Zobraziť galériu

Renault Trafic SpaceClass
Zdroj: Ján Hargaš

Renault Trafic sa pri ostatnom facelifte zameral aj na zlepšenie pohodlia posádky.

Neklamme si. Traffic je už senior. Kým osobné autá sa životných cyklov dočkajú skôr ako dodávky, Traffic už má odjazdených veľa rokov aj v porovnaní s ostatnými dodávkami. To ale neznamená, že patrí do starého železa, Renault ho udržuje pri živote dôkladnými aktualizáciami a tie sa nevyhli ani osobným verziám. A ani tej určenej pre pohodlné cestovanie väčšieho počtu osôb.

Dodávkový trh je čoraz viac uniformný. Panujú tu autá spod krídel koncernu Stellantis, ktorých najznámejším zástupcom je SpaceTourer od Citroenu. Stellantis si ale pri osobných verziách dodávok rozhodol odpíliť konár a staviť len na elektrinu. Čo je jedno z najdebilnejších rozhodnutí súčasnosti, no ale azda je iba ďalším z dôkazov o zvláštnej dobe, ktorú žijeme. A azda sa časom zmení. A azda nie. Veď viete, čo je zlé pre Stellantis, je dobré nielen pre Renault, všakže?

Potom tu máme modely T6 a T7 a s nimi taktiež pozvoľna starnúci Ford Turneo a Transit Custom. Ono je to vlastne to isté, ale nikto normálny si mierne odlišné názvy toho istého nezapamätá, takže to nemusíme riešiť. Ford skrátka rád mätie zákazníka.

T6.1 zostáva v ponuke ako dodávka a nová T7 je konkurentom práve pre Traffic a jemu podobných vo verzii osobnej. Je to bezpečne najmodernejšie auto stojace na skladačke MQB disponujúce aj plug-in hybridným pohonom. Volkswagen chystá ešte aj ID Buzz ako elektrickú alternatívu, nehovoriac o Forde, ktorý svoju strednú dodávku (nech už sa volá akokoľvek), tiež zaktualizuje, ale to bude spolu s Transporterom a ešte to chvíľu počká. No a potom tu máme deriváty týchto de facto štyroch áut a zopár ultra seniorských nepodarkov, ktoré radšej nemenovať.

Osobný Trafic prešiel dvoma crash testami. Prvý absolvoval v roku 2012 a dostal dve hviezdy. Po modernizácii zvanej nová generácia to bolo za 3 hviezdy. Nie je to tak dávno, čo auto v pozícii dodávky otestovala EuroNCAP a Trafic i Talento (dvojča) dostali známku: neodporúčané. No skrátka celé zle. Bolo to však ešte pred súčasným faceliftom a išlo výhradne o test prítomnosti a funkčnosti asistenčných systémov. A tie veru auto nemalo žiadne. Takže preto.

Nemusíme si klamať, auto už má svoj vek a konštrukčné zmeny, ktoré si pýta z hľadiska bezpečnosti facelift nezlepší. No aj tak je to kus auta, v ktorom sedíte vysoko nad okolím a ktoré posádku i vodiča dokáže dobre chrániť pred takmer všetkými prípadnými problémami. Tri hviezdy z testov, ktoré ani zďaleka neboli tak veľmi zamerané na aktívnu bezpečnosť ako dnes, môže byť.

Auto faceliftom získalo presne tie asistenčné prvky výbavy, ktoré by mu teoreticky umožnili udržať si slušné hodnotenie bezpečnosti aj dnes. Pravda, v základnej výbave okrem ABS, ESC a airbagov veľa nie je, no svoju dávku modernej bezpečnosti si môžete kúpiť v balíkoch Bezpečné cesty a Bezpečné cesty 2. Testovaný model si pribalil prvý balík za 1100 eur, kde sa nachádza systém varovania pred opustením jazdného pruhu, systém sledovania mŕtveho uhlu, rozpoznávanie dopravných značiek s upozornením na prekročenie povolenej rýchlosti, núdzové brzdenie a automatické prepínanie diaľkových svetiel. Balík 2 by ešte pribalil adaptívny tempomat, no na ňom by som netrval ani ja. Zato núdzové brzdenie a upozornenie pred hroziacou kolíziou sú fajn veci, ktoré sami o sebe drtia vysoké štatistiky nehôd. Kiežby ich mali všetky autá.

Facelift vozidlu pribalil aj nové a naozaj účinné svetlomety, infotainment a aj automatickú EDC prevodovku, ktorú auto tejto veľkosti a zamerania potrebuje. A testované auto ju malo. Cena? 50-tisíc eur. Ak sa vám to zdá veľa, áno, v porovnaní s modelom Spacetourer je to viac – lebo ten sa s automatom a obdobným výkonom kedysi dal zohnať za cca 35-36-tisíc eur. No ale už sa veľmi nedá však? A Multivan, nepochybne jeden z najsilnejších konkurentov, ten lacnejší nikdy nebol a aj tak si ho už v jeho skriňovej forme neobjednáte. No a ďalší? Čo Mercedes? Hádajte.

SpaceClass má polohovateľné sedadlá, samostatné a vyberateľné vzadu. Má naozaj kopu priestoru pre posádku. Má ale tiež pomerne tvrdý a hlučný podvozok, ktorý je najmä na väčších dierach dosť nepríjemný a nevie zatajiť, že je to vlastne prestavba plecháča s dierami na okná na vozidlo pre viac osôb. Vo výbave vozidla nájdete prikúpené dvere aj na ľavej strane vzadu. Nie sú elektrické, pýtajú si poriadnu silu, najmä v prípade ich otvárania v miernom „protismernom“ kopci.

S autom sa však manévruje ľahko. Za to môže pozícia vodiča i veľké spätné zrkadlá a nepochybne aj cúvacia kamera. Rajd je veľmi slušný a tak si s trochou nadbehnutia človek razí cestu aj úzkymi uličkami plnými zaparkovaných áut. No a to parkovanie – to už vyžaduje odvahu i zručnosť. Ale dá sa a ja ako rodený sedliak mám v sebe kus kuriéra, ktorý sa vyslovene vyžíva v tom brázdiť cesty s veľkým autom a parkovať s ním v úzkych priestoroch.

Skutočnou radosťou je ale jazdenie s vozidlom. A to aj v meste. Renault Trafic nepotrebuje viac stupňov prevodovky, aby to fungovalo. Šesť je pre naftový dvojliter stále akurát a jeho 175 koní je tiež presne akurát na to, aby i zaťaženému autu nedochádzal dych ani v náročnejších podmienkach. A tento výkon je dosť aj na vzdorovanie masívnemu tlaku vzduchu pri jazde po diaľnici na hranici dovolených rýchlostí.

Priemerná spotreba sa držala pod úrovňou 9 litrov. Konkrétne 8,7 pri jazde v pomere 50% diaľnice, 40% okresky, 10% mesto. Studené zimné počasie, prevažujúce krátke až stredne dlhé trasy a na diaľnici tempo niekde medzi 120-135 km/h tachometrovo.

Predbiehanie je možné, najľahšie v nižších rýchlostiach. Zo 60 na 100 km/h to ide za 8,89 sekundy a z 80 na 120 km/h za 11,39 sekundy. To merané s vodičom a minimálnym ďalším zaťažením.

Prevodovka radí hladko, rozvážne, no vie byť aj rýchla. Na šesťstupňovú EDC s naftovým dvojlitrom i s menším nafťákom mám vždy iba dobré spomienky. Žiaľ, dnes sú to už najmä spomienky.

Trafic je už starší a opakujem to tretíkrát. No nevadí. Lebo ponúka dvojlitrový naftový motor s automatickou prevodovkou, dobrý infotainment, pohodlný posed za volantom a pohodlné sedenie pre až osem členov posádky. Je to obor, čo na jednu stranu komplikuje parkovanie (nie každé miesto je dosť veľké) a na druhú stranu zlepšuje viditeľnosť. Silné svetlomety a výborný výhľad vpred – to si na okreskách užívam najviac. Menej tvrdší a hlučnejší podvozok i hluk v kabíne vo vyšších rýchlostiach. 6 z 10.