Zobraziť galériu

Ilustračné foto
Zdroj: Jozef Vydra

Výskum vplyvu použitých materiálov vo vozidlách na zdravie ľudí je veľmi okrajová záležitosť. Možno sa to však obracia.

Pritom v autách mnohí z nás trávia hodiny denne. Obmedzený priestor s minimálnym prísunom čerstvého vzduchu, k tomu letné horúčavy a v kabíne sú merateľné dávky karciongénov, ktoré násobne prekračujú únosné hranice. To je výsledok výskumu Americkej Chemickej Spoločnosti, o ktorom píše web medicalnewstoday. Ak si myslíte, jasné, v Amerike je to hrozné, nenechajte sa uspať na vavrínoch, využívanie konkrétnych chemikálií je prakticky totožné v Európe i v USA. Rozdiel je v tom, že u nás je výroba tohto materiálu zakázaná, no jeho dovoz je možný a regulácia je len pri detských hračkách.

Závery novej štúdie o škodlivosti využívania tzv. spomaľovačov horenia v interiéroch automobilov platia aj pre nás, i keď je pravda, že presné materiálové zloženie konkrétnych prvkov výbav vozidiel je veľmi ťažké dohľadať. V štúdii pritom sledovali vozidlá s rokom výroby 2015 a vyšším, neplatí teda predpoklad, že pôjde len o staršie vozidlá. Tieto chemikálie sa pritom využívajú už od 60-tych rokov minulého storočia.

Konkrétne ide o spomaľovače horenia s označením TCIPP, no do rovnakej kategórie spadajú aj ďalšie ako TBOEP, TDCIPP, TPHP a ďalšie. V prípade novej štúdie sa merali koncentrácie látky TCIPP Tris(2-chlor-1-methylethyl)-fosfát, ktorý je mimoriadne často používaným spomaľovačom horenia v polyuretánových penách. Áno, presne v tých penách, ktoré sa okrem iného používajú na izolácie stavieb, no využívajú sa i na čalúnenie nábytkov, či v automobilovom priemysle na izoláciu i výplň sedadiel a ďalších komponentov. Prítomnosť tejto karcinogénnej látky v domácnostiach – napríklad v prachu je už vedecky dobre preukázaná niekoľko rokov, no o prítomnosti tej istej látky v kabínach motorových vozidiel sa veľa nevie. Na prvý pohľad je však zrejmé, že ak drolenie a únik látky je preukázaný v domovoch, nie je dôvod prečo by sa nenachádzali aj v automobiloch. Problém však spočíva v miere znečistenia ovzdušia. Kým v domácnostiach sú pri pravidelnom upratovaní, vetraní koncentrácie nízke, v automobiloch dvoj- až päťnásobné prekračujú bezpečné limity a to najmä v prípade teplého letného počasia a prehrievania kabíny.

Že to v dlhšie uzavretom aute trochu páchne, to vieme všetci, hovorovo tomu pachu nadávame „lepidlá.“ A nepochybne je na tom veľký kus pravdy. Pravdou tiež je, že minimálne podvedome vieme, že vzduch v kabíne ktorý páchne chémiou nie je úplne zdravý, no väčšina materiálov, ktoré sa v kabínach používajú, musia vyhovovať určitým štandardom. Materiály, ktoré nie sú priamo vystavené slnečnému žiareniu však až tak prísne limitované nie sú, navyše tento konkrétny materiál nie je zakázaný a je naďalej hojne používaný. Riziko v malých horúcich nevetraných priestoroch je však jednoducho privysoké, rovnako ako koncentrácie týchto látok.

Čo s tým?

Nie je veľmi pravdepodobné, že by sa výrobcovia náhle zobudili a prestali používať túto chemikáliu. Spomaľovače horenia majú svoj význam a do značnej miery zvyšujú bezpečnosť vozidiel, respektíve zvyšujú šance na prežitie osobám vo vozidlách v prípadoch ťažkých nehôd, či iných incidentov (v prípadoch požiarov). Ak sa ale touto štúdiou začne venovať problematike viac pozornosti, je celkom možné, že sa predsa niečo zmení.

Dovtedy je kľúčové uvedomiť si, že tak plastom i ďalším materiálom vo všeobecnosti najviac neprospieva prehrievanie. Ak vstupujete do rozpáleného auta, mali by ste ho pred jazdou nechať dostatočne vyvetrať a schladiť. Odborníci tiež radia udržiavať teploty vo vozidlách nižšie prostredníctvom vetrania, klimatizácie a zároveň neodporúčajú ponechávať vnútornú cirkuláciu vo vozidle zapnutú dlhšie ako na nevyhnutný čas.

Vnútornú cirkuláciu vzduchu využívame najmä vtedy, keď je vo vonkajšom prostredí zápach, či napríklad vozidlo pred nami trpí zvýšenou dymivosťou. Nútená cirkulácia vzduchu naplneného chemikáliami unikajúcimi z vnútorných materiálov však tiež nie je zdravá. Odporúčaním zo štúdie tiež je nechať pootvorené okná v prípade parkovania na slnku tak, aby neprichádzalo k extrémnemu prehrievaniu interiéru.