stupeň pohodlia a technológie ako v novom voňavom, avšak stále poskytuje mimoriadne vysoký štandard bez zbytočných elektrických serepetičiek (ktoré sa čo? Áno, kazia!) so schopnosťou „nabehať“ ešte slušné porcie kilometrov, a to aj mimo spevnených ciest.