Zobraziť galériu

Podobá sa na predchodcu, ale je iná, je aj lepšia? Jazdí na pneumatikách Pirelli Sotozero 225/45 R 17.
Zdroj: Jozef Vydra

V živote aj za volantom je vždy niečo za niečo. Deviata generácia Civica má svoje plusy, niečo z predchodcov ale chýba.

Preč sú časy, keď meno Civic bolo synonymom atléta nižšej strednej triedy s viacprvkovou zadnou nápravou, úžasnými motormi a jazdnými vlastnosťami až kdesi v nebesiach. Športové náradie v sériovom vydaní. Prišla siedma generácia založená rodinne a kým sa priaznivci značky spamätali, prirútila sa ako vesmírne UFO ôsma generácia.

Do základu rozmetala dovtedajší dlho budovaný imidž. Kozmická loď na kolesách mala pod kabátom jednoduchú techniku, ale zaujala netradičným dizajnom. Súčasná, deviata generácia je jej pokračovateľom. O čo je lepšia? Skúšali sme vozidlo s najvyššou výbavou Executive.

Evolučný vývoj

Podobá sa na predchodcu, základ je totiž rovnaký, aj proporcie. Zmeny sú najlepšie viditeľné, keď stoja vedľa seba. Spredu a zboku vidno zlepšenia, evidentne Civic vývojovo dospel. Úpravy prospeli hlavne aerodynamike. Koeficient odporu vzduchu cₓ = 0,27. Prospel tomu aj celkom zakrytý podvozok a aktívne žalúzie pre chladičom motora. Keď sa zavrú, odklonia vzduch na boky karosérie. Preto sú pod bokom zadných svetiel deflektory zlepšujúce spolu s tvarmi svetiel prúdenie vzduchu. V tomto za aerodynamiku patrí jednotka. Len ešte treba doladiť vírenie, ktoré síce menej, ale stále špiní spodnú časť zadného okna.

Čakali sme, čo urobia konštruktéri a dizajnéri so zadným deleným oknom. Výhľad u predchodcu bol najviac kritizovaný. Zlepšil sa. Vodorovné delenie okna je užšie, na hornom kmitá stierač, obe majú vyhrievanie. No ešte stále to nie je to, čo by vodič potreboval. Spodný diel je raz dva špinavý a bráni vo výhľade. Pomôcť pri cúvaní má kamera, ale na mokrých cestách sa objektív rýchlo zašpiní a nevidíte nič. A keď je sucho, na lesklom displeji vidno zasa odlesky, len nie poriadne obraz z kamery.

Ako v raketopláne

Keď si sadnete za volant, napriek vyššiemu posedu oceníte gaučovo pohodlné sedadlá, no s prekvapujúco dobrým bočným vedením, v našom prípade s elektrickým nastavením bedrovej opierky aj bočného zovretia. Čo nepoteší, je množstvo displejov a ukazovateľov rozhádzaných na palubnej doske v celom zornom poli a ešte aj mimo. Pre každú informáciu musí pohľad smerovať inde. Listovanie palubným počítačom je tiež celovečerná „zábavka“, k niektorým údajom sa dostanete len pri stojacom aute. A ešte musíte mať zatiahnutú ručnú brzdu. Zbytočne komplikované neznamená moderné. Ovládanie sa dá naučiť, ale práve tu by zjednodušenie prospelo, ako soľ. Ostatné fajnovosti interiéru však potrebujú pochvalu.

Perfektnou vychytávkou už minulej aj tejto generácie sú sedadlá Magic seat. Možno ich označiť za dokonalé riešenie v kompaktnom rodinnom hatchbacku. Pri sklopení operadiel klesnú na podlahu aj sedadlá. Tak vznikne rovná plocha prekvapujúco veľkého batožinového priestoru s objemom 1368 litrov. Pod jeho podlahou je ešte schránka na ďalších 76 litrov. Paráda! V tomto Honda boduje. A keď potrebujete previezť vysoké kvety, či bicykel, zdvihnete sedadlá k operadlám a je to. Príjemne ľahká manipulácia a hra s priestorom. Pozor však na ľudí s výškou okolo 180 cm a viac na zadných sedadlách.  Budú sa krčiť, nízka strecha ich nepustí.

Pevné balíky výbav

Aj Civic sa podriadil japonskej filozofii „balíčkovania“. Výbava sa odvíja podľa jej stupňa, v nižších úrovniach sa niektoré prvky nedajú doobjednať. Dažďový senzor, predné parkovacie senzory, či zadný stierač získate len od vyšších úrovní. Ak chcete viac, musíte siahnuť vyššie. Aj cenovo, samozrejme. Medzi základnou úrovňou S a najvyššou Executive je poriadny rozdiel. No nie v bezpečnosti, tam na kompromisy nie je priestor. Civic má už od základu stabilizačný systém VSC, šesť airbagov, aktívne opierky hlavy a systém hill-holder. V najvyššej úrovni Executive sú natáčacie bi-xenónové svetlá a denné svietenie, z ďalších komfortných prvkov napríklad kožené  čalúnenie, panoramatická strecha, duálna klimatizácia, bezkľúčové štartovanie a odomykanie a prémiový audio-systém so subwooferom. Za príplatok si možno objednať už len HDD navigáciu s videovstupom (2000 eur) a pokročilé asistenčné systémy: adaptívny tempomat (ACC) a systém pre zmiernenie následkov nehody (CMBS) za 2700 eur.

Nový motor a úspory

Súčasný motor i-DTEC má na rozdiel od predchádzajúceho i-CTDI hlavu valcov s opačným usporiadaním. Výfuková „horúca“ strana je vpredu pod turbodúchadlom (kvôli emisiám, lebo výfukové plyny pri regenerácii časticového filtra nestihnú ochladnúť). Zmena tvaru spaľovacích priestorov znížila kompresný pomer na 16,3:1 a teplotu spaľovania, aj menšiu produkciu oxidov dusíka. Zväčšil sa podiel cirkulácie výfukových plynov. Motor i-DTEC má prepracované vstrekovanie a piezoelektrické vstrekovače s pracovným tlakom 1800 barov. Lepšia regulácia vstrekovania a presnejšie ovládanie lopatiek statora turbodúchadla Honeywell vyrovnali charakteristiku motora a zvýšili jeho pružnosť. Dá sa vytočiť až po hranicu 5000 ot./min, hoci sa červené pole otáčkomera začína už pri 4500 ot./min., v ťahu začína ochabovať o 100 otáčok vyššie. Šesťstupňová manuálna prevodovka má „dlhé“ ekologické prevody. Pri jazde v meste rýchlosťou 50 km/h s tým býva oštara. Zaradená štvorka dožičí motoru len 1200 ot./min., ak podradíte na trojku, aby ste ho netrápili nízkymi otáčkami, stúpnu na 1600. Nenápadný asistent radenia hneď žmurká so žiadosťou o preradenie späť na štvorku. Pri rýchlosti 90 km/h má motor na šestke 1500 otáčok a diaľničných 130 km/h zodpovedá 2100 ot./min. Pri nižšej rýchlosti sa prejavuje reozonančný vrchol, jazdiť napríklad 120-kou je únavné. V meste je auto tiché, tam problém nie je. Objem 2,2 litra nie je v našich končinách v takomto aute zvykom, ale aj vďaka nemu dokáže byť Civic úsporný. Papierový údaj kombinovanej spotreby 4,4 l/100 km sa síce zdá byť z ríše sci-fi, ale pri dostatočnej snahe sa k nemu priblížite. Mesto auto zvládne tesne pod šesť litrov, medzimesto za 4,5 a diaľničné tempo za šesť a jeden štamprlík k tomu.

Lepší podvozok

Slabinou predchodcu bol podvozok. Búchanie, cvakanie, odskakovanie zadnej nápravy. Viacprvkové zavesenie zadnej nápravy ustúpilo vlečeným ramenám s torznou priečkou. Na návrat k lichobežníkovej prednej náprave a viacprvkovej zadnej zabudnite. Prešlo sa na úsporný a priestorovo menej náročný variant. Konštruktéri sa aspoň snažili „vytĺcť“ maximum z koncepcie so vzperami MacPherson vpredu a vlečenou nápravou vzadu. V Honde použili hydraulické silentbloky vlečených ramien a upravenú torznú priečku s vyššou tuhosťou. Výsledkom by mala byť komfortnejšia jazda, väčšia priľnavosť a menší hluk na rozbitých cestách. Je to lepšie, ako u predchodcu, no pri opatrnej, defenzívnej jazde na zlom povrchu Civic nezaujme komfortom.  Zadok odskakuje, z čoho nemajú radosť cestujúci vzadu. Keď autu ale „vytnete“, začnú fungovať tuhé tlmiče. Nerovný povrch už nie je problémom a Civic ho prejde (skôr preletí) bez potreby korekcie stopy. Hydraulické silentbloky mierne pasívne riadia zadné kolesá. Prudké ubratie plynu preto spôsobí namiesto nedotáčavosti v rýchlej zákrute „utiahnutie“ jazdnej stopy a auto sa pekne "uprace! do zákruty. V tomto momente som si pomyslel: už viem, prečo Honda nasadzuje Civic do seriálu WTCC... Pretekársky špeciál má ďaleko od tohto sériového auta, ale jednoduchý podvozok sa podarilo naladiť na hranicu jeho možností. No keď mu povolíte opraty, opäť začne nadskakovať a natriasať zadkom.

Záverečné zhodnotenie

Dobre vyladený jednoduchý podvozok je výrazne lepší ako mal predchodca. Škoda, že Honda opustila svoje športové odhodlanie pri sériových modeloch a pustila sa do lacnejších, hoci praktickejších riešení. V nich však funguje skutočne excelentne. Civic sa teraz hodí viac ako kedysi na rodinné využitie a dokáže prepraviť aj neuveriteľne neskladné veci. Variabilita priestoru je v aute ešte lepšia, ako doteraz. Výborný naftový motor je v skutočnosti lepší, ako jeho papierové predpoklady. Úspornosťou schová do vrecka aj menej objemných európskych konkurentov. Skutočne výborne funguje adaptívny tempomat, na ktorého fungovanie si treba chvíľu zvykať. Nebyť zložitého ovládania palubného počítača, umiestnenia prístrojov a ukazovateľov takmer po celej palubnej doske a horšiemu výhľadu dozadu by si deviaty Civic zaslúžil oveľa väčšiu pozornosť, než akej sa momentálne teší. Napriek vyššej cene. Ale vždy je niečo za niečo – a tým sme vlastne začínali.