04.10.2017

TEST: Toyota C-HR 1,8i Hybrid – vesmírny ufón s baterkami v kufri

Toyota C-HR je jedno z tých mála áut, za ktorými sa ešte ľudia na ulici otáčajú.

Niet sa čo čudovať, takmer mimozemské tvary priťahujú pozornosť. Auto je postavené na platforme TNGA, ktorú si Toyota prvýkrát vyskúšala na Priuse 4. generácie. Pre kompaktný crossover v podobe C-HR ale o 60 mm skrátila rázvor na 2640 mm a zväčšila rozchod kolies (o 10 mm vzadu, o 20 mm vpredu).

Výsledkom je na tak malé auto prekvapujúco dosť miesta v interiéri pre vodiča i spolujazdca. Dokonca ani vzadu sa netreba báť sedieť. Futuristický dizajn vonkajška prenáša Toyota tiež do interiéru, ktorý možno takmer označiť za luxusný. Automobilka využíva na pohľad i na dotyk príjemné materiály, ktoré dodávajú pocit, že sedíte v aute možno o triedu vyššie.

Na auto je zaujímavý pohľad, ktorého sa nedá dosť dlho nasýtiť, zo všetkých strán. Ostro rezaný zadok, mohutné boky a skosené zadné okno, cez ktoré toho bohužiaľ veľa nevidno. Práve názov a vzhľad sú dva aspekty, ktorými asi bude ešte pekne dlho budiť rozruch. Toyota C-HR je rozmermi približne v strede medzi modelmi Auris a RAV4. Hybrid má v základe o desať milimetrov nižšiu svetlú výšku, ako benzínová verzia.

Len tak pre zaujímavosť - viete, čo znamená skratka C-HR? Sami Japonci to totiž poriadne „nevedia“. Najčastejšie sa uvádza označenie Coupé High Rider alebo aj Compact Hybrid Revolution. Vyberte si teda, čo chcete. Faktom však je, že toto auto sa po vizuálnej stránke vydarilo.

Zaujímavo je riešené otvárania zadných dverí. Teda otvárajú sa klasicky a úplne bežne, len kľučka je umiestnená netradične vysoko v zdvihnutej línii dverí. Doslova miniatúrne okienka prispievajú ku klaustrofobickému pocitu, ale zasa sa interiér neprehrieva. Výhľad dozadu je problémom – tu dostal vonkajší dizajn prednosť pred praktickosťou. Netradičné prelisy a vystúpené svetlá navodzujú zvláštny, až skoro živočíšny vzhľad. Až keď stojíte priamo pri aute, zistíte ako veľmi je toto auto extravagantné.

Toyota C-HR je jednoducho auto, ktoré hrá primárne na vzhľad. To prináša zároveň asi najväčší rozpor nového hybridu. Toyota C-HR totiž klame telom. Zvonka vyzerá ako naozaj zábavné, svižné, až dynamické moderné auto. Po skúsenostiach za volantom zistíte, že s to s tou svižnosťou nebude také horúce, hoci zábavnosť tam je. Auto sa síce šoféruje veľmi dobre, no „ufónsky“ vzhľad predsa len sľubuje čosi viac.

Po nastúpení do kabíny Toyoty C-HR ma zaujalo všadeprítomné čalúnenie s motívom diamantu. Teda aspoň podľa Toyoty. Ja som všade videl lichobežníky. Sú úplne všade, na strope, vo dverách, okolo tlačidiel na stredovom tuneli. Ešte aj tlačidlá na volante sa podriadili tomuto dizajnu – tam by som ale radšej uprednostnil obdĺžniky.

Ovládanie 8 palcového dotykového displeja multimediálneho systému Toyota Touch 2 s príjemným modrým podsvietením je jednoduché a prehľadné, no práve na dotykovom displeji a navigácii by mohli Japonci trochu zapracovať. Doba pokročila. Inžinieri z Japonska sa totiž veľmi nepochlapili a dotyková obrazovka má na dnešnú dobu dosť dlhú odozvu. Aj navigácia by zaslúžila modernejšie spracovanie, lebo jej ovládanie vyžaduje dlhší cvik. Asi väčšine bude liezť na nervy dlhá odozva tlačidiel pre zvýšenie a zníženie hlasitosti. Cez celú palubnú dosku sa tiahne výrazná modrá lišta a vďaka modrému lemovaniu a podsvieteniu aj vo dverách pôsobí interiér futuristicky.

Oceňujem ale nadštandardnú výbavu ako je napríklad príjemný volant, hoci vyhrievaný len v hornej časti, vyhrievané sedačky či automatické prepínanie diaľkových svetiel. Automatické udržiavanie v pruhu je lepšie nechať na diaľnicu. Aj tam som ho zapínal iba výnimočne, v tejto oblasti ešte má Toyota C-HR čo doháňať.

V japonskej hybridnej štýlovke je pozícia za volantom pre vyšších ako 185 – 190 cm už dosť vysoká. Navyše nad hlavou zostáva potom iba pár centimetrov. Inak je vpredu dostatok miesta. Nehrozí, že by sa dvaja „bacuľatejší“ cestujúci mali otĺkať lakťami. Aj napriek klesajúcej línii strechy sa rovnako vysoký pasažier dokáže posadí dozadu, teda sám za seba. Len pre jeho kolená už nezostáva miesto. Toyota odporúča C-HR predovšetkým pre mladé páry, pre rodinu je vhodnejšie väčší RAV4 alebo Avensis.

Sedadlá sú pohodlné a ani po dlhšej jazde netlačia. Do hybridnej Toyoty sa v štandarde dodávajú športové sedadlá. Majú dostatočné bočné vedenie a keby mali aj dlhšiu sedaciu časť, dostali by absolútne najlepšie hodnotenie. Aby som nezabudol – auto má aj vzhľadom k celkom kompaktným rozmerom batožinový priestor s objemom 377 litrov. To nie je veľa, ale ak si uvedomíte, že výrobca musela niekam schovať batérie, prestanete sa čudovať.

Kto chce Toyotu C-HR, má na výber medzi dvoma pohonnými jednotkami. Hneď však zabudnite na naftové motory, tie nikdy neprídu. Tento samuraj má pod kapotou benzínový 1,2 litrový  turbomotor, alebo 1,8 litrový atmosférický motor VVT-i zapojený v systéme hybridného pohonu. Prvý spomínaný variant môže pracovať s pohonom predných kolies a manuálnym radením, prípadne s automatickou prevodovkou typu CVT a pohonom všetkých kolies. Menší benzínový motor s manuálom sme už vyskúšali.

Teraz prišla na rad hybridná verzia s celkovým maximálnym výkonom 90 kW (122 k) a 142 Nm krútiaceho momentu. Pozostáva z motora s Atkinsnovým cyklom doplneného o elektromotor. To všetko je spojené planétovou prevodovkou e-CVT , ktorá ponúka pohon prednej nápravy. S ľahkou nohou možno obdivovať slušné odhlučnenie motora. No ak máte pravú nohu „ťažkú“ do kabíny sa napriek odhlučneniu dostáva pomerne prediera vysoký, občas kvílivý zvuk.

Toto však nie je žiadne športové vozidlo, ale auto zamerané čo najviac ekologicky. Preto by sa športovejšie naladení vodiči mali radšej pozerať po klasickej C-HR s turbomotorom 1,2. Jazda s hybridom totiž nie je extra zábavná. V prvom rade treba v maximálnej možnej miere dobíjať batérie. Auto to robí nielen vďaka chodu motora, ale aj pri brzdení. Maximálne možné brzdenie motorom sa dá dosiahnuť posunutím voliča prevodovky na písmeno B. Vtedy sa C-HR dokáže takmer zastaviť na mieste! No zasa sa za veľmi krátky čas dobijú batérie na maximum.

Štvrtá generácia hybridného pohonu ukázala, že hybrid ešte stále nie je čarovné slovo. Toyota sľubuje spotrebu 3,9 litra na 100 km, u nás sme dosiahli skóre 5,5 litra. Snažil som sa pritom jazdiť čo najviac úsporne, prepínal som jazdné režimy. Jazdil som aj s čo najviac nabitou baterkou, aj bez. Rozdiel bol citeľný. S plne nabitým autom sa dá prejsť napríklad krížom cez celú Bratislavu – len nesmiete prekročiť 50 km/h, lebo potom sa naštartuje spaľovací motor a snaha o nízku spotrebu je v háji.

Z nuly na stovku to jedenapoltonové auto zvládne teoreticky za 11 sekúnd. V reáli je ešte o niečo váhavejšie. Nerobte si ilúzie, že je to nejaký elektrický rýchlik, ako by sa dalo súdiť podľa vonkajšieho dizajnu. Z prejdenej vzdialenosti sme absolvovali asi polovicu na diaľnici, zvyšok väčšinou na cestách medzi mestami. Ani mesto nie je hybridu Toyota C-HR cudzie. Ak očakávate iba elektrickú jazdu, pozor! Pri skoro každom prudšom zošliapnutí akcelerátora takmer okamžite naskočí spaľovací motor. Ako iste uznáte, to šetrnej jazde veľmi nepraje. Na diaľnici si auto bez začervenania vypýta viac ako 7 litrov na odjazdených 100 km a naozaj najlepšie je mu práve na okreskách. Maximálna rýchlosť 90 km/h autu prospieva a spotreba sa dostáva až k hodnote 5 l/100 km.

Toyota C-HR prekvapila aj v hybridnej verzii svojimi jazdnými vlastnosťami. Toyota si zaslúži pochvalu – vyrobila komfortné a ovládateľné auto. Prispieva k tomu nízke ťažisko a prepracovaná zadná náprava. Keby malo viac výkonu, mali by ste pocit, že šoférujete „nadupaný“ hatchback a nie svalnatý crossover. Nerovnosti majú pre podvozok C-HR zanedbateľný význam  Musí to byť poriadna jama na ceste, aby ste ju zaregistrovali. Za odhlučnenie podvozku si Toyota zaslúži veľké plus – ani si nespomínam, kedy naposledy som bol za volantom crossoveru tak milo prekvapený komfortom jazdy.

Celé auto asi najlepšie a výstižne charakterizujú iba tri slová: Je to šupa! Japonský nováčik priplával aj do našich vôd s divoko elegantnou karosériou, bohatou výbavou aj príjemne naladeným podvozkom. Ani hybridná verzia sa nenechala zahanbiť. Hoci by ste možno čakali ešte nižšiu spotrebu, nezabudnite, že nemáte pod kapotou naftový motor, ale benzín. Priplácate si tak nielen za nové technológie, ale aj pocit, že jazdíte v luxusne vyzerajúcom štýlovom aute, kde pri jazde po meste vlastne ani nepočuje motor.

Odvrátenou stranou nezvyčajného dizajnu je výhľad dozadu, kde vlastne nevidíte, čo sa deje za vami. Preto cúvacia kamera. Ak chcete jazdiť dynamicky, tento hybridný model si zatiaľ nevyberajte. Ale o pár rokov bude situácia iná a vy budete chcieť prísť s autom aj do mesta – dovtedy možno bude platiť zákaz pre klasické spaľovacie pohony. Ak si zrátate plusy a mínusy, ktoré nová Toyota C-HR má, zistíte, že tých plusov je oveľa viac a vlastne toto auto nemá žiadnu väčšiu chybu. V konečnom dôsledku sa tento „divoký ekológ“ oplatí.

Jozef Vydra

Komentáre k článku


© Copyright 2017 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.