06.02.2020

TEST: Renault Clio 1,0 TCe – Vynikajúci malý hatchback

Renault novým Cliom trafil klinček po hlavičke. S benzínovým trojvalcom je multifunkčný a takmer ideál.

Renault Clio sa v priebehu jednej generácie dostal z vydarenej dizajnovej alternatívy na vrchol segmentu. O prvé miesto medzi malými hatchbackmi sa tento Francúz aktuálne delí iba s jedným konkurentom. S novým Polom. Uvidíme, čo na to povie nová 208-čka, respektíve čo na to povieme po redakčných testoch, no isté je, že Polo a Clio sú dnes jednotkami na trhu.

Prečo Polo? Nuž to je asi každému jasné. Lebo Volkswagen... Lebo Volkswagen si na ňom dal po dlhom čase naozaj záležať. Prečo Clio? Lebo už predchádzajúca generácia modelu Clio bola naozaj vydarená. Prišla však s niekoľkými chybami, ktoré úplne nezmizli ani po facelifte. Nová generácia stavia na tom dobrom predchádzajúcej, opravuje chyby minulosti, zároveň prináša úplne nové prvky. Medzi tie najvýznamnejšie zlepšenia patrí jednoznačne interiér a vnímateľná kvalita spracovania i použitých materiálov. RS Line je toho jasným dôkazom. Výrazne vyšší podiel mäkčených plastov, pekné prešívanie, kombinácia farieb, podstatne menej vrzgotu. K ďalším nepopierateľným zlepšeniam patrí nový informačno-zábavný systém Easy Link. Už R-Link 2.0 bol fajn, Easy Link tomu pridáva korunu. Konektivita, prehľadnosť, funkčnosť i hĺbka menu nemá minimálne od Francúza obdobu a vyrovná sa tomu najlepšiemu čo je pri malých autách k dispozícii.

Poďme ešte späť na konkurentov. Máme tu najlepšie predávaný malý hatchback – Fabia od Škody. Úprimne povedané, aj keď už má svoj vek, vďaka faceliftu jej nič podstatné nechýba. Slušne jazdí, má slušné motory, dostatočnú výbavu i technológie. A má jeden tromf – verziu kombi. Novému trendu, ktorým začalo Polo a pokračuje Clio i Peugeot 208 – a síce zdvíhanie malých hatchbackov na úroveň nižšej strednej triedy, však pomaly prestáva stačiť – aspoň čo do technológií a dizajnových fines. Corsa od značky Opel zdieľa platformu s 208, no tiež len prichádza. Mazda 2 sa síce vie pochváliť výbornými motormi, no starne tiež. Honda chystá nový Jazz, no ten nikdy nebol priamym konkurentom. Toyota pripravuje novú generáciu Yarisu a ten určite zamieša karty. SEAT má novú Ibizu. Tá síce má všetko potrebné a je to naozaj dobré auto, na vrchol segmentu nemá. Preto, lebo tam v koncerne patrí Polo. Podobné je to pri Citroene. Jeho C3 je sympatická a navyše trošku šmrncnutá crossoverom, 208 je v koncerne PSA ten kto má útočiť na vrchol. Aliancia Renault-Nissan má na podobný účel ďalšie malé hatchbacky – svojskú Micru a ultra lacné Sandero poskytujúce základnú mobilitu pre masy. FCA malo Punto, no to už odišlo do zaslúženého dôchodku a o nástupcovi v Európe koncern veľa nehovorí... Možno vyrastie na podvozku 208... Kia má Rio, Hyundai i20. Obe autá prešli faceliftami, no kvalít Pola a Clia nedosahujú. Majú svoje ekonomicko racionálne prednosti tak ako zvyšok svorky. Kto nepotrebuje strop, uskromní sa a môže vyberať z množstva ponúk.

Poďme na porovnanie s Polom. Autá sa síce dizajnovo neponášajú, no rozmermi akoby si z oka vypadli. Niekde je viac Polo, niekde nové Clio. Objemy, výkony, hmotnosť, rozmery, technológie. Odlišnosti sú malé a prekvapivo malé sú aj cenové rozdiely. Pravda, sprvu sa Clio zdá byť lacnejšie, no keď dorovnáte výbavy, rozdiel je malý. Najmä preto, lebo každý výrobca pristupuje inak k výbavám a k dostupným doplnkom. Polo má jednu výhodu – verziu GTI s dvojlitrovým turbomotorom. Obe autá ponúkajú ako základ atmosférické trojvalce, stred ponuky tvoria jednolitrové turbomotory a vrchol ponuky zastupujú štvorvalce spojené výhradne s automatickou prevodovkou. A obe autá majú v ponuke aj verzie na naftu. Polo pridáva verziu na CNG.

1,0 Tce – šikovná alternatíva

Mnohí fanúšikovia vyrovnaného chodu si povedia, že jediný motor, ktorý stojí za to, je turbomotor s označením 1,3 Tce. Lenže ten je len s automatom, ktorý cenu tlačí vyššie. Nezavrhujte trojvalec, ani 5-stupňovú prevodovku. Nielenže sa motor vyhol populárnym ale na údržbu náročnejším komponentom, s manuálnou prevodovkou je dobre zladený a navyše prekvapivo pružný.

Motor 1,0 TCE podobne ako predchodca nepodľahol pokušeniu v podobe priameho vstrekovania. Aj preto, lebo priame vstrekovanie síce spresní dávkovanie paliva, jeho dôsledkom autá kašlú pevné častice škodlivé pre zdravie. Navyše sú takéto motory náchylnejšie na riedenie oleja a tiež karbonizáciu. Po novom majú takmer bez výnimok všetky benzínové autá s priamym vstrekovaním vo výfukovom potrubí GPF filter. Ten nie je tak drahý ako DPF-ko a výmenu si údajne žiada po výrazne väčšom počte kilometrov, no je tam, rovnako ako priame vstreky. Rozvody sú poháňané reťazou, výfukové zvody sú chladené, takže by motor nemal mať problém ani s prehrievaním plynov pred katalyzátorom a ani s častými jazdami na krátke vzdialenosti – rýchlo sa zahreje, no karbón ho nebolí.

Jeho maximálny výkon je 74 kW (100 k) pri 5000 ot/min a maximálny krútiaci moment 160 Nm pri 2750 ot/min. Z 0 na 100 km/h zrýchli za 11,8 sekundy. To je o rovnú sekundu pomalšie ako 1,0 TSI s výkonom 95 k v Pole. To, čo stráca na zrýchlení zo stoja dobieha na pružnosti, i keď svojho priamovstrekového konkurenta nepredbehne. Polo má tabuľkové zrýchlenie z 80 na 120 km/h za 11,0 sekundy pri zaradenom 4. prevodovom stupni. Clio to v teste zvládlo na rovnakom prevode za 11,74 sekundy. Pružnosť motora som skúšal aj na 3.stupni. Síce už otáčkomer atakuje červené pole, dynamika je omnoho sympatickejšia. Z 80 na 120 km/h zrýchli za 7,91 sekundy. Toto nie je parameter, ktorým by ste chceli motor trápiť každý deň, ale je fajn vedieť, že v prípade najväčšej núdze to ide. Zo 60 na 100 km/h zrýchli na 3. stupni za 7,06 sekundy. Aj to je pekné zrýchlenie.

Motor sa vyznačuje typickým trojvalcovým zvukom i hrubším chodom. Do kabíny však prenáša absolútne minimum vibráciií. Na rozdiel od predchodcu sa naň môžete spoľahnúť, jeho výkon je omnoho prístupnejší, netrpí hluchými miestami, výkon sa plynulo zvyšuje s nárastom otáčok. Ak ho podtočíte, turbo nebude mať dosť tlaku, a keď sa nadýchne, jemne kopne.

Priemerná spotreba počas testu bola 6,2 litra benzínu na 100 km. To zahŕňalo nájazd v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a 10% tvorilo mesto. Motor som počas testu netrápil, ale ani zvlášť nešetril. Na diaľnici pri 130 km/h berie cca 7 litrov. V meste od 7 viac.

Radenie prevodových stupňov nepatrí medzi tie najslastnejšie. Medzigeneračný posun prakticky neregistrujem. Páka je dlhá, kulisa slabá, po polohách prevodov treba občas pátrať. Zvyknúť si nie je ťažké. Polo v tomto nie je lepšie. I keď dráhy má presnejšie a páku kratšiu.

Jazda je silnou stránkou auta. Vzadu nehľadajte zbytočne multilink. To by bolo v rozpore s tradíciami v segmente. I polotuhá náprava sa dá nastaviť dobre. Auto sa pekne drží povrchu aj v náročnejších situáciách. Riadenie je zábavné, zákruty si viete užiť i s priemerným motorom. Podvozok je tichý, ani na veľkých kolesách nemožno písať o nepohodlí.

Full LED svetlá má Clio v základe. Má však dva typy. Ten drahší s C-čkovým podpisom pre drahšie výbavy Intens a RS Line. Svietia dobre. I keď by som si pri cestách nočnou krajinou rád mierne zdvihol svetelný lúč najmä na pravej krajinici – kratší dosvit je problémom skôr v kopcoch. Diaľkové svetlá svietia výborne.

Keď sadnete do auta, cítite sa veľmi príjemne. Na dosah ruky sa nachádzajú len kvalitné materiály. Takmer žiadne vŕzganie. Ťažko nájsť lepšie spravenú kabínu ako v tomto aute. Na pocit z auta vplývajú aj veci, ktoré bežne považujem za nepodstatné – detaily, prešívanie, ambientné osvetlenie. A síce som pri prvých jazdách tvrdil, že veľký displej je zbytočný, počas testu som si jeho danosti užil. Teší ma hĺbka nastavení, prehľadnosť nového Easy Linku i vysoká konektivita. CarPlay a Android Auto sú samozrejmosťou. Mne iPhone odmietal spustiť CarPlay, no viním za to telefón a chýbajúcu aktualizáciu – staršie typy dostávajú nový softvér neskôr a v obmedzenom meradle. Bezpečnostný asistenti sú na vysokej úrovni a fungujú dobre. Do Clia si môžete prikúpiť aj adaptívny tempomat a mnohé iné. Pozitívne hodnotím aj audiosústavu. Či už zvolíte Arkamys, alebo Bose, Clio bude i za pár peňazí hrať lepšie ako vrcholné audiosystémy konkurencie.

Jednoducho Clio je skvelé malé auto. Ak chcete Clio s batohom, ešte stále môžete kúpiť staršie Clio a aj Clio Combi. Ak chcete Clio s prívlastkom crossover, berte Captur. Práve Captur je nielen vyvýšené Clio, je tiež nástupcom verzie kombi. Kufor na to má.

Clio s benzínovým motorom 1,0 Tce je kompromis medzi cenou a výkonom. Je to dobrá motorizácia. Považujem ju za racionálnu voľbu, preto by som pri nej skôr siahol po nižšej výbave. K výbave RS Line sa viac hodí silnejší štvorvalec s automatom. Clio s testovaným motorom a vo výbave Intens môžete mať s pár zaujímavými doplnkami za 14-15 tisíc. Ak sa vám páči dizajn inšpirovaný formulou 1 a ste za športový look ochotní priplatiť, RS Line je tu pre vás. Práve najvyššia výbava otvára dvere k doplnkom vyšších tried. Len pozor, aby ste si s cenou neuleteli príliš vysoko. 8 z 10 bodov v tejto konfigurácii.

 

Technické údaje

Model: Renault Clio RS Line
Počet valcov/ventilov: 3
Zdvihový objem motora (cm3): 999
Prevodovka: 5-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.): 74/5000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 160/2750
Maximálna rýchlosť (km/h): 187
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 11,8
Spotreba kombinovaná NEDC-BT (l/100 km): 4,4-4,7
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4050/1988/1440
Rázvor náprav (mm): 2583
Objem batožinového priestoru (l): 391
Objem palivovej nádrže (l): 45
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1165
Užitočná hmotnosť (kg): 513
Rozmer pneumatík: 205/45 R17
   
Základná cenníková cena modelu Clio: od 9850 €
Základná cena verzie RS Line 1,0 TCe: 14 950 €

 


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku