Zobraziť galériu

Smart Fortwo 1,0 twinamic
Zdroj: Jozef Vydra

Smart Fortwo patril od svojho počiatku k špeciálom určeným pre pohyb v meste, hlavne v hustej premávke.

Nezmenilo sa to ani s príchodom tretej generácie. Základ a filozofia zostali rovnaké: kolesá až celkom v rohoch karosérie a extrémne kompaktné balenie celku. Legendou veľkých miest sa Fortwo stal vďaka ľahkému nastupovaniu, výbornému výhľadu a perfektnej manévrovateľnosti. To spolu zaručuje naozaj (bezkonkurenčne) najlepšie parkovanie.

Fortwo si zachovalo dĺžku predchodca, má 2 695 milimetrov. Na rozdiel od úplne prvého smartu sa už teda nevojde naprieč pozdĺžneho parkovacieho miesta. No vojdete sa s ním do mini medzier, kde sa už iní nezmestia. Malé rozmery a vynikajúco malý stopový priemer otáčania (iba 6,95 metra) spolu s ľahkým riadením znamenajú jediné: otočíte volantom a kým sa nazdáte, idete v protismere. Manévruje sa tak s ním naozaj výborne aj v stiesnených priestoroch.

To dobré zostalo, zmeny sú však pri najnovšom modeli jasné a viditeľné. Napriek tomu si smart zachoval už na prvý pohľad charakter rýdzo mestského vozidielka. Model Fortwo nebol v minulosti ziskový projekt, preto si koncern Daimler našiel partnera v podobe aliancie Renault-Nissan. Výsledkom je nielen použitie komponentov od Renaultu, ale tiež návrat päťdverového modelu Forfour. Ten zdieľa základy tentoraz s Renaultom Twingo tretej generácie.

Profil nového smart Fortwo si aj napriek zmenám a celkovej modernizácii určite nepomýlite. Nedá sa zameniť so žiadnym iným autom. Lebo žiadne iné nemá tvar škrupinky so zvýrazneným priestorovým rámom Tridion. No a samozrejme ešte s veľkými bezrámovými dverami. To je kombinácia, ktorá vytvára jedinečný vizuálny podpis a je pre auto charakteristická od prvej generácie. Na prvý pohľad sa predsa len najnovší smartík od predchodcov líši – predná kapota nie je natoľko sklonená a tvorí vyhrnutý „nos“.

Keď sa pozriete na auto podrobnejšie spredu aj zozadu, odhalíte ďalšie výrazné dizajnérske zmeny. Druhá generácia bola evolučným vývojom prvého modelu. Fortwo III. má úplne novú prednú časť, ktorú sme už videli v konceptoch Forstars a For-us. Výrazná je najmä maska ​​chladiča a pomerne veľké svetlomety. Vytvárajú spolu príjemný „úsmev“.

Nielen hravé tvary, aj priestranná kabína

Interiér dvojmiestneho miniauta prekvapí vzdušným a priestranným interiérom pre cestujúcich vpredu. V tomto prípade vlastne aj jediných. Tretia generácia preskočila svojich predchodcov priestorom, komfortom aj výbavou. Je zaujímavé, že v takom malom aute je toľko miesta. Hoci pravdou je, že na rozťahovanie to nie je – a ja, dlhonohý, som mal trocha problémy: kam s nohami bola pre mňa základná otázka. Palubnú dosku pokrýval textil, aký nájdete na bežeckých topánkach. Tvrdé plasty ale nepôsobia lacno. Zaujmú detaily, ako napríklad zväčšovacie sklo na stupnici nastavovania teploty v kabíne, alebo siluetu auta v ktorom sedíte, ktorá zobrazuje ikonu uzavretého okruhu ventilácie.

Vodič so spolujazdcom majú okolo seba až prekvapujúco dosť miesta. Ak sa nepozriete za sedadlá, ani nemáte pocit, že sedíte v naozaj superkompaktnom dvojmiestnom aute. Kabína prekvapuje priestrannosťou. Teda ako kde. Hoci sa sedí pomerne vysoko, čo zlepšuje rozhľad, miesta nad hlavou je vďaka výške karosérie dosť. Dokonca nechýba ani na šírku. Horšie je to s nohami. Miesto pre ľavú nohu vodiča uberá podbeh kolesa a s podobným nedostatkom miesta pre nohy zápasí aj spolujazdec. Za príplatkovým multifunkčným trojramenným volantom s hrubším vencom sa sedí relatívne v pohode. Tiež príplatkový otáčkomer je „zapichnutý“ na vtipnom „tykadle“ vedľa prístrojového štítu. Evidentná je podobnosť s Renaultom Twingo, z ktoré smart prevzal hlavicu radiacej páky, páčky pod volantom a rýchlomer. Grafika palubného počítača je naopak svojská a zasa pripomína vozidlá Mercedes-Benz. Spolu s kvalitným dielenským spracovaním kabíny dodáva Smartu nádych luxusu.

Batožinový priestor je vzhľadom na kategóriu miniáut nadpriemerný. Má objem činí 260 litrov a po strop kufra môžete vo Fortwo naložiť až 350 litrov batožiny. Stačí to nielen na väčší nákup, ale aj na prepravu vecí na víkend. Spodné vyklápateľné veko batožinového priestoru môže slúžiť ako pohodlná lavička na sedenie – má nosnosť až 100 kilogramov. Za sedadlami sú praktické sieťky na drobnosti, čo pomôže, lebo odkladacie priestory v kabíne sú vlastne len malé schránky pred spolujazdcom a dva držiaky na nápoje v stredovej konzole. My sme v nej mali vysúvaciu priehradku. Jednoduchá info a audiosústava má aj bluetooth, ale (smart)fón niet kam poriadne odložiť. Do dverí sa však vojdú 1,5-litrové fľaše.

Motor vrčí za chrbtom

Radový 3-valcový motor s objemom 999 cm³ uložený pod dnom batožinového priestoru nad zadnou nápravou je silnejší z dvojice atmosféricky plnených agregátov. Má 52 kW (71 k) a 91Nm krútiaceho momentu. S týmito parametrami si poradí s malým autom vcelku bez väčších problémov. Mal som ale pocit (nie osamotený), že by sa s ním mohol smart prejaviť výraznejšie dynamicky. No technici ho akosi „priškrtili“ a nástup otáčok po šliapnutí na plyn je (povedané jemne) veľmi pozvoľný. Smart sa s týmto motorom prejavoval mierne ospalo. Životabudičom bol plynový pedál viac pri podlahe, ale to sa prejavilo na spotrebe. S autom sa dá jazdiť celkom svižne, no musíte vedieť, ako motor spacifikovať. Určite zábavný bol zvuk malého motora. Trojvalec si brblal niečo v štýle menšieho šesťvalcového motora.

Netradičné meno twinamic patrí dvojspojkovej šesťstupňovej prevodovke. Radila presne a celkom dobre, motor trocha nechávala „prebehnúť sa“ na mierne vyšších otáčkach. Napriek snahe aj vďaka tomu bola priemerná spotreba v meste medzi 5,7 a 5,9 litra na stovku. V E(conomic)  môde však motor podtáčala a radila veľmi komótne až letargicky. Spotreba sa mimo mesta „zosunula“ do príjemnejších čísel – na priemer tesne nad 4,5 litra/100 km, no s minimom okolo 3,7 litra. To však nemôžete jazdiť v S(port) móde, ktorý radí pri vyšších otáčkach.  Vtedy sa dá radiť ale aj sekvenčne – buď pákou na podlahe (v „opačnom“ režime – teda vyššie stupne smerom od seba, nižšie k sebe), alebo páčkami pod volantom.

Diaľnica autu nerobila problém a pekne sa „rozkotúľalo“ až tesne nad 150 km/h podľa rýchlomeru. Pri 130-ke oscilovala spotreba v okolí hodnoty 6,6 - 7,1 l/100 km, na okreskách spadol priemer pod 5 l/100 km.. Vďaka asistentovi autu nerobil problém ani bočný vietor. Pri vysokých rýchlostiach sa však už prejavoval aerodynamický hluk vďaka vyššej stavbe karosérie aj bezrámovým oknám dverí.  

Auto má síce rázvor medzigeneračne dlhší o šesť milimetrov, no s 1873 mm je aj naďalej veľmi krátky. Spoznať sa to dá na nerovnom povrchu. Napríklad dlažobné kocky a podobné povrchy nevie odfiltrovať. Karoséria sa ale v zákrutách, do ktorých sa smart Fortwo vrhá s odhodlaním a vervou nenakláňala aj vďaka príplatkovým šestnásťpalcovým diskom kolies a športovému odpruženiu. To znížilo štandardný podvozok o 10 milimetrov.

Konečný verdikt

Smart Fortwo sa vôbec nepasuje do inej roly, než aká mu náleží v prvom rade. Je to mestský preborník, ktorý sa s prehľadom dostane aj tam, kde iné autá nemajú šancu. V prípade potreby sa stane vhodným prepravníkom aj na diaľnici, no predsa mu viac „šmakuje“ mesto a jeho zákutia.

Zdalo by s, že je to celkom bezproblémové a obratné auto. To druhú platí, pri tom prvom tvrdení sa pozastavím. Vo výsledku trocha sklame spotreba vzhľadom na veľkosť auta a zložité „odkladanie“ prednej kapoty. Je pod ňou akumulátor a doplňujú sa prevádzkové kvapaliny. Vyžaduje to dobre si nacvičiť postup, ktorý je krkolomný. Inak platí to, čo značka smart komunikuje smerom k verejnosti: „Urban original“ označuje auto, ktoré pred rokmi vytvorilo svoj vlastný segment a ktorému zostalo verné. Ako spoločník v centrách preplnených miest s menšími nárokmi na parkovanie, ako netradičný a vhodný módny doplnok, ale v prvom rade ako originálny dopravný prostriedok.