Zobraziť galériu

Peugeot 301 je malý veľký muž - veľké auto v našom prípade s malým motorom 1,2 VTi.
Zdroj: Jozef Vydra

Veľké auto a objemovo malý motor s papierovo neveľkým výkonom, ako bude ladiť táto kombinácia dohromady, budú si rozumieť?

Mali sme na výber aj iné pohony, no chceli sme vyskúšať základ. Aby bolo jasné, čo človek dostane, keď mu veľa nezostáva na nákup nového auta. Hoci 301-ka nie je dokonalé auto, funguje a celkom dobre. Dokonca lepšie, ako by si mnohí konkurenti priali.

Peugeot (a Citroën, lebo ten má dvojča C-Elysée) urobili auto, ktoré sa na nič nehrá, je jednoduché, ale čitateľné a hodí sa na slovenské cesty. Napriek tomu, že Slováci dávajú prednosť kratším autám, alebo liftbackom, mohol by mať šance aj sedan. Pre ľudí, ktorí sa potrebujú prepraviť a nezáleží im, či je kdesi ešte nejaký plastový kryt, ktorý by zakryl, čo auto neskrýva: že je lacné. Pritom ale dostatočne robustné. Peugeot 301 je auto stvorené pre dnešný tvrdý svet za dverami našich domov.

Jednoduché a lacné

To chce väčšina zákazníkov. Auto, ktoré je navyše robustné, veľa odvezie, bude spoľahlivé a ešte sa naň dá pozerať. Čo z toho všetkého má 301-ka? V prvom rade v nej nehľadajte nič zbytočné. Žiadne príplatkové prvky, ktoré majú vyťahovať peniaze z vrecka zákazník. Zameranie využitia auta prinútilo navrhnúť a urobiť veci jednoducho. Aj vďaka tomu kvalitne. Auto je určené do miest na horúcom strednom východe, kde majú sedany v kompaktnej triede skoro tri štvrtiny trhu, ale zároveň musí bez problémov štartovať a rýchlo kúriť pri – 35 stupňoch Celzia na severe Ruska. Tam všade musia vydržať podvozok, motor, plasty v interiéri, klimatizácia aj ventilácia. Po latinskej Amerike a Číne je ruský trh pre nový sedan tretí najvýznamnejší. Na západ Európy 301 nemá namierené, v tých končinách majú autá tejto triedy malý podiel. Skoro obišla aj nás, pôvodný zámer s našim trhom nerátal.

Nemaskované šetrenie

Peugeot 301 využíva mierne modifikovanú spoločnú platformu s modelom 208, hoci ho rozmerovo preskočil. Kompaktný sedan má medzi svojimi konkurentmi najdlhší rázvor 2652 milimetrov. To mu vynieslo priestranný interiér a doslova kráľovské miesto na zadných sedadlách. Namiesto zadných opierok hlavy však nájdete iba integrované vyvýšeniny operadiel, čo už pre cestujúcich okolo 180 cm absolútne nestačí. Sú len na krajných sedadlách, pre stredného cestujúceho nič. Celkovým priestorom a veľkosťou kufra je 301 ušitá pre tých, ktorí majú jedno auto v rodine a deti. Pritom by chceli niečo väčšie ako ponúka napríklad Peugeot 208, no finančne lacnejšie, alebo na tej istej úrovni. Väčšie a lacnejšie – niekde sa ušetriť musí. Práve preto nie je toto auto pre náročnejších. Chýbajú odkladacie miesta na stredovom tuneli. Niet kam odložiť hoci pár drobností. Akási imitácia priestoru na nápoje pred radiacou pákou nestačí ani na pollitrovú fľašu. Zostáva iba miesto v predných dverách, je ho ale dosť. Výškovo nastaviteľné bezpečnostné pásy, alebo držiaky nad dverami sú vec úplne neznáma. Počas jazdy sa objavilo pískanie vetra okolo hornej časti B-stĺpika pri vodičovom ľavom uchu – zdá sa, že je to bolesť všetkých týchto áut.

Pod kapotou najmenší motor

Ak by ste očakávali dýchavičný a podvyživený trojvalec, asi vás klameme. Motor celkom príjemne prekvapil. Je to však aj vďaka dobre navrhnutej (hoci mierne nepresnej) prevodovke, ktorej štyri stupne sa dajú dobre využiť v meste. Motor nemá variabilné časovanie ventilov, čo je plusom pre zníženie výrobných aj servisných nákladov a pri lacných autách je tento fakt dôležitý. Zvyčajne sa „obyčajný“ motor prejavuje zníženou ochotou hýbať sa svižne a neraz vyššou spotrebou. No v prípade Peugeotu 301 s motorom 1,2 VTi sme nespozorovali nejaké ústupy z pozícií. Nechýbal mu mladícky elán a za plynom išiel ochotne a bez odvrávania aj v nižších otáčkach. Vďaka vysokozdvihovej charakteristike (75 x 90,5 mm) je motor príjemne pružný. Navyše fakt nemá problém dať sa vytočiť až do červeného poľa otáčkomera pri 6300–6400 ot./min. Nie, nepretočili sme motor, to len v rámci „úsporných opatrení“ majú všetky benzínové aj naftové Peugeoty 301 rovnaký otáčkomer! Na benzín je červené pole prinízko, na naftu privysoko...

Na piatom stupni pri 70 km/h má trojvalec 2000 otáčok, pri 90 km/h stúpnu na 2450. Vtedy začínate cítiť nárast výkonu. Na treťom stupni Peugeot 301 dobre zrýchľuje a na štvorke pri 1800 otáčkach zvláda päťdesiatku v obci. Netreba vtedy podľahnúť lákaniu vyššieho prevodového stupňa s vidinou menšej spotreby. Po zaradení päťky otáčky klesnú na 1400, motor sa zmení na dýchavičného astmatika a tvári sa, že mu ide o život. Právom, lebo trápiť ho na takých nízkych otáčkach by sa malo charakterizovať minimálne ako prečin proti ľudskosti... Na druhej strane, hoci do otáčok ide, nie je to žiadny športovec a zrýchlenie na stovku za vyše 14 sekúnd nie je žiadne terno, Ale v meste vie ukázať svoje prednosti. V kopcovitom teréne a pri plnom naložení síce treba často používať radiacu páku, no nie je to žiadna tragédia.

Malý je aj apetít

Odmenou bola spotreba. Počas jazdenia v meste sa ani raz nevyšplhala nad šesť litrov na sto kilometrov, skôr to bolo okolo 5,7. Väčší smäd prejavuje tento malý motor pri jazde po diaľnici. Pri 130 km/h na piatom prevodovom stupni má totiž 3 900 otáčok a odsáva z nádrže viac ako sedem litrov na odjazdenú stovku. Aj vtedy má snahu zrýchľovať bez podradenia. No k tomu už treba prirátať pomerne výrazný aerodynamický aj motorový hluk, ktoré kazia konverzáciu vo vozidle. Auto je vo vysokej rýchlosti pomerne citlivé na silnejší bočný vietor. To všetko sa dá aj so spotrebou zlepšiť pri rýchlosti 110 km/h, kde apetít motora klesol priemerne pod 5,5 litra /100 km. Ešte lepšie je to pri jazde medzi mestami s rýchlosťou do 90 km/h. Ľahká pravá noha znamená spotrebu okolo 4,5 litra a to určite nie je zlé. Celkový priemer sme dosiahli 5,1 litra na sto kilometrov.

Dilema, či jasná voľba?

Ako pre koho. Otázkou je, či je motor 1.2 VTi použiteľný základ, alebo má iba urobiť volavku a nalákať zákazníkov na nízku cenu základných verzií? Nie je to vôbec také zlé, ako by ste si mysleli a trojvalec môže zostať v centre vášho záujmu. Ak jazdíte často plne naložení, alebo nie ste pokojnejšia povaha, mali by ste siahnuť o stupeň vyššie. V prípade benzínu na motor 1,6 VTi. Na pohodovú, defenzívnejšiu jazdu „jednadvojka“ úplne stačí. Navyše sa uspokojí s menšou spotrebou.

Ak máme hovoriť celkovo o aute: cenovú kategóriu síce na prvý pohľad možno neodhalíte, ale nech nikto netvrdí, že ju nemožno vidieť. Je to v detailoch a tie robia náš život niekedy jednoduchším, inokedy menej znesiteľným. Za svoje peniaze dostanete priestor, slušné jazdné vlastnosti a vďaka robustnosti prísľub výdrže. To však v priebehu testu nevieme posúdiť. Je však jasné, že čo je jednoduché, malo by sa menej kaziť. Aká bude pravda, preverí až čas.