Zobraziť galériu

Ford Ranger 2,0 TDCi EcoBlue XLT
Zdroj: Ján Hargaš

Málokedy sa stane, že by importér značky nabral odvahu ponúknuť novinárom aj niečo iné, ako plnú verziu svojho automobilu.

O to viac si ako novinár cením takúto odvahu. A o to radšej mám takéto autá v teste. Jednak sú podstatne bližšie k tomu, čo si väčšia časť užívateľov kúpi a navyše mi dajú možnosť zistiť, či je auto dobré od kosti a nielen od doplnkovej výbavy.

Lenže po toľkých testoch modelu Ranger viem, že je dobrý od kosti a to aj v strede noci po zobudení. Rebrinový rám, výborne naladený podvozok, pohon zadnej alebo oboch náprav a viacero karosárskych variant, ktoré sú na trhu s niekoľkými faceliftami už desať rokov. Auto sa medzitým dôkladne menilo. Zvyšovala sa bezpečnosť, ponuka motorizácii prešla kompletnou prestavbou a nové sú aj technológie na palube. A to už Ford usilovne testuje novú generáciu celosvetovo úspešného modelu, ktorý sa bude spolu so svojim priženeným bratom Amarokom opäť vyrábať v Juhoafrickej republike. Niežeby sa nemohol vyrábať aj inde, ale zatiaľ vieme/tušíme iba toto.

Ranger je prakticky od svojho príchodu na trh stávkou istoty. I keď z pohľadu osobných automobilov je desať rokov už naozaj dlhá doba na jednu generáciu, Ranger je úžitkovým automobilom a s desiatimi rokmi na účte tak stále patrí k čerstvému tovaru.

Dobre si pamätám ako som pred viac ako rokom vyslovoval posledné zbohom pre motor 3,2 TDCi. Mal som ho v tomto aute a skoro mi aj slzička vyšla z oka. Jeho agrárny charakter a tendencia robiť spolu s masívnym krútiacim momentom a pekným výkonom najmä desivý hluk, tak táto vlastnosť mi prirástla k srdcu. Nebol najvýkonnejší, nebol najúspornejší a rozhodne mal svoje roky zrátané (vzhľadom na nové emisné normy), ale aj tak mal niečo, čo taký agrárny človek ako ja, ocenil.

Kým ale Ranger prišiel o päťvalec, jeho konkurencia prišla vlastne o všetko. Za rok sme prišli nielen o päťvalec, ale najmä o oba šesťvalce, ktoré z konkurentov robili skutočných konkurentov. Dnes je tu opäť len trojica pikapov a opäť je celkom ľahké nájsť si favorita. I keď nespochybňujem schopnosti Navary s motorom z Renaultu Master, už sú to roky, čo som s Navarou jazdil a možno aj preto mi jej nové etudy nič nehovoria.

Zato L200 mám v kalendári a mal som s ňou česť aj po dôkladnom facelifte. Na Ranger nemá ani v ohľade priestrannosti, ani bezpečnosti a a ani výkonu. Zato je to však ukážkový pracant, lesník a v rukách špecialistov z neho môže vzniknúť fantastický offroad.

Fantastický offroad má ale Ranger rovno v cenníku.

Testovaný automobil ale fantastický offroad nie je. Mohol by byť. Potreboval by poštekliť špecialistami. Potreboval by dodať medzinápravové uzávierky, alebo aspoň jednu z nich, pretože ani XLT, ani Limited ju nemajú v základe. Aj tak je ale jeho priechodnosť nespochybniteľná. Rovnako ako jeho status na ceste. Pred ním ustúpi aj veľké rozmaznané SUV. Pred týmto ťažkým kusom železa skrátka uhnú mnohí. I keď sú aj takí, ktorí ani veľkosť Rangera nerešpektujú, rovnako ako pravidlá cestnej premávky. Takí ale väčšinou majú diagnózu. Často neliečenú.

Dvojlitrový naftový motor EcoBlue vo svojej úžitkovej špecifikácii ma prvýkrát príjemne prekvapil vo verzii Wildtrak. Druhýkrát v Raptorovi, kde terénne pneumatiky a horší odpor vzduchu mali ukázať jeho slabiny, no neukázali. Tretí test Rangera s novým štvorvalcom ma opäť naplnil zvedavosťou. Tentokrát ale ide o verziu s jedným turbodúchadlom a s maximálnym výkonom 170 koní. K tomu je 420 Nm krútiaceho momentu. Motor sa aj teraz prejavil vysokou kultivovanosťou a veľmi peknou spotrebou. Zvuk agregátu je charakterný tak ako pri silnejších verziách a tak ako v úžitkovom aute očakávam. Nie je príliš hlučný, ale dobre počujete ako sa má a či mu vaše chovanie vyhovuje. Predovšetkým prenáša menší podiel vibrácií, je tichší a príjemnejší. Už to nie je agrárny zážitok. Ale potešenie z dynamiky je prítomné a pocitovo rovnaké ako pri 3,2 litrovom päťvalci. Pekný priebeh krútiaceho momentu i výkonu spolu s výborne odladenou manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Motor má pri tachometrových 140 km/h pohodlne pod 3000 ot/min a stále dosť sily na zdolávanie diaľnic. Priemerná spotreba počas testu bola 8,5 litra nafty na 100 km. Na diaľnici je spotreba okolo 9 litrov. 140 km/h na tachometri je cca 132-133 km/h reálne.

Pružnosť je opäť fajn. Meraná bola tradične len so záťažou vodičom a batožinou (105+ kg) znižovanie väčším obsadením by som ale veľmi nečakal. To auto má nosnosť okolo tony a silný motor. Až tam mierne zvädne. Zo 60 na 100 km/h ide za 7,31 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 9,27 sekundy. Žiaden zázrak, ale len o málo viac ako Raptor s biturbom (dôvody som zmienil vyššie).

Auto prakticky nemá turbodieru a po podradení ťahá s príjemným rýchlym nábehom ťahu. No a podradenie je radosť. Tak dobre odladenú radiacu páku a jej kulisu v úžitkovom aute nezažijete. S tým autom sa dá pohodlne plaziť aj v dopravnej zápche. Akurát viac mu pasuje skratka cez lesnú a poľnú cestu. Auto je veľmi tuhé, nevŕzga a podvozok vzbudzuje dôveru nielen pre terénne zverstvá vo vyšších rýchlostiach, ale aj pre rýchlejšie prejazdy zákrut. A pokojne bez zapojenia pohonu všetkých kolies. Ten si treba nechať do ozajstného terénu.

Kabína je dostatočne priestranná. Vzadu sú operadlá sedadiel príkrejšie, ale deti v sedačkách sa sťažovať nebudú. Najmä ak majú rady hopsavú jazdu po teréne. Akurát tie v sedačkách do 18 kg budú robiť takéto odtlačky na operadle.

Treba sa trošku pohrať s nastavením sedadiel. Za vysokým spolujazdcom i vodičom bude mať takéto dieťa menej miesta. Tak ako vždy v Rangerovi platí aj tu, že ponuka priestoru je síce veľká, ale nie luxusne veľká ako v pikape vyššej kategórie (F-150). Napriek tomu stačí.

Batožinový priestor verzie s uzavretým hardtopom, tak to je krása. Len by som si tam dal úchyty na menšie veci a rozčlenil „kufor“ pre maximalizáciu každodenného úžitku. Skvelé je, že okná sú zatmavené a oba zámky nadstavby sú centrálne ovládané. To je úplný dar z nebies.

XLT sa pre mňa stáva najobľúbenejšou verziu Rangera. Zadnú uzávierku diferenciálu a štýl Wildtraku nepotrebujem. Páči sa mi chrómovaná maska a nižšia cena XLT-čka. Ani po automate netúžim, akokoľvek dobre Rangeru sadne. Presvedčila ma manuálna prevodovka. Toto je najuniverzálnejšie terénne kombi a nečudujem sa nikomu, kto si ho kúpi ako rodinné prevážadlo na dlhé trasy. Na cestách máme kopu maniakov a naše cesty často vyzerajú ako tankodromy. No a postupom času budú poriadne motorizácie a poriadne postavené autá naozaj už len úžitkáče. 9 z 10 bodov. Toto je auto, ktoré ešte nepotrebuje ďalšiu generáciu. Aj vďaka asistenčným systémom a infotainmentu Sync3.