Zobraziť galériu

Ford Mondeo Wagon 1,8 TDCi
Zdroj: Ján Hargaš

Ford Mondeo kombi patrí k obľúbeným artiklom na trhu s jazdenými vozidlami, pozreli sme sa na zúbok verzii kombi.

Testovaný model bol z roku 2010 a Podkapotou ukrýval „forďácky“ rokmi overený naftový agregát z posledného roku výroby. Práve motor bol na tomto Mondeu to najlepšie.

Tento panelák sme vypožičali z AAA Auto Bratislava.

Mondeo nikdy netrpelo na nedostatok priestoru a tretia generácia, ktorá sa vyrába od roku 2007 je toho jasným dôkazom. Nielenže sa za seba zmestia aj basketbalisti, vzadu si pokojne posadajú vedľa seba a prežijú i dlhšiu jazdu. To isté platí na sedadlách vpredu. Tie sú anatomicky tvarované, pripravené podporovať chrbticu na tisíckach kilometrov za volantom. Vodič si má kde položiť ruky, ku všetkému má prístup, cíti sa pohodlne. Je to robustný kusisko auta, v boxérskej terminológii: vyššej váhy. Mondeo pôsobí ako auto pripravené ochrániť posádku pred akýmkoľvek nebezpečenstvom na ceste a je to jedno z tých áut, v ktorých si poviete: „to by sa šlo na dovolenku.“ Dokladuje to gigantický kufor, ktorý pojme batožinu celej rodiny aj pri naozaj dlhej ceste. Okrem priestoru je možné sklopiť sedadlá do úplnej roviny a zo služobno/dovolenkového Mondea urobiť malý nákladiak.

Zostaňme však ešte chvíľu pri interiéri a pozrime sa naň z iného hľadiska. V roku 2010 prešlo Mondeo faceliftom, testovaný model patrí k tým bez vylepšeného vzhľadu a z dnešného ponímania je to vidieť najmä na stredovom paneli. Ten je podľa môjho skromného názoru doslova nevábny. Na striebornom podklade je vidieť každý škrabanček, a síce sú tlačidlá viditeľné, je ich dosť. Stredový panel neskorších Mondeí má viac mojich sympatií, aj keď si uvedomujem, že mnohým sa jeho futuristický dizajn nemusí páčiť. Páči-nepáči, v novom aute môže byť starší stredový panel fajn, no v ojazdenom nič moc.

Že má auto už nejaký ten kilometer za sebou vidieť aj na ošúchanom volante a vydretej smerovke. Na volante je vidieť ako minulý vodič držal najčastejšie volant – pravdepodobne si pri dlhých cestách striedal pravú a ľavú ruku, pričom sprava držal volant nižšie s lakťom na opierke dverí, zľava naopak vyššie s natiahnutou rukou vo „frajerskej“ pozícii. Vodič tak asi patril k mladším pravdepodobne razantnejším vodičom bez známky poriadkumilovnosti. Obľúbená predstava o aute po dedovi, ktorý s ním chodil iba do obchodu a vysával ho každý týždeň tak na nešťastie padá... 

Prvý dojem? Radšej nie...

Zdá sa to možno ako nepodstatné, no dopĺňa to jednu významnú skutočnosť, ktorú sme o aute počas testu zistili. Majiteľ, respektíve držiteľ vozidla sa o Mondeo podľa údajov servisnej knižky dôkladne staral, ale iba po motorickej stránke. Pochybujem, že interiér auta počas troch rokov užívania vôbec niekedy umyl. Tak zasvinené auto som už dávno nevidel, a to vo svojom prevážam psa a záhradné potreby... Hneď po nasadnutí vám napadne jediné – pretočený dobytčák. Mastný, ošúchaný volant, zažratá špina v sedadlách, zašednuté čalúnenie nad hlavou, všadeprítomná cigaretová aróma a nechutné fľaky po sedadlách. To je len časť z nechcených „prvkov“ výbavy daného vozidla.  

Prvý dojem z auta je skutočne zlý – teda vo vnútri. Auto mohlo byť čistejšie, aj keď chápeme, že bolo čerstvo dovezené a na detailne čistenie nebol čas. A hlavne, na vyčistenie niektorých miest by Áčka potrebovali tím forenzných technikov. 

Keď sa spamätáte z nepríťažlivého interiéru, nájdete vzorne vyplnenú servisnú knižku, dozviete sa, že auto je dovoz z Belgicka, z lízingu a viete o čo tu ide. „Čo nie je moje, to ma netrápi.“ Chúďa Mondeo si svojich 160 000 km odžilo v rukách prasaťa, ktoré poctivo chodilo na servisné kontroly (lebo muselo) a vedelo dobre šoférovať (minimum škrabancov, zachovalý podvozok, motor i prevodovka). Stočenie kilometrov sa mi nezdá v tomto prípade byť reálne, i keď je možné aj za tri roky používania najazdiť podstatne viac - minimálne interiér naznačuje problémovejší nájazd. Ale viac než 50 000 tisíc km na rok je uveriteľné množstvo na bežný služobák. Potvrdzuje to podvozok, jazdné vlastnosti, motor s prevodovkou a dokonca aj samotný interiér. Aj keď je zasvinený, „ošúchanosť“ je v rámci normy a plus mínus autobus sedí s kilometrovým nájazdom. Navyše z celkového stavu vozidla vidieť, že sa nikto nepokúšal kamuflovať jeho reálny stav a auto je presne také, aké prišlo z lízingu.    

Po prvom dojme by väčšina z potenciálnych zákazníkov vystúpila a nad autom zlomila palicu. Nečudujem sa, no treba povedať, že je to škoda. Interiér treba vyčistiť – dôkladne vyčistiť, vydezinfikovať a... A auto bude v poriadku.

V omnoho lepšom stave ako sa zdá

Totiž, ako som už naznačil vyššie, Mondeo je z hľadiska exteriéru, podvozku a hlavne motora a prevodovky vo výbornom stave vzhľadom na kilometre a práve to by mal byť ten najvýznamnejší parameter na kúpu. Aj keď sa zdá byť znečistený interiér po fajčiarovi dosť odradzujúci, umytie auta znamená jednorazový náklad. Darmo si človek kúpi krásne nablýskané fáro, keď s ním neprejde ani sto kilometrov bez problémov a pri najbližšej zákrute mu odpadne git i koleso (doslova).

Navyše, Podkapotou nie je žiaden kokrhavý kazivý vrabčiak, ale rokmi overená „jednaosmička“. Tá síce mala hlavne v prvých rokoch výroby problémovejšie série, no na konci výroby mala vychytané všetky muchy a z môjho hľadiska je lepšou voľbou než dvojliter TDCi, ktorý Ford vyvíjal v spolupráci s koncernom PSA. Ford síce motor prispôsobil pre svoje potreby, ale ak nič iné, dvojliter mal DPF filter, jednaosmička si vystačila bez neho. 

Ford síce v Mondeu ponúkal aj benzínové motory a tie sú z hľadiska spoľahlivosti lepšou voľbou než naftové agregáty so vstrekovaním comon rail (pri menšom nájazde), no do obra Mondeo Combi si málokto objednal niečo iné než „dízel“. Tu boli na výber vyššie spomínané motorizácie plus 2,2 TDCi opäť od PSA Peugeot Citroen, prípadne ekologická 1,6-tka od PSA známa u Francúzov ako HDi. Tak ako atmosférické benzínové motory, ani malý dízlik s objemom 1,6 litra nemal veľa sily a vedel byť síce veľmi striedmy, radšej by som ho videl v menšom aute.

Netvrdím, že dvojliter a „dvadvojka“ od PSA sú vyslovene zlé motory, to určite nie. Poskytujú slušný výkon a kultivovanosť na dnešnej úrovni. Avšak v porovnaní s „forďáckou“ 1,8 Duratorq majú v spoľahlivosti čo doháňať. Minimálne pre problémový DPF filter.

Motor v Mondeu štartoval bez problémov, aj keď ho v kabíne bolo počuť i cítiť. Prejavom patrí medzi staršie naftové agregáty, pripomínal najmä posledné generácie 1,9 TDI (aj keď sú to v zásade odlišné motory). Vibrácie boli najvýraznejšie okamžite po zhasnutí motora, keď sa zastavujúce valce dostali mimo tlmiaci rozsah dvojhmotného zotrvačníka. V danom okamihu sa Mondeo zatrasie ako pes po kúpaní, čo by mohlo poukazovať na dosluhujúcu dvojhmotu, ale myslím, že čas na výmenu ešte nenastal.

Ak ide o dymivosť, kominár by s autom nemal veľa práce. Žiaden dym sa pri tomto kuse neobjavil ani v úmyselne vysokých otáčkach, ktoré tak radi skúšajú niektorí vymletí páni na emisnej kontrole...

Kultivovanosť chodu sa na PSA-čkové motory nechytá. Aj výkon jednaosmičky je vo väčšine nastavení nižší, no 92 kW (125 k) a 330 Nm sú slušné parametre a na rozpohybovanie takéhoto obra postačujú. Nejakú veľkú dynamiku od auta nečakajte, okrem váhy Mondea za to môže aj dlhá päťstupňová prevodovka. Cieľom nebolo pri naftovom Mondeu postaviť trhača asfaltu, aj keď treba povedať, že istota a stabilita na ceste je v dobre ovládateľnom Mondeu na vysokej úrovni.

Motor 1,8 TDCi Duratorq je priamym nástupcom osemventilových naftových Ford motorov, ktoré sa do áut značky montovali už v osemdesiatych rokoch. V roku 2001 prešiel agregát výraznou modernizáciou, získal vstrekovače Delphi a turbo s nastaviteľnými lopatkami. Vyrábal sa vo viacerých výkonnostných verziách, tá v Mondeu bola najsilnejšia.

Spotreba, spotreba, spotreba... je fajn

Päťstupňová prevodovka sa už z dnešného hľadiska zdá málo, ale na potreby tohto auta je postačujúca. Prevody sú dlhé, ak nechcete motor trápiť, po meste pokojne jazdíte aj na trojke a päťku zaradíte až mimo mesta. Rozsah využiteľných otáčok nie je veľký, pod 1400 motor duní a trasie sa ako osika, rýchly pokles výkonu možno badať už okolo 4000 otáčok. Dlhé prevody vám neumožnia pocítiť celý potenciál motora, no vďaka nim držíte spotrebu v prijateľných medziach a aj napriek „chýbajúcej“ šestke si na diaľnici pri tachometrovej 140-tke točíte necelých 3000 otáčok. Ostatne, spotreba bola jedna z najprekvapivejších vecí pri tomto aute. Pri rovnomernej jazde ste sa aj s obrom menom Mondeo hravo dostali k úrovni 5,5 l/100 km a výrazný rozdiel nebol ani pri razantnej jazde po diaľnici. 6,5 litra ako diaľničný priemer možno označiť za ozaj výborný parameter, detto priemerku tesne nad 6 litrov. Väčšinu jázd sme s Mondeom absolvovali po meste, časť na diaľnici a na cestách mimo mesta. Ušlo sa mu i zopár razantnejších akcelerácií a svižnejších úsekov na hrane zákona.

Počas prvých jázd som mal občas problém so zaradením trojky, skôr išlo o nezvyk ako o ozajstné problémy prevodovky. Na dlhú kapotu som si zvykol rýchlo a nepociťoval som ani problémy pri parkovaní. Pre Mondeo však treba viac miesta než pre bežné vozidlá, hlavne ak ide o dĺžku. Pri zatváraní a otváraní dverí ma prekvapil trochu tvrdý zvuk, gumičky toho už asi mali dosť. Naopak, potešila ma nakladacia hrana – žiadna nie je. Po otvorení kufra tak nie je problém naložiť i ťažší náklad. Nevýhodou je, že v obrovskom kufri nenájdete žiadne upevňovacie možnosti, ak kufor nenaložíte až po strechu, náklad tam bude lietať ako pubertiak na parkovisku.

Všimol som si trochu viac hrdze v motorovom priestore. To môže súvisieť jednak s dlhými jazdami po diaľnici v zime, keď sa posolená voda dostávala cez mriežku a chladič až k motoru, kde sa na nechránených miestach pustila do kovových súčastí, no tiež s blízkym morom a slaným vánkom v krajine. Prekvapila hrdza na podperách kufra. Iste, voda sa tam cez špáry dostane, ale...

S Wagonom sa neradno vybrať na poľnú cestu. Nielenže má poháňanú zasadne iba prednú nápravu, je tiež dosť nízko nad zemou, hlavne ak zvolíte menšie kolesá a pneumatiky. Stačí to však na zdolávanie našich tankodromov zvaných hlavné cesty a to je primárne určenie tohto vozidla. Tlmenie nerovností a výmoľov je na vysokej úrovni, to však neznamená, že nemáte prehľad o tom, čo sa deje pod kolesami a Mondeo tiež netrpí náklonmi karosérie.

Záver

Ford Mondeo je skvelé reprezentatívne auto, verzia Wagon k tomu pridáva vysoký potenciál pre viacčlenné rodiny. Je to famózny, priestranný spoločník na dlhé cesty, ktorý dá vodičovi i posádke pocit bezpečia a komfortu. Medzi jazdenkami je obľúbený, najmä naftové motorizácie. Tak ako pri všetkých verziách papajúcich naftu si treba dávať pozor na zvýšené vibrácie v nižších i priveľmi vysokých otáčkach (neutrál a blízko k červenému poľu). Takisto je neprípustný pocitovo nižší výkon, problémy pri radení, nerovnomerné brzdenie, vŕzganie karosérie, zvýšená dymivosť a samozrejme rôzne chybové hlásenia. Dobre si treba obzrieť podvozok, prehrdzavený výfuk je bežná záležitosť, hrdza sa na ostatných súčastiach podvozku rozvíja veľmi pomaly a po stotisícovej hranici je v závislosti od spôsobu používania vidieť hrdzu iba na maticiach, či nechránených spojoch. Pozor si treba tiež dať na lícovanie dielov karosérie, ale to platí pri všetkých jazdených autách. Pri výbere motorizácie by som uprednostnil starší menej kultivovaný motor 1,8 TDCi hlavne z neskorších rokov výroby. Pri kúpe auta s týmto motorom v dobrom stave je vysoký predpoklad nižších prevádzkových nákladov než pri väčších a výkonnejších verziách.

Mondeo v teste bolo síce v interiéri neudržiavané, všetko ostatné bolo na veľmi vysokej úrovni a auto bolo v stave bezproblémovo slúžiť niekoľko desiatok tisíc kilometrov (neskôr by sa mohla objaviť potreba vymeniť dvojhmotu). Auto by väčšina záujemcov odsúdila ako stočený vrak, čo je škoda. Toto Mondeo má svoje mušky, vlastne muchy, ale po technickej stránke je vo veľmi dobrom stave. Síce na prvý pohľad pôsobí neudržiavane, pod nánosom špiny sa však skrýva zachované bezpečné a priestranné auto s kozmetickými nedostatkami.

Na kontroly a teda výmeny oleja chodil testovaný kus ešte v relatívne častom intervale každých 20 000 km. Na zváženie je ale ďalšie zníženie intervalu. Karbón sa niekde ukladať musí a nový olej je nový olej.