Zobraziť galériu

Sedem asistentov pre bezpečnú jazdu
Zdroj: Seat

Asistenčných systémov v autách je čoraz viac. Poznáme ich pod skratkou ADAS.

Ich vplyv je ale podľa britského Autocar magazínu otázny. Asistenčné systémy sú tu na to, aby vodičovi asistovali - pomáhali. Pomáhali mu zvýšiť bezpečnosť svojej jazdy, pomáhali mu vzdorovať komplikovaným situáciám, dokonca zabránili nehodám, či aspoň zmiernili ich následky. Časy, keď sa automobilky museli snažiť len o zlepšovanie deformačných zón a spevňovanie skeletu vozidiel, či zlepšovanie výkonu airbagov a stablizačných programov sú už dávno preč. Dnes už prakticky nekúpite auto bez funkcie núdzového brzdenia s rozoznávaním chodcov, či cyklistov, bez kontroly mŕtvych uhlov, bez udržiavania v jazdnom pruhu, bez kontroly pozornosti vodiča a tak ďalej. A ak sa vám predsa podarí kúpiť nové auto bez týchto funkcií, môžete si byť istí, že v crashtestoch dostalo poriadne odstrašujúce hodnotenie bezpečnosti a EuroNCAP - organizácia, ktorá za crash testy v EÚ a v Británii zodpovedá, im zopár hviezdičiek vyčiarkla.

Typickými predstaviteľmi obetí tohto trendu sú modely Dacia. Pri nej si koncern povedal, že do áut dá iba tie systémy, ktoré sú overené a nie sú až tak drahé na techniku. Lebo to je hlavný problém zvyšujúceho sa počtu asistenčných systémov - sú čoraz náročnejšie na hardvér a softvér. Autá sú aj vďaka nim čoraz ťažšie, elektrické komponenty sú doslova všade, autá majú kilometre káblov, desiatky riadiacich jednotiek a sú čoraz drahšie nielen na kúpu, ale aj údržbu. Lenže výsledok má byť jednoznačny. Na začiatku celého tohto ADAS ošialu totiž boli štúdie, ktoré v percentách vyjadrili potenciál asistenčných systémov na znížení nehodovosti a najmä úmrtí na cestách a to až o 62%. To je veľmi veľa zachránených životov, veľmi veľa ľudí, ktorí nebudú do konca života zmrzačení a tak sa to skrátka oplatí. Pre dobro ľudstva, pre dobro čoraz hustejšej premávky.

Akurát že tieto systémy sa do áut nasadzujú postupne už viac ako dekádu, na zníženie počtu úmrtí na cestách však majú enormne nízky, respektíve žiaden vplyv. Môže za to nepochybne i fakt, že v časti európskych krajín je priemerný vek vozidiel vyšší ako desať rokov, no minimálny vplyv na počet úmrtí na cestách majú asistenčné systémy aj u bohatších krajín, kde je väčšina áut na cestách novších.

Možností prečo sa žiaduci efekt nedostavil je hneď niekoľko, no tá najkrikľavejšia je nepochybne skutočnosť, že vodiči môžu väčšinu systémov nepoužívať, respektíve vypnúť. A keď napríklad udržiavanie v pruhoch vypínajú pri každej jazde, systém nainštalovaný do vozidla nemá žiaden význam.

Riaditeľ organizácie EuroNCAP Michiel van Ratingen povedal, že: je veľkou výzvou trvať na tom, aby výrobcovia vkladali do áut najpokročilejšiu bezpečnostnú technológiu, no ešte väčšou výzvou je presvedčiť spotrebiteľov, že sú dané technológie potrebné. S obavami vnímame súčasný trent médií a sociálnych kanálov, ktoré vodičov podporujú v tom, aby asistentov vypli."

EuroNCAP je bezpochyby najvýznamnejším dôvodom prečo sú autá čoraz bezpečnejšie. Bez tlaku tejto organizácie by sme s výnimkou niektorých prémiových značiek jazdili na omnoho menej bezpečných autách. Tlak na výrobcov vo vývoji a osvojení bezpečnostných technológií nám priniesol deformačné zóny aj v malých lacných autách, bezpečnostné pásy vzadu, viacero airbagov naprieč celou kabínou, či stabilizačný systém ESP a ďalšie prvky kľúčové pre našu bezpečnosť. Problém však je, že nové asistenčné systémy vedia často fungovať nesprávne, vedia upozorňovať nevhodne, vedia zasahovať do riadenia nepríjemne a nežiadúco a vedia človeka za volantom poriadne štvať. Nové autá vedia v priebehu pár minút vykonať niekoľko zásahov do riadenia, ktoré neboli potrebné a zároveň pri tom vytvoriť doslova kakofóniu rôznych akustických upozornení, ktoré sú pri zachovaní slušnosti textu nanajvýš rušivé. Na Podkapotou sme si ale zvykli hovorievať, že radšej stokrát zbytočný zásah a stoprvý zásah opodstatnený ako nabúrať len preto, mi niečo lezie na nervy. Druhá strana mince je, že každý rok objavíme nové auto a novú technológiu, ktorá preráža v otravnosti a zbytočnosti zásahov a upozornení dno a musíme ju vypnúť takmer pri každej jazde. Pre vlastné psychické  zdravie.

Najjednoduchším riešením by bolo prinútiť výrobcov a spotrebiteľov k využívaniu týchto ADAS systémov tým, že jednoducho zakážu výrobcom sprístupniť užívateľom možnosť vypnúť systémy. Lenže to našťastie nie je cesta, ktorú si EuroNCAP vyberá. Naopak, okrem osvety sa snaží s výrobcami pracovať na znížení "zvukového smogu" a ďalších rozčulujúcich prejavov systémov vo vozidlách pri ich používaní a taktiež sa snaží zistiť viac o tom, prečo a v akých situáciách vodiči s asistenčnými systémami nie sú spokojní a vypínajú ich.

Už od roku 2015 prebieha výskum organizácie fungujúcej pod záštitou americkej univerzity MIT, ktorý ADAS a ďalšie hi-tech automobilové technológie skúma. Do výskumu sa nedávno zapojil aj britský Tchatcham, ktorý je taktiež členom EuroNCAP. Expert na automobilové technológie z Tchatchamu Tom Leggett vysvetlil, že organizácie dbajúce na bezpečnosť vozidiel urobili kus práce pri snahe o zabudovanie čo najefektívnejších bezpečnostných asistenčných systémov do vozidiel, no urobili celkom málo na to, aby zistili, ako tieto systémy vníma vodič. "Z nášho testovania jednoznačne vychádzajú benefity týchto systémov, no teraz chceme na širšej báze vodičov zistiť ako ich používajú. Keď vieme, že všetci vodiči vypínajú systém udržiavania v jazdných pruhoch hneď ako sadnú do auta, všetky jeho benefity sú stratené a práve tomu sa snažíme zabrániť."

S tým súvisí aj druhý dôvod prečo asistentov v autách vypíname. Okrem ich otravnosti sú tu aj nesprávne reakcie na podnety, či dokonca reakcie na neexistujúce podnety. Stále sú to len počítačové systémy, ktoré majú ďaleko k dokonalosti. Štúdie dokonca naznačujú, že tieto systémy môžu mať v niektorých prípadoch negatívny vplyv na bezpečnosť na cestách. Americká IIHS napríklad zistila, že vodiči používajúci adaptívny tempomat majú vyššiu tendenciu porušovať predpisy ako vodiči jazdiaci bez adaptívneho tempomatu. Navyše zistili, že kombinácia adaptívneho tempomatu a udržiavania v jazdných pruhoch dokonca o 10% zvyšuje riziko smrteľných nehôd. Dôvod? Vodiči sa na technológie vedia spoliehať až príliš, znižujú pozornosť a myslia si, že technológie ich bezpečne dopravia na miesto určenia aj bez toho, aby sa unúvali ich kontrolovať. Najjagavejším príkladom takýchto vzorcov správania sú užívatelia vozidiel značky Tesla, ktorí prakticky dennodenne dokazujú ako ďaleko majú tieto technológie od dokonalosti.

Pre vodičov teda máme zopár tipov. Ak máte v aute asistenčné systémy o ktorých bola reč, používajte ich čo najviac. Štatistiky hovoria jasne, dokážu výrazne zvýšiť bezpečnosť jazdenia v osobnom automobile. Avšak neradno sa na tieto systémy slepo spoliehať a stále by to mal byť vodič, kto má veci pod kontrolou.